Záber z rozprávky Zlatovláska. Foto: Magic Box

Zlatovlásku prispôsobili vkusu súčasného diváka

Písmo: A- | A+

Rozprávka o Zlatovláske dostala novú, modernú filmovú tvár. Vznikla v česko-slovenskej koprodukcii a do českých kín pritiahla od premiéry koncom januára takmer 115-tisíc divákov. 6. marca vstupuje aj do slovenských kín.

Kde bolo, tam bolo, žil raz páža Jurko. Porušil príkaz kráľa a ochutnal čarovného hada, aby rovnako ako on začal rozumieť reči zvierat. Najprísnejšiemu trestu za porušenie kráľovského príkazu sa môže vyhnúť. Musí sa však vydať do sveta a z tajomnej ostrovnej ríše v mori priviesť princeznú Zlatovlásku. A tak Jurko, spolu s kamarátom Štefanom a oddaným psíkom Šťastkom, vyrazí na dobrodružnú cestu. Počas nej sa ukáže, že Štefan nie je tým najspoľahlivejším kamarátom. Našťastie, sú tu však ešte Jurkovi spojenci z ríše zvierat.

Pre široké publikum

Verím tomu, že po dlhej dobe pôjde o filmovú udalosť pre naozaj široké publikum. Deti bude baviť pes Šťastko, dobrodružnejšie povahy ocenia súboje s mečmi a preteky na koňoch a citlivejšie duše podľahnú romantickému príbehu lásky Jurka a samotnej Zlatovlásky,“ myslí si režisér Jan Těšitel.

Staršie generácie divákov si zrejme pamätajú televíznu Zlatovlásku, ktorú v roku 1973 režírovala Vlasta Janečková. Do hlavných úloh obsadila Petra Štěpánka a Jorgu Kotrbovú. Štěpánek, ktorý vtedy stvárnil Jurka, si v novej verzii pre kiná zahral Zlatovláskinho otca. „Táto nová verzia je veľkorysá v mnohých ohľadoch. My sme boli oveľa skromnejší, čo sa týka scénografie, kostýmov, masiek, lokácií…,“ myslí si Štěpánek. Film sa nakrúcal na mnohých miestach v Česku, na Slovensku aj v Taliansku.

Do postavy Jurka tvorcovia tentoraz obsadili Tomáša Webera. Zlatovlásku hrá Jasmína Houf a v ďalších úlohách sa predstavia Marek Lambora, Ján Jackuliak či Marián Mitaš. V slovenskom znení budú diváci okrem Jackuliaka a Mitaša počuť Daniela Žulčáka, Dáriusa Kočiho, Juraja Kemku, Adelu Mojžišovú, Mateja Landla, Zuzanu Šebovú či Henricha Pláteka.

Pôvodne mal Zlatovlásku točiť Vorlíček

Pôvodne, keď sa pred rokmi začalo uvažovať o novej filmovej verzii Zlatovlásky, počítalo sa, že by ju mohol nakrútiť Václav Vorlíček. „Keď zomrel Václav Vorlíček, riešili sme dve kľúčové otázky: kto bude režisér projektu a akú producentsko-dramaturgickú koncepciu zvolíme. Pri oslovovaní potenciálnych partnerov sme museli vziať do úvahy aj fakt, že v distribúcii, najmä v zahraničí, sa už pojem rozprávka vyskytuje zriedkavo. Často ide o ,family contentʻ alebo ,animationʻ. To však neznamená, že rozprávka zmizla z našej fantázie či kultúry. Považujeme ju za neoddeliteľnú súčasť nášho aj európskeho kultúrneho bohatstva,“ vysvetľuje v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenský producent filmu Marian Urban.

Potom ako projekt opäť ožil, tvorcovia oslovili scenáristku Luciu Konášovú (Anjel pána). Pripravovaný scenár zrevidovala a postarala sa o jeho novú verziu. „Kinematografia je veľmi živá, mení sa a my sme chceli scenár prispôsobiť vkusu súčasného diváka,“ povedal český producent filmu Viktor Krištof zo spoločnosti Three Brothers.

Rozprávka pre veľké plátno

Keď klasickú rozprávku o Zlatovláske adaptovala do podoby filmového scenára Lucie Konášová, rozhodla sa príbeh kreatívne obohatiť o niekoľko nových postáv a motívov. Hrdina Jurko tak na svoju cestu za zlatovlasou princeznou získal nielen kamaráta Štefana, ale aj zvieracieho spolupútnika, psa Šťastka. Dynamika tejto trojice potom prechádza celým príbehom a to rozprávke, samozrejme, dáva novú energiu,“ povedal v presskite režisér Jan Těšitel. Podľa jeho slov bolo ambíciou tvorcov nakrútiť rozprávku pre veľké plátno, v ktorej sa bude na čo pozerať.

Těšitel má za sebou viacero projektov. Jeho celovečerným debutom je dráma David (2015) o dvadsaťročnom mladíkovi s mentálnym znevýhodnením. Nakrútil aj niekoľko televíznych bedekrov, podieľal sa na epizóde zo seriálu Čapkovy kapsy (2011) a spolu s Karlom Smyczekom režíroval aj televízny cyklus Agent v kapse (2017). „S tvorbou pre deti mám skúsenosti z televízneho seriálu Agent v kapse. Na množstve epizód sme si mohli vyskúšať prácu s filmovými trikmi, humorom, ktorému deti rozumejú, a prácu s detskými predstaviteľmi. Zlatovlásku beriem v tomto ohľade ako prirodzené rozšírenie poľa záberu. Ako posun v škále, vo veľkosti aj v ambíciách,“ napísal Těšitel v explikácii pre Audiovizuálny fond.

Zlatovláska (r. Jan Těšitel, Česko/Slovensko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 332 060 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 100 000 eur + 193 429 eur v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 6. marca 2025

Autor:

Foto: Magic Box

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Autíčkári. Foto: BFilm

recenzia Autičkári

Autičkári – kto sú a koho oslovia? Dokumentárny film Dominika Bariho sa týka každého, kto vlastní auto. Téma krádeží vozidiel totiž nie je vzdialená realita, ale riziko, s ktorým sa môže stretnúť prakticky každý z nás. Film poodhaľuje fungovanie takzvaného leopoldovského gangu. Jeho členovia síce operujú po celom Slovensku, no zázemie, veliteľské centrum a sklad nakradnutého majetku mali – a podľa všetkého stále majú – najmä v Leopoldove. Aranžovaná dokumentácia v snímke Autičkári predstavuje komplexne vystavanú estetiku dokurealizmu, v ktorej sa autori programovo pohybujú na jemnej hrane medzi faktickou presnosťou a dramatickou interpretáciou. Starostlivo inscenované rekonštrukcie, odvíjajúce sa od policajných záznamov a osobných svedectiev priamych účastníkov, rafinovane prechádzajú od vernosti faktom až po ich umeleckú variáciu. Tento prístup ukazuje krehkosť hranice medzi reálnym a esteticky dotvoreným. Mimoriadne pôsobivé sú výpovede obetí, ktorých osobné príbehy sú umne konfrontované s detailnými opismi zlodejských praktík. Akoby sa pred nami otvorili hlbiny dvoch protichodných entít. Sedemdesiatštyri minút, v ktorých kontrapunkt vďaka sugestívnym vsuvkám udiera na tú správnu notu. „Mne zomrel otec, keď som mal dvanásť, ... a maminka to nezvládla, no, nezvládla nás nejako držať medzi mantinelmi. Samozrejme, že bola z toho smutná, bola z toho smutná dlhé roky,“ zoznamujeme sa v úvode so zlodejom zo„starej školy“. Jeho životná cesta sa neskôr radikálne...
Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie. Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania. Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Českého leva majú Vlny aj Keď život chutí

Českého leva za najlepší film roku 2024 získala snímka Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. „Nesmierne si vážim to, že v našej krajine máme stále verejnoprávne médiá,“ povedala pri preberaní ceny pre najlepší film jeho producentka Monika Kristl. Samotný Mádl si počas večera odniesol hneď dve sošky – za najlepšiu réžiu a scenár. Na filme, ktorý sa odohráva v prostredí rozhlasu a rozpráva príbeh z konca 60. rokov o novinároch, ktorí vzdorujú cenzúre a snažia sa poslucháčom prinášať pravdu, pracoval roky. Nenechal sa odradiť, keď kompetentní na rôznych miestach na tému jeho filmu reagovali, že nie je aktuálna, nikoho nezaujíma, prípadne, že on je na spracovanie tejto témy príliš mladý a nezažil ju. Vlny mali celkovo najviac – 14 nominácií. Na cenu z nich premenili 6. Z Českého leva za vedľajšiu ženskú hereckú úlohu vo filme Vlny sa tešila slovenská herečka Tatiana Pauhofová. Pri jeho preberaní poďakovala okrem režiséra Jiřího Mádla aj všetkým slovenským novinárom, ktorí ešte bránia demokraciu. Český lev pre Novinských V česko-slovensko-francúzskej koprodukcii vznikla animovaná snímka Keď život chutí, ktorú vyhlásili za najlepší animovaný film. Cenu získala aj slovenská producentka Agata Novinski. Jej manžel, skladateľ Michal Novinski, zvíťazil vďaka rovnakému filmu v kategórii hudba. Pripomenul, že jednou z tém filmu je aj hľadanie lásky k sebe samému – ňou...
Zobraziť všetky články