Kalendár filmových výročí marec 2025

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie.

6.3.1940               Zita Furková – herečka – 85 rokov

7.3.1950             Peter Kot – distributér – 75 rokov

14.3.1945            Anna Hroššová – umelecká maskérka – 80 rokov

14.3.1975            Július Liebenberger – kameraman – 50 rokov

15.3.1945            Karol Čálik – herec – 80 rokov

16.3.1935            Peter Ševčovič († 14.4.2006) – spisovateľ, scenárista – nedožitých 90 rokov

16.3.1935            Peter Záchenský († 1.1.2017) – režisér, kameraman – nedožitých 90 rokov

16.3.1975            Ľubica Čekovská – hudobná skladateľka – 50 rokov

19.3.1945            Peter Stoličný – dramaturg, scenárista – 80 rokov

19.3.1955            Zoltán Weigl († 20.12.2003) – kameraman – nedožitých 70 rokov

20.3.1935            Jozef Hojnoš – režisér – 90 rokov

21.3.1945            Monika Trajterová – animátorka – 80 rokov

†22.3.2015          Peter Pišťanek (nar. 28.4.1960) – spisovateľ – 10 rokov od skonania

23.3.1955            Oľga Solárová – herečka – 70 rokov

25.3.1925            Zora Bachnárová († 12.4.2017) – televízna režisérka – 100. výročie narodenia

25.3.1935            Emília Tomanová († 28.11.2022) – bábkoherečka – nedožitých 90 rokov

27.3.1965            Attila Bocsárszky – herec – 60 rokov

27.3.1975            Lenka Košická – herečka – 50 rokov

†27.3.2015          Martin Porubjak (nar. 18.5.1944) – scenárista, dramaturg – 10 rokov od skonania

28.3.1955            Peter Bzdúch († 11.12.2012) – herec – nedožitých 70 rokov

28.3.1975            Silvia Panáková – producentka – 50 rokov

†31.3.2020          Eva Krížiková (nar. 5.7.1934) – herečka – 5 rokov od skonania

zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu (SFÚ)

Kalendár filmových výročí 2025, ktorú zostavila Renáta Šmatláková

Kalendár filmových výročí na rok 2025 nájdete na: web SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na: web SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články