Fotografia z filmu 33 krokov
Písmo: A- | A+

Réžia: Šimon Domček, Anna Domček
Scenár: Rastislav Graňák, Matúš Ďuraňa, Anna Domček, Šimon Domček
Kamera: Daniel Robert Emanuel
Hudba: Daniel Hevesi
Hrajú: Milan Daniel, Jana Poláková, Mili Daniel, Gabriel Daniel, Robo Jakab, Eliška Křenková, Robo Mikla

Trinásť rokov po tom, čo Milan Daniel utrpel ťažké zranenie hlavy v rámci rasisticky motivovaného útoku, má byť jeho útočník prepustený. Čo takáto chvíľa vzbudzuje v traumatizovanom mužovi, ktorý síce prežil vlastnú smrť, ale už navždy si ponesie následky toho osudného dňa?
Film vznikol na základe skutočného príbehu hlavného hrdinu. Sleduje Róma Milana, ktorého ako osemnásťročného brutálne napadli neonacisti. Milan upadne do kómy a prežíva klinickú smrť. Počas nej sa mu zjavujú vízie, v ktorých ho diabol pokúša a Ježiš mu radí, aby sa nikdy nepomstil. Dnes žije v tom istom meste so svojou manželkou a dvoma synmi. Pracuje ako strážnik. Keď sa dozvie, že sa z väzenia vracia niekdajší útočník Erik, Milanova trauma sa znovu vynorí.

Žáner: dráma
Dĺžka: 71 min.
Jazyková verzia: česky, slovensky, rómsky
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: FILMTOPIA
Premiéra: 8. 10. 2026

Foto: FILMTOPIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Zomrieť a žiť Záber z filmu Zomrieť a žiť. Foto: Continental film

recenzia Zomrieť a žiť

V roku 2014 sa traja  Ukrajinci stali dobrovoľnými vojakmi. Po návrate do sveta mimo frontu sa musia naučiť opäť  žiť. V roku 2022 však znova chytajú do rúk zbrane a vracajú sa na miesta, ktoré ich poznačili. Časozberný dokument Zomrieť a žiť režisérky Julije Hontaruk ukazuje vplyv vojny na ľudí a kladie najpodstatnejšiu otázku zo všetkých: Čo vojna a strach urobia s vnútorným prežívaním bežného človeka – s nami? Šachta, Dancer a Potter sú traja obyčajní muži s pomerne obyčajnými problémami. Šachta je otec, ktorý bojuje o udržanie rozpadávajúceho sa vzťahu. Dancer má za sebou rozchod s priateľkou a nízke sebavedomie ho ťahá na dno. Potter chce podnikať s výrobou tetovacích zariadení a ručnými výrobkami. V roku 2014 ich životy prestanú existovať v podobe, ktorú poznajú. Prvá ruská invázia na Ukrajine v nich prebudí nutkanie brániť krajinu a budúcnosť, v ktorej chcú žiť a ktorú odovzdajú ďalším generáciám. Obyčajný život odsúvajú do úzadia, učia sa zodpovednosti za seba a svoju čatu a prichádzajú na to, kam skutočne patria. Dedičstvo pre ďalšie generácie Ukrajinská dokumentaristka Julija Hontaruk sa po desiatich rokoch od svojho posledného filmu vracia s celovečerným dokumentom Zomrieť a žiť. Jej filmografia sa zaoberá prevažne vojnovou tematikou a dôsledkami vojny na ľudí a priestor. Pre svoj nový dokument Zomrieť a žiť natáčala troch ukrajinských dobrovoľníkov dlhých 12 rokov na fronte a mimo neho. Dokument mal premiéru...
Záber z rozprávkového filmu Perinbaba režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák/SFÚ

nový pohľad Perinbaba

Juraj Jakubisko s Ľubomírom Feldekom si v scenári bujaro zaskákali ako na veľkej načechrenej perine. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Juraja Jakubiska Perinbaba (1985). Ako len začať s osobnou reflexiou na film, ktorý od malička formoval staršie aj novšie generácie? Vždy sa spájal s vrúcnymi vianočnými večermi a zimnou chumelicou, ktorá pískala za oknami, ochraňujúcimi nás od jej chladného dotyku. Na televíznej obrazovke býva pravidelne súčasťou scenérie, tradične v Štedrý deň. Medzigeneračný dosah tejto rozprávky, nadčasová téma a vynaliezavé spracovanie dodnes vzbudzujú rešpekt. Je preto inherentne výzvou pozerať sa na film ako Perinbaba bez odtlačku detskej nevinnej predstavivosti. Tá má vo zvyku zveličovať dobro na sväté a zlo na diabolské. Ďalším dôvodom je, že sa Perinbabe podarilo z každého aspektu prekročiť hranice filmového sveta. Stala sa akýmsi národným kultúrnym symbolom a symbolom akéhosi tradičného zimného slovenského večera. Niet sa čo čudovať. Univerzálne témy s expresívnym výtvarným cítením Režisér Juraj Jakubisko mal príležitosť spracovať rozprávkový námet podľa nemeckej poviedky Jacoba a Wilhelma Grimmovcov. Obsahom a tematickou zložkou sa tak nedostáva do rozporu s vtedajšou ideologickou doktrínou 80. rokov. Mal tu možnosť naplno prejaviť svoje explozívne, výtvarné cítenie v rodinne ladenom príbehu s univerzálnymi témami, bez akýchkoľvek kreatívnych...
Áčko 2026 víťazné filmy Tvorcovia a tvorkyne ocenení na festivale Áčko. Foto: Áčko /FTF VŠMU

Áčko 2026 pozná víťazov. Najlepším filmom je Vtedy na Morave

Jubilejný 30. ročník Festivalu študentských filmov Áčko pozná svojich víťazov. Najlepšou snímkou festivalu, ktorý sa konal od 20. do 24. októbra na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave sa stal film Vtedy na Morave režiséra Rastislava Kupšu a výkonnej producentky Natálie Uhrinovej. Víťazné filmy Festivalu Áčko uvedie v stredu 28. októbra 2026 o 16. h bratislavské kino Edison Filmhub. Záber z filmu Vtedy na Morave. Foto: FTF VŠMU Festival Áčko sa tento rok niesol v téme Optika času – v živote, škole aj vo filme a priniesol súťažné projekcie študentských filmov, diskusie, workshopy a masterclassy. Celkovo sa na festival prihlásilo 32 filmov, z toho 4 animované, 7 dokumentov a 21 hraných filmov. Jubilejný ročník priniesol aj novinky v oceňovaní študentskej filmovej tvorby. Po prvýkrát sa udeľovali ceny za najlepšiu výpravu a herecký výkon. Druhý rok po sebe festival udelil aj cenu za výnimočný prínos študentskému filmu. Tento rok ju získal herec Patrik Minár, ktorý účinkoval v desiatkach študentských filmov a svojou spoluprácou pomáha začínajúcim tvorcom a tvorkyniam premieňať ich nápady na filmové príbehy. Ceny zbierali Vtedy na Morave aj Počúvam! Najlepším hraným filmom sa stala snímka Počúvam! v réžii Samuela Kluvánka. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazila Ulica V. I. Lenina režisérky Kataríny Bojtošovej. Najlepším...
Zobraziť všetky články