Bystrá, rázna, zvedavá, tvorivá aj prenikavo mysliaca a – to konštatujem so štipkou závisti – aj obdivuhodne neúnavná. Takto vnímam filmovú dramaturgičku, pedagogičku a kultúrnu diplomatku, profesorku Zuzanu Gindl-Tatárovú, ktorá už takmer polstoročie spoluutvára slovenskú audiovíziu. Od roku 2005 jej výdatne pomáha aj v európskom priestore ako zástupkyňa Slovenska vo fonde Eurimages. V predposledný septembrový deň oslávi 70 rokov.
Po absolvovaní scenáristiky a dramaturgie na pražskej FAMU a po desaťročnom profesionálnom pôsobení na Kolibe, kde spolupracovala so Štefanom Uhrom, Jurajom Jakubiskom, Vladom Balcom a mnohými ďalšími, nastúpila Zuzana Gindl-Tatárová v roku 1990 na novovzniknutú Filmovú a televíznu fakultu VŠMU v Bratislave. Po tri desaťročia formovala generácie slovenských filmárov a filmárok. Učila ich premýšľať nad filmami všetkých žánrov i foriem a nad témami, čo sa im neraz zadierali pod kožu. Jej „veľký seminár“ každoročne absolvovalo študentstvo všetkých tvorivých profesií a neskôr, keď sa už niektoré predmety dali z ponuky aj vyberať, si ho ochotne zapisovali aj študenti filmovej vedy, viacerí dokonca opakovane.
Zuzana Gindl-Tatárová vždy mala dar zvoliť si film, ktorý študentské publikum seminára neomylne zasiahol: zaplavil ho dojmami, vyprovokoval k premýšľaniu a následne mu pomohol zorientovať sa v intelektuálno-emocionálnom koktaile a vtesnať ho do zrozumiteľných slov. Nebolo to vždy samozrejmé. Po niektorých filmoch v kinosálne totiž občas na chvíľu zavládlo hrobové ticho.
Kontakty so svetom
Popri intenzívnej pedagogickej činnosti bola Zuzana Gindl-Tatárová 15 rokov aj mimoriadne aktívnou prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie. Najskôr sama rozosielala študentské filmy na filmové festivaly, postupne však rozbehla činnosť festivalového oddelenia a neskôr aj vďaka pôsobeniu vo výkonnom výbore GEECTu, európskej vetvy medzinárodnej asociácie vysokých filmových a televíznych škôl CILECT, významne rozšírila sieť kontaktov a spoluprác medzi VŠMU a mnohými európskymi filmovými školami.
Jedným z najvýznamnejších výstupov týchto spoluprác bola medzinárodná konferencia CILECTu, School’s Best Kept Secrets v roku 2004 v Bratislave. Na VŠMU ju zorganizovala práve Zuzana Gindl-Tatárová. O desať rokov neskôr získala od CILECTu prestížnu cenu Teaching Award. Zaslúžene. Vždy bola skvelou prednášajúcou, zároveň podporovala a radila, bola zvedavou poslucháčkou a – čo je v domácich podmienkach stále veľká vzácnosť – vždy vedela pozoruhodné výsledky, či už filmy alebo texty, oceniť a pochváliť.
Neviditeľná dramaturgia, neprehliadnuteľná osobnosť
Hoci filmová dramaturgia často býva označovaná za neviditeľnú profesiu, Zuzana Gindl-Tatárová je v slovenskej audiovízii celkom jednoznačne neprehliadnuteľnou osobnosťou. Je autorkou dvoch monografií venovaných dramatickej a naratívnej štruktúre vo filmoch. Kniha Hollywoodoo: filmové ilúzie podľa zaručených receptov (2001) vznikla po jej fulbrightovskom pobyte v New Yorku. Rozoberá v nej americkú trojaktovú štruktúru. Praktická dramaturgia (2005) je dodnes jednou z mála slovenských kníh (ak nie jedinou) venovaných filmovej dramaturgii.
Zuzana Gindl-Tatárová sa napokon praktickej dramaturgii venuje celý svoj pracovný život. Po zániku Koliby sa podieľala na množstve ponovembrových filmov – prvým z nich bol debut Martina Šulíka Neha (1990). Nateraz posledným dokončeným je Slúžka (2023) Mariany Čengel Solčanskej.
Dnes jej scenáristická a dramaturgická filmografia počíta 18 celovečerných filmov. Pre jej dramaturgickú prácu do písmena platí to, čo nedávno sama o dramaturgii povedala pre Filmsk.sk: „… je rozhodne dobré, ak sa dramaturgom stane človek, ktorý je zároveň sám dobrým scenáristom. Lebo na zistenie, čo je na scenári zlé, kde sa zadŕha, kde je motivácia falošná a ktoré body treba vypichnúť, na to možno stačí profesionálna rutina. Ponúkať však autorom riešenia, hľadať nové situácie, nové motivické línie a vlastnosti postáv, či presnejšie vyznenie hlavnej myšlienky, prepisovať a cizelovať dialógy, to už je tvorivá práca.“
Zrodenie Slnka v sieti
Popri tvorivej a pedagogickej činnosti nemožno zabudnúť ani na ďalšiu organizačnú činnosť Zuzany Gindl-Tatárovej. Ako prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie iniciovala vznik národných filmárskych cien Slnko v sieti, stále pôsobí vo fonde Eurimages a už druhýkrát je členkou Rady Audiovizuálneho fondu, pričom počas svojho prvého mandátu jej aj predsedala. V apríli tohto roku jej Slovenská filmová a televízna akadémia udelila Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.
Na prelome septembra a októbra, pri príležitosti okrúhlych narodením Zuzany Gindl-Tatárovej, sa bude na FTF VŠMU na jej počesť konať dvojdňové podujatie. V stredu 30. septembra sa premietnu dve dokumentárne diela, ktoré sú jej venované, a prebehne panelová diskusia s názvom Scenáristika, dramaturgia a jej význam pri tvorbe filmov, ktorej sa vedľa Zuzany Gindl-Tatárovej zúčastní aj scenáristka a nová dekanka FTF VŠMU Katarína Moláková, estónska producentka Piret Tibbo-Hudgins a scenárista a dramaturg Peter Gašparík. A 1. októbra budeme mať možnosť opäť zažiť dokonca aj jej veľký seminár, venovaný filmu Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom.
Zuzana Gindl-Tatárová tak k svojim narodeninám dáva darček nám všetkým.
