Milan Antonič Foto: STVR

in memoriam Milan Antonič (2. 9. 1950 – 4. 10. 2026)

Písmo: A- | A+

Dlhoročný archivár Slovenskej televízie Milan Antonič zomrel v nedeľu 4. októbra vo veku 76 rokov.

Pôvodne túžil stať sa hercom, po dvoch rokoch na VŠMU však školu musel nútene opustiť z politických dôvodov – pre účasť na študentskom štrajku v roku 1969, uvádza jeho profil na stránke STVR.

Vzápätí nastúpil do televízie. „Nastúpil som do Slovenskej televízie v októbri 1970 a odvtedy som prakticky nepretržite tu, až kým som v roku 2016 neodišiel do dôchodku,“ povedal, keď vlani oslavoval 75. narodeniny. „Mal som na starosti archívny fond Slovenskej televízie. Pôvodne som bol pomocný prevádzkový referent fonotéky, čo bol krajší výraz pre skladníka. Vždy som však bol ambiciózny a o polroka som už bol vedúcim ,diskotékyʻ vo fonotéke, teda gramoplatní.“ Vďaka znalosti fonotéky si vyskúšal aj prácu hudobného režiséra.

Milan Antonič neskôr pôsobil ako zástupca vedúceho Odboru archívov a programových fondov. Koncom 80. rokov formoval vznik televízneho Informačného a dokumentačného strediska, ktoré potom viedol. Už predtým sa však zasadzoval o využitie nových technológií v tradičnej archivárskej práci, „Milan Antonič sa pričinil o premenu starodávnych kartotečných lístkov a archívnych filmových pásov či iných zvukovo-obrazových nosičov, na digitálne údaje,“ uvádza stránka STVR.

Pomohol zachrániť vzácne zábery

Počas normalizácie spolu s kolegami zachránili unikátne spravodajské materiály z rokov 1968 a 1969, ktoré mali byť zničené. Oni namiesto toho krabice s materiálmi prepašovali do depozitára v bývalom kine v Chorvátskom Grobe.

Milan Antonič roky zabezpečoval, vyhľadával a vyberal archívne zábery do televíznych relácií. Neskôr sa však dostal aj pred kameru – od roku 2003 uvádzal reláciu Retro noviny. Kedysi vypočítal, že keby televízia sprístupnila celý svoj archív filmov a videí, mohla by ich vysielať nepretržite 14 rokov.

Okrem televízie miloval tiež tanec. V roku 1972 sa stal víťazom kategórie A na Majstrovstvách Slovenska v latinskoamerických tancoch spolu s Lýdiou Kušíkovou. Neskôr ho uviedli do Siene slávy slovenského tanečného športu. V roku 2010 mu udelili Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za prínos v uchovávaní a sprístupnení audiovizuálneho dedičstva.

STVR si Milana Antoniča pripomenie aj špeciálnym vydaním relácie Noc v archíve v sobotu 31. októbra na Dvojke.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články