Kalendár filmových výročí november 2024

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie.

1. 11. 1929      Martin Slivka († 23. 9. 2002) režisér, scenárista nedožitých 95 rokov

1. 11. 1954      Iveta Kožková herečka 70 rokov

1. 11. 1954      Jarmila Mančušková režisérka 70 rokov

4. 11. 1924      Žofia Králová († 20. 2. 2004) kostymérka 100. výročie narodenia

9. 11. 1974      Ľubica Orechovská producentka 50 rokov

11. 11. 1974    René Štúr herec 50 rokov

12. 11. 1939    Lucia Poppová († 16. 11. 1993) operná speváčka nedožitých 85 rokov

13. 11. 1974    Martin Snopek režisér, animátor 50 rokov

† 16. 11. 2019 Július Pašteka (nar. 16. 7. 1924) literárny historik a teoretik 5 rokov od skonania

18. 11. 1934    Oľga Potroková († 19. 3. 2023) režisérka,animátorka nedožitých 90 rokov

19.11. 1929     Jozef Dóczy († 21. 1. 2013) herec nedožitých 95 rokov

† 19. 11. 2019 Sylvia Lacková (nar. 19. 12. 1929) druhá režisérka, filmová historička 5 rokov od skonania

20. 11. 1924    Jozef Ružička († 15. 10. 1983) kameraman 100. výročie narodenia

20. 11. 1934    Žofia Martišová herečka 90 rokov

24. 11. 1949    Lena Košická herečka 75 rokov

25. 11. 1914    František Kabrheľ († 25. 10. 1982) herec 110. výročie narodenia

25. 11. 1924    Štefan Malíček († 27. 1. 1992) riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby Bratislava

100. výročie narodenia

25. 11. 1929    Jozef Kramár († 4. 3. 2013) herec nedožitých 95 rokov

25. 11. 1974    Vladimír Král ilustrátor, scénický výtvarník, animátor 50 rokov

† 25. 11. 2019 Monika Potokárová (nar. 30. 6. 1992) herečka 5 rokov od skonania

26. 11. 1949    Vladimír Mlčoušek filmový historik, pedagóg 75 rokov

27. 11. 1954    Zuzana Jezerská herečka 70 rokov

29. 11. 1949    Kateřina Javorská dramaturgička, scenárista 75 rokov

30. 11. 1949    Andrej Hryc († 31. 1. 2021) herec nedožitých 75 rokov

zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu (SFÚ)

Kalendár filmových výročí 2024, ktorú zostavila Renáta Šmatláková

Kalendár filmových výročí na rok 2024 nájdete na: web SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na: web SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články