Kalendár filmových výročí apríl 2026
Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie v auguste 2026.

† 1. 8. 2016         Nora Selecká (nar. 24. 3. 1930) – televízna hlásateľka – 10 rokov od skonania

† 2. 8. 2016         Franek Chmiel (nar. 24. 4. 1931) – televízny režisér – 10 rokov od skonania

3. 8. 1946            Ľubica Hajková – dramaturgička – 80 rokov

5. 8. 1976            Danica Jurčová – herečka – 50 rokov

†5. 8. 2016          Juraj Slezáček (nar. 14. 1. 1943) – herec – 10 rokov od skonania

8. 8. 1941            Igor Dobiš († 5. 4. 2019) – režisér, dokumentarista – nedožitých 85 rokov

10. 8. 1926          Anna Forischová († 13. 11. 1973) – strihačka – 100. výročie narodenia

10. 8. 1926          Ján Mináč († 13. 1. 1965) – dramaturg, scenárista – 100. výročie narodenia

11. 8. 1931          Martin Hollý ml. († 18. 3. 2004) – režisér, scenárista – nedožitých 95 rokov

11. 8. 1951          Darina Chmúrová – herečka – 75 rokov

† 11. 8. 2021      Milan Milo (nar. 11. 10. 1940) – režisér, scenárista, kameraman – 5 rokov od skonania

12. 8. 1946          Danica Vodová – kostýmová výtvarníčka – 80 rokov

14. 8. 1936          Emil Bandík († 8. 1. 2008) – vedúci výroby, riaditeľ SFT Bratislava – nedožitých 90 rokov

14. 8. 1946          Peter Guldan († 22. 10. 2022) – scenárista, spisovateľ – nedožitých 80 rokov

15. 8. 1946          Kazimír Kanala († 22. 12. 2020) – výtvarník, karikaturista – nedožitých 80 rokov

17. 8. 1936          Ivan Parík († 2. 3. 2005) – hudobný skladateľ – nedožitých 90 rokov

17. 8. 1941          Karol Spišák († 12. 3. 2007) – herec, režisér – nedožitých 85 rokov

19. 8. 1936          Helena Bezáková († 18. 7. 2025) – kostýmová výtvarníčka – nedožitých 90 rokov

19. 8. 1966          Roman Féder – herec, hudobník – 60 rokov

20. 8. 1941          Július Satinský († 29. 12. 2002) – herec – nedožitých 85 rokov

29. 8. 1946          Miloš Krmíček – kameraman – 80 rokov

31. 8. 1926          Emília Kovačičová († 27. 8. 2019) – kostýmová výtvarníčka – 100. výročie narodenia

31. 8. 1951          Zdeněk Dřínovský – režisér dabingu – 75 rokov

Zdroj:

elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu Kalendár filmových výročí 2026, ktorú zostavila Renáta Šmatláková.

Kalendár filmových výročí na rok 2026 nájdete na webstránke SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na webstránke SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články