Záber z filmu Keď sa zhasne režiséra Andyho Fehu. Foto: Bontonfilm

V komédii Keď sa zhasne sa varí zo siedmich hriechov

Písmo: A- | A+

Niektoré tajomstvá v sebe nosíme možno až príliš dlho – myslí si český režisér Andy Fehu. Na to, že nie je dobré nechávať si niektoré veci len pre seba, chce nenápadne upozorniť vo svojom novom filme Keď sa zhasne, ktorý od 12. februára uvidíme aj v slovenských kinách.

V kuchyni reštaurácie Sedem hriechov pripravuje famózne sedemchodové menu kuchár Mirek, príjemný mierumilovný človek, ktorý, zdá sa, ani nemá negatívne vlastnosti. „Baví ma jeho neutíchajúci pozitivizmus, aj to, že sa dokáže veľmi dobre vysporiadať aj so stresovými situáciami a pri tom všetkom ho ženú dopredu city, čo je pekné,“ hovorí o svojej postave herec Vojta Kotek. Po skúsenostiach v príbehu o nevere a zvádzaní priamo v reštaurácii, kde jedlá do jeho scén pripravoval skutočný kuchár, vraví, že keby chcel niekoho zviesť, určite by volil ako afrodiziakum nejakú sviežu tortu.

Osudná zmluva

Príbeh filmu a nová reštaurácia ho spájajú s ambicióznou šéfkuchárkou Ninou. Tá je manželkou vyhľadávaného gynekológa Richarda, s ktorým kedysi tvorili šťastný pár. Po rokoch spolužitia sa však ocitajú v zložitej vzťahovej situácii, až takej, že nemôžu jeden druhého zniesť. Aj by sa rozviedli, ale nedá sa – kedysi podpísali spoločnú zmluvu, kde sa zaviazali, že ten, kto zaviní koniec vzťahu, nedostane zo spoločného majetku ani halier. V zúfalstve Richard požiada ženatého kamaráta a rodinného priateľa, aby Ninu zviedol na otváracom večere jej novej reštaurácie. Tá sa to však dozvie a kuje pomstu. Slávnosť, ktorá má potvrdiť cveng jej kariéry, je napokon plná zmätku, tragikomických situácií, dokonca gastronomických prekvapení.

Menu Sedem hriechov do filmu zostavil michelinský šéfkuchár Oldřich Sahajdák tak, aby odkazovalo ku každému zo siedmich smrteľných hriechov. Okrem rozhnevaných manželov a klaďasa kuchára bude dej zamotávať aj ostrá potravinová kritička, nepraktický archeológ či bláznivá ezoterička. Tú stvárňuje Petra Polnišová.

Divadelná chuť

„Ona je bláznivá, totálny blázon, ale ja mám rada postavy, ktoré sú trochu uletené. Veštením ani inými podobnými vecami som sa nikdy nezaoberala, ale páčilo sa mi, že moja postava je absolútny sangvinik a nemá problém s ničím,“ hovorí Polnišová. Charakter svojej postavy rozoberala s autorkou scenára Michaelou Doležalovou. Keďže pôvodne išlo o scenár pre divadelnú hru, hľadali spolu mieru štylizácie a prirodzenosti. Oceňuje dôveru, ktorú si vybudovali aj s režisérom.

„Cítili sme, že gastronómia ako súčasť divadelného scenára môže byť dobrou chrbticou aj pre filmový príbeh. Dajú sa na ňu pekne našiť ďalšie motívy. A navyše – v niečom sa úplne podobá komédii. Keď si dobre pochutnáte, je vám fajn, keď sa zasmejete pri dobrej komédii, je vám tiež fajn,“ dodáva režisér.

V hlavných úlohách novej česko-slovenskej komédie sa predstavia Petra Hřebíčková, Tomáš Maštalír, Petra Polnišová, Martin Pechlát, Vojtěch Kotek, Simona Lewandowska, Lucie Vondráčková a ďalší. Za kamerou stál Tomáš Juríček. Na scenári sa podieľal aj Michal Baláž. Architektom filmu je Pavol Andraško, kostýmy mala na starosti Aneta Grňáková. Pod zvuk sa podpísali Viktor Krivosudský a Lukáš Moudrý. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Slovenskou producentkou filmu je Miša Jelenek a jej spoločnosť Art4.

Keď sa zhasne (Když se zhasne, r. Andy Fehu, Česko/Slovensko, 2026)

Distribučná premiéra: 12. februára 2026

Autor:

Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Zobraziť všetky články