Eva Krížiková vo filme Čert nespí
Písmo: A- | A+

Uznávaná slovenská herečka by v júli tohto roku oslavovala okrúhle jubileum – deväťdesiat rokov. Opustila nás však pred viac ako štyrmi rokmi, v marci 2020. Herectvo vyštudovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave v triede profesora Budského. V rokoch 1953 až 1954 získala angažmán v Armádnom divadle v Martine a následne prešla do Slovenského národného divadla, kde pôsobila ako členka činoherného súboru až do roku 2015. Za vyše 60 rokov stvárnila viac ako 120 divadelných postáv. Od mladosti účinkovala aj v mnohých televíznych a rozhlasových inscenáciách, zábavných a publicistických reláciách, ale aj filmoch.

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám.

Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček).

V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína… (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz).

Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie divadelné, rozhlasové či televízne. Všade sa snažila hrať najlepšie, ako vedela. K pamätným úlohám založeným na jej hlasovom prejave patrí predabovanie talianskej herečky Giulietty Masiny v titulnej role Jakubiskovej Perinbaby (1985) alebo hlavná postava babičky v pôvodnom rozhlasovom seriáli Králikovci (1974 – 2013), kde účinkovala spolu s Leopoldom Haverlom a Jánom Kronerom.

Neprestala pracovať ani po smrti manžela Františka Zvaríka v roku 2008. Až do zhoršenia jej zdravotného stavu v roku 2015 prinášala potešenie divákom na doskách Slovenského národného divadla. Za svoje umenie a neopakovateľné majstrovstvo získala Eva Krížiková mnoho ocenení, medzi inými cenu Andreja Bagara (1973), Herečku roka (2001) či v roku 2005 Kvet Tálie. V roku 2004 bola uvedená do Siene slávy cien OTO.

Eva Krížiková vo filme Čert nespí (1956).  FOTO: archív SFÚ / Milan Kordoš.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Královná vesnice (r. Emik Hirschner)

18. Filmový festival inakosti

Program tvorilo celkovo 77 filmov (40 celovečerných a 37 krátkych), zoradených do šiestich sekcií: Panoráma – súčasný kvír film, Kraťasy – medzinárodná súťaž, Kraťasy – špeciálne uvedenie, Teplé Česko-Slovensko, Classics a Detská zóna. (Mimochodom, neuškodilo by rozdelenie filmov do sekcií v sprievodcovi prehľadne uviesť.) Medzi celovečernými filmami bolo popri klasických tituloch z rokov 1982 až 2004 (od Iného pohľadu Károlya Makka s Jozefom Kronerom v jednej z hlavných úloh po Zlú výchovu Pedra Almodóvara) a slovenských predpremiérach (Mosty švédskeho režiséra Levana Akina či česko-slovenský film Nikto ma nemá rád Petra Kazdu a Tomáša Weinreba) uvedených viacero snímok z prestížnych festivalov (Berlinale, Cannes, Benátky, Toronto, Sundance). Zrejme nie je náhoda, že spoločensky najnaliehavejšie snímky pochádzali z krajín niekdajšieho socialistického bloku, kde sú postoje ku kvír ľuďom stále rozporuplné, podobne ako u nás. Maďarská snímka Bez vzduchu (r. Katalin Moldovai) nemá žiadneho kvír protagonistu, a predsa je veľmi výrečná. Do problémov sa v nej dostane stredoškolská profesorka literatúry, ktorá študentom pri výklade o Arthurovi Rimbaudovi odporučí, aby si pozreli film Agnieszky Holland Úplné zatmenie (o Rimbaudovom vzťahu k Paulovi Verlainovi; aj túto snímku organizátori účelne zaradili do programu FFI). To sa znepáči otcovi jedného zo študentov a začne sa konzervatívne ladený „hon na bosorku“, ktorý profesorka nemá šancu vyhrať... V rumunskom filme Tri kilometre do konca sveta (r. Emanuel Pârvu)...
Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Zhubná špirála vlastnej paranoje

M. je dobre situovaný muž stredného veku, ktorý počas pracovnej cesty na letisku spozoruje podozrivo vyzerajúceho mladíka tmavej pleti. Zdanlivo bezvýznamná výmena pohľadov a niekoľkých slov však roztočí špirálu nečakaných udalostí. Hrdinu sa postupne začnú zmocňovať strach a paranoja. Vylomené dvere jeho domova sú ďalším jasným dôkazom hroziaceho nebezpečenstva. M. sa snaží vo víre veľkomesta odhaliť svojho prenasledovateľa a zároveň sa pripraviť na možný útok. Jeho plány na obranu ho však vedú do čoraz temnejších situácií. „Nočný pokoj sa snaží zachytiť a vypestovať neurčitý pocit nebezpečenstva. Strach a patologické obavy z neidentifikovaných, neznámych či dokonca iluzórnych hrozieb prenikajúcich do západnej kultúry a spoločnosti, ktorá sa v skutočnosti obáva straty svojho privilegovaného životného štýlu. Naším cieľom je vykresliť portrét osamelého muža, ktorý podľahne hrôzam, ktoré si sám vykonštruoval. Obraz muža, ktorý sa z obav o budúcnosť spoločnosti sám odcudzí ľudskému spoločenstvu,“ uviedol režisér filmu Michal Hogenauer. Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej hovorí film o tom najhoršom strachu, ktorý môže byť, a to strachu z neznámeho. „Považujem ho za najhorší preto, že takýto strach nepozná limity, nemá žiadne hranice, lebo nemá konkrétnu tvár. Je aplikovateľný na čokoľvek a taktiež môže vzniknúť z čohokoľvek. Má však obrovskú silu, a ako aj náš film...
Foto: IFF Art Film / Ctibor Bachratý

Art Film oznámil dátum konania 31. ročníka aj nové ocenenie

31. ročník Medzinárodného filmového festivalu ART FILM (IFF ART FILM) sa uskutoční v dňoch 20. až 27. júna 2025 v Košiciach. V metropole východného Slovenska našiel od roku 2016 skvelé podmienky, pričom počas ostatného ročníka sa premietalo v ôsmich kinosálach dostupných pešou chôdzou od historického centra. Nový ročník prinesie aj nové honorárne ocenenie - Cenu Milana Lasicu. Filmoví nadšenci a priaznivci IFF ART FILM majú do konca roka 2024 unikátnu možnosť získať cinepass na najbližší ročník za výhodnú cenu. 8-dňová permanentka na festival umožňuje držiteľovi vstup na neobmedzený počet verejných projekcií festivalu a zároveň si môže spraviť rezervácie na 5 filmov vopred. Oproti vlaňajšku ostali ceny pre divákov zachované, aby si neopakovateľné filmové zážitky mohlo vychutnať čo najviac fanúšikov. Už tradične, v rámci vianočnej a novoročnej akcie, sú k dispozícii ešte výhodnejšie. Cinepass je možné kúpiť na tejto stránke: https://aff.cinepass.sk/sk/price-list/ Prihlasovanie filmov je otvorené od 1. decembra 2024 a tvorcovia môžu svoju snímku prihlásiť prostredníctvom formulára na stránke: https://iffartfilm.com/prihlaska-filmu/ Súčasťou programu IFF ART FILM v Košiciach budú opäť aj pozoruhodné diela z filmovej histórie naviazané aj na laureátov honorárnych ocenení. K tým tradičným a divácky i mediálne veľmi atraktívnym - Hercovej misii a Zlatej kamere, pribudne aj tretie.  Jeho názov...
Zobraziť všetky články