Kalendár filmových výročí november 2025

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie v novembri 2025.

1.11.1975            Tomáš Zednikovič – kameraman – 50 rokov

2.11.1965            Mária Landlová – herečka – 60 rokov

†2.11.2020          Emil Fornay (nar. 18.12.1943) – režisér, kameraman – 5 rokov od skonania

7.11.1935            Peter Gažo († 7.10.2008) – herec – nedožitých 90 rokov

8.11.1950            Marcela Košťálová – filmová publicistka – 75 rokov

†8.11.2015          Roman Kaliský (nar. 23.9.1922) – dramaturg, scenárista – 10 rokov od skonania

†19.11.2015       Vladimír Macko (nar. 26.3.1944) – režisér, scenárista – 10 rokov od skonania

10.11.1955          Ľubica Konrádová – herečka – 70 rokov

12.11.1940          Magdaléna Fauthová – skriptka – 85 rokov

12.11.1945          Emil Horváth ml. –herec – 80 rokov

12.11.1965          Daniela Kuffelová – herečka – 60 rokov

13.11.1925          Júlia Ballagová († 11.12.2008) – kostymérka – 100. výročie narodenia

13.11.1955          Gabriela Dolná – herečka – 70 rokov

†13.11.2020       Vladimír Ješina (nar. 16.5.1927) – kameraman – 5 rokov od skonania

14.11.1940          Helena Filová-Šándorová – animátorka – 85 rokov

15.11.1950          Ľudmila Swanová – herečka – 75 rokov

16.11.1935          Eva Krivánková – herečka, scenáristka – 90 rokov

16.11.1950          Kamila Magálová – herečka – 75 rokov

16.11.1975          Martin Repka – režisér, scenárista – 50 rokov

17.11.1955          Vladimír Biskupič – kameraman, režisér – 70 rokov

17.11.1965          Vladimír Balko – televízny režisér – 60 rokov

20.11.1955       Marta Gajdošíková – dramaturgička – 70 rokov

21.11.1935          Jaroslav Skřivánek († 17.1.2021) – kameraman –nedožitých 90 rokov

22.11.1945          Peter Drobka († 26.12.2021) – vedúci výroby – nedožitých 80 rokov

†28.11.2020       Ján Kramár (nar. 14.9.1928) – herec – 5 rokov od skonania

29.11.1940          Andrej Barla – kameraman – 85 rokov

†30.11.2015       Filoména Urbaničová (nar. 13.12.1932) – vedúca výroby – 10 rokov od skonania

Zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu Kalendár filmových výročí 2025, ktorú zostavila Renáta Šmatláková

Kalendár filmových výročí na rok 2025 nájdete na webstránke SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na webstránke SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmová kritička a redaktorka Emília Kincelová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Emília Kincelová

Desaťročia pestuje filmovú kritiku na Slovensku, stále čaká na film o Tisovi. Ulica je nervózna. Tak vníma Emília Kincelová momenty, keď to v spoločnosti politicky vrie. V mladosti uverila takejto predtuche, čo jej zachránilo život. Z prvej novinárskej skúsenosti začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia musela rýchlo vytriezvieť – opovážila sa totiž komentovať globálny obchod so zbraňami. Tvrdí, že je rada, keď sa niečo deje, i keď nie vždy jej je do smiechu. Možno aj táto črta ju predurčila venovať sa napokon celý život filmovej publicistike a kritike. Pamätá si rôzne obdobia slovenskej kinematografie. V marci oslávila deväťdesiate narodeniny a tvrdí, že slovenský film pozabudol na to, čo hýbe svetom. Pochádzate z Lučenca. Máte zmiešané korene?  Ak máte na mysli maďarské korene, tie nemám, hoci po maďarsky hovorím. Je to celé trochu zložitejšie. Nie ste prvé, čo sa ma na to pýtate. Zrejme ostala v mnohých falošná predstava, že celé južné Slovensko je maďarské. Omyl. Žilo tam veľa Slovákov, možno viac ako Maďarov, a aj iné národnosti – Nemci, Bulhari a iní. Mesto Lučenec však počas druhej svetovej vojny spadalo pod Maďarsko. Čo to znamenalo pre vašu rodinu? Otec bol právnik, starý otec sudca, ale už na penzii. Vo všeobecnosti Slováci, ktorí pracovali v advokácii a vo verejnej správe, nemohli v Maďarsku vykonávať prax. Dosť...
Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Zobraziť všetky články