Prihlásenie Registrácia Predaj / Predplatné

Kalendár filmových výročí august 2025

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie v auguste 2025.

7. 8. 1935              Igor Hrabinský –herec – 90 rokov

†7. 8. 2015            Jozef Skovay (nar. 24.10.1929) – herec – 10 rokov od skonania

9. 8. 1975               Erik Ollé – herec – 50 rokov

9. 8. 1975               Marek Veselický – producent – 50 rokov

13. 8. 1935            Gustáv Pálka († 18.10.2013) – zvukový majster – nedožitých 90 rokov

14. 8. 1945            Miloslav Luther – režisér, scenárista – 80 rokov

16. 8. 1955            Ľubica Blaškovičová – herečka – 70 rokov

†16. 8. 2020          Anastázia Dubravická (nar. 14.10.1034) – strihačka zvuku – 5 rokov od skonania

†17. 8. 2015          Štefan Šváňa (nar. 25.5.1939) – zvukový majster – 10 rokov od skonania

†17. 8. 2020          Pavel Branko (nar. 27.4.2021) – filmový historik, kritik – 5 rokov od skonania

†17. 8. 2020          Valerián Strážovec (nar. 1.7.1933) – architekt – 5 rokov od skonania

†19. 8. 2020          Ľudovít Hanák (nar. 27.10.1940) – režisér, kameraman – 5 rokov od skonania

20. 8. 1940           Milan Homolka – kameraman, režisér – 85 rokov

21.8.1955            Peter Šimun – herec – 70 rokov

23.8.1935            Oľga Zöllnerová – herečka – 90 rokov

23. 8. 1965          Barbara Janišová Feglová – producentka – 60 rokov

26. 8. 1975          Juraj Kemka – herec – 50 rokov

28. 8. 1935          Ladislav Šidelský († 16.4.2020) – kameraman, režisér – nedožitých 90 rokov

28. 8. 1945          Milan Kňažko – herec – 80 rokov

Zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu Kalendár filmových výročí 2025, ktorú zostavila Renáta Šmatláková

Kalendár filmových výročí na rok 2025 nájdete na webstránke SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na webstránke SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
Werner Herzog Matúš Ďuraňa a Werner Herzog. Foto: Subtilography

ohlasy Ako som bol na workshope s Wernerom Herzogom

Strávil som desať dní na filmovom workshope Extática s režisérskou legendou Wernerom Herzogom. Werner, vždy som bol tvojím fanúšikom, teraz som ešte väčším. Prvý zázrak  – workshop nebol scam. Extática 2026 sa zjavila na sociálnych sieťach z ničoho nič, bolo treba rýchlo sa prihlásiť, a po vyhlásení výsledkov do týždňa zaplatiť nemalý účastnícky poplatok. V nultý deň workshopu navyše zamrzlo viedenské letisko a môj pôvodný let zrušili. Až nasledujúce ráno, keď ma Werner Herzog s úsmevom staromilého dedka na workshope privítal, moje pochybnosti opadli. Odkiaľ berie Herzog energiu, netuším. Má 83 rokov, stále nakrúca nové filmy, píše knihy a popritom si uprostred januára odletí na desať dní na Azorské ostrovy viesť workshop pre 50 filmárov z celého sveta. Počnúc prvým dňom je bombardovaný otázkami a on neodmietne zodpovedať ani jednu. Povahou pripomína vojaka – teraz som tu s vami a tak vám venujem každú minútu svojho času, lebo je to tak dobré a správne. Jeho prístup možno zhrnúť vyjadrením: v jednom z mnohých citátov, ktoré odznejú v tomto článku: „Toto nie je metodológia, ktorú Vás učím. To som proste ja.“ Každý primát vie vyrobiť film[1] O extatickej pravde v dokumentárnych filmoch Wernera Herzoga som napísal teoretickú diplomovú prácu. Videl som...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články