Kalendár filmových výročí marec 2025

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie.

6.3.1940               Zita Furková – herečka – 85 rokov

7.3.1950             Peter Kot – distributér – 75 rokov

14.3.1945            Anna Hroššová – umelecká maskérka – 80 rokov

14.3.1975            Július Liebenberger – kameraman – 50 rokov

15.3.1945            Karol Čálik – herec – 80 rokov

16.3.1935            Peter Ševčovič († 14.4.2006) – spisovateľ, scenárista – nedožitých 90 rokov

16.3.1935            Peter Záchenský († 1.1.2017) – režisér, kameraman – nedožitých 90 rokov

16.3.1975            Ľubica Čekovská – hudobná skladateľka – 50 rokov

19.3.1945            Peter Stoličný – dramaturg, scenárista – 80 rokov

19.3.1955            Zoltán Weigl († 20.12.2003) – kameraman – nedožitých 70 rokov

20.3.1935            Jozef Hojnoš – režisér – 90 rokov

21.3.1945            Monika Trajterová – animátorka – 80 rokov

†22.3.2015          Peter Pišťanek (nar. 28.4.1960) – spisovateľ – 10 rokov od skonania

23.3.1955            Oľga Solárová – herečka – 70 rokov

25.3.1925            Zora Bachnárová († 12.4.2017) – televízna režisérka – 100. výročie narodenia

25.3.1935            Emília Tomanová († 28.11.2022) – bábkoherečka – nedožitých 90 rokov

27.3.1965            Attila Bocsárszky – herec – 60 rokov

27.3.1975            Lenka Košická – herečka – 50 rokov

†27.3.2015          Martin Porubjak (nar. 18.5.1944) – scenárista, dramaturg – 10 rokov od skonania

28.3.1955            Peter Bzdúch († 11.12.2012) – herec – nedožitých 70 rokov

28.3.1975            Silvia Panáková – producentka – 50 rokov

†31.3.2020          Eva Krížiková (nar. 5.7.1934) – herečka – 5 rokov od skonania

zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu (SFÚ)

Kalendár filmových výročí 2025, ktorú zostavila Renáta Šmatláková

Kalendár filmových výročí na rok 2025 nájdete na: web SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na: web SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Najbohatšia žena na svete. Záber z filmu Najbohatšia žena na svete. Foto: Film Europe

recenzia Najbohatšia žena na svete

Francúzska herečka Isabelle Huppert sa ocitá v úlohe najbohatšej ženy na svete. Nejde o bohatstvo duchovné, ale materiálne – môže si kúpiť úplne všetko, na čo pomyslí. S výnimkou času. Film Najbohatšia žena na svete rozpráva príbeh o boji s princípmi, vlastným postavením a ľudskosťou. Oplatí sa zatvárať oči pred čímsi, čo nám škodí, aj keď sa cítime lepšie? Marianne Farrère sa drží na poste najbohatšej ženy na svete. Keď do jej života vtrhne fotograf Pierre-Alain Fantin, jeho chaotickosť a otvorenosť otrasie Marianniným svetom. Naozaj je spokojná v nudnej rutine s ľuďmi, ktorí jej na všetko pritakávajú? Priateľstvo medzi staršou Marianne a Pierrom-Alainom je ako transakcia v bankomate – on do nej vkladá život a vyberá si za to peniaze. To pomaly začína vadiť Marianninej dcére, ktorá nerozlučnosť dvojice vníma ako problém. Je vhodné bojovať o spravodlivosť pre vlastnú mamu s vlastnou mamou, aj keď je mamina voľba iná? Aj pravda sa mení Film sa v úvode priznáva – postavy sú skutočné, no ich problémy nie. Príbeh Najbohatšej ženy na svete voľne inšpirovala skutočná osoba –  Liliane Bettencourt, ktorá v roku 1957 zdedila celosvetovo známu kozmetickú spoločnosť L’Oréal. Firma jej zabezpečila miesto v rebríčku najbohatších ľudí sveta, stala sa jednou z najbohatších ľudí vo Francúzsku a v roku 2013 bola naozaj aj najbohatšou ženou. Snímka francúzskeho režiséra Thierryho Klifu sa...
Filmová kritička a redaktorka Emília Kincelová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Emília Kincelová

Desaťročia pestuje filmovú kritiku na Slovensku, stále čaká na film o Tisovi. Ulica je nervózna. Tak vníma Emília Kincelová momenty, keď to v spoločnosti politicky vrie. V mladosti uverila takejto predtuche, čo jej zachránilo život. Z prvej novinárskej skúsenosti začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia musela rýchlo vytriezvieť – opovážila sa totiž komentovať globálny obchod so zbraňami. Tvrdí, že je rada, keď sa niečo deje, i keď nie vždy jej je do smiechu. Možno aj táto črta ju predurčila venovať sa napokon celý život filmovej publicistike a kritike. Pamätá si rôzne obdobia slovenskej kinematografie. V marci oslávila deväťdesiate narodeniny a tvrdí, že slovenský film pozabudol na to, čo hýbe svetom. Pochádzate z Lučenca. Máte zmiešané korene?  Ak máte na mysli maďarské korene, tie nemám, hoci po maďarsky hovorím. Je to celé trochu zložitejšie. Nie ste prvé, čo sa ma na to pýtate. Zrejme ostala v mnohých falošná predstava, že celé južné Slovensko je maďarské. Omyl. Žilo tam veľa Slovákov, možno viac ako Maďarov, a aj iné národnosti – Nemci, Bulhari a iní. Mesto Lučenec však počas druhej svetovej vojny spadalo pod Maďarsko. Čo to znamenalo pre vašu rodinu? Otec bol právnik, starý otec sudca, ale už na penzii. Vo všeobecnosti Slováci, ktorí pracovali v advokácii a vo verejnej správe, nemohli v Maďarsku vykonávať prax. Dosť...
Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
Zobraziť všetky články