Fotografia z filmu Agent šťastia
Písmo: A- | A+

Ako šťastná ste boli včera? Vlastníte chladničku? Koľko máte kôz? Formulár na výpočet šťastia zahŕňa celkom 148 podobných otázok. Amber, muž v strednom veku, ktorý sa túži oženiť a žije so svojou staršou mamou, pracuje pre vládu, ktorá mu napriek tomu odmieta udeliť občianstvo, keďže je členom nepálskej menšiny. Spolu so svojím pohodovým kolegom Gunom Rajom pracuje pre Centrum hrubého národného šťastia, vládnu inštitúciu, ktorá má za úlohu zbierať údaje o šťastí občanov. A tak navštevujú mestá i malebné horské dedinky a bavia sa s miestnymi o ich spokojnosti. Prostredníctvom ľudí, ktorých stretávajú, nahliadneme do bhutánskej spoločnosti a jej pohľadov na šťastie v nepriazni osudu.
Film mal svetovú premiéru na filmovom festivale Sundance 2024 kde súťažil o Veľkú cenu poroty v kategórii World Cinema Documentary.

Žáner: dokumentárny
Dĺžka: 94 min.
Jazyková verzia: dzongkha, nepálčina a angličtina s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 26. 12. 2024

Foto: Asociácia slovenských filmových klubov

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zázrak zadarmo Záber z filmu Zázrak zadarmo. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Naozaj sa dobré chváli samo?

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Marcely Plítkovej (rodenej Jurovskej)  Zázrak zadarmo (1967) je, minimálne z dnešného pohľadu, pozoruhodným zamyslením nad zmyslom reklamy (nielen) v centralizovanej socialistickej ekonomike. Explicitná aj skrytá reklama na nás dnes útočí zovšadiaľ. Veľkoplošné svetelné obrazovky na križovatkách odvádzajú pozornosť od semaforov. Reklama ruší čítanie elektronických denníkov aj sledovanie filmov na komerčných televíznych kanáloch či pozeranie online videí. Vyskakuje na nás spomedzi profilov na sociálnych sieťach a za jej obmedzenie si... skrátka treba priplatiť. Mladšie generácie si dnes už len ťažko predstavia, že práve vitálna a pestrofarebná zahraničná reklama pôsobila v socialistickej produktovej monotónnosti doslova ako závan čerstvého vzduchu. Reklama v stroji času Film Zázrak zadarmo na fungovanie reklamy v Československu, ktoré v roku 1967 čoraz viac pokukovalo po západných vzoroch, však nenazerá ani tak z hľadiska konzumu a trhu ako skôr z hľadiska plynúceho času: všetky novinky skôr či neskôr zostarnú a nahradia ich ďalšie. Postupne sa na ne zabudne alebo, v lepšom prípade, skončia v múzeu. Aj preto nás film po úvodných záberoch rušného veľkomestského nárožia, kde muž nad križovatkou opravuje reklamný pútač na...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo film 1966 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Merci, cherie…

Merci, cherie, spieval Udo Jürgens v bratislavskom PKO krátko po tom, čo sa s touto piesňou stal víťazom Eurovízie 1966 (hneď prvé číslo kolekcie, TvF 31). Bol vtedy pre Bratislavčanov, ktorí mali možnosť pozerať viedenskú televíziu, hviezdou svetového formátu (a myslím, že nie nezaslúžene), takže jeho vypredaný koncert bol samozrejmosťou. To je atrakcia žurnálu „z domácich prameňov“. Ale diváka prekvapí až nezvyčajne vysoký, polovičný podiel šotov zo zahraničia. Ich obsahom sú poväčšine živelné pohromy a rôzne havárie alebo módne novinky a exotické zvieratká. Zlomok tvoria návštevy štátnikov. Pri témach z domova sa stretneme aj s problémami. Niektoré dnes ťažšie pochopiteľné, ale primerané obdobiu. Pivo verzus minerálky (TvF č. 33) Že sme národ pivárov, vtedy s bratmi Čechmi, nikoho neprekvapí. Predbehli sme už aj Nemcov a Belgičanov. Ale prečo máme problém zásobiť trh dostatočným množstvom nealkoholických nápojov a minerálok, tomu sa pokúsili spravodajcovia prísť na kĺb: hoci je leto, na trhu chýbajú a sú drahé... Lesy sú našim bohatstvom (TvF č. 34) Všetci to vedia, no realita svedčí o opaku. Podľa štatistík namiesto dvoch stromov ako káže norma) vyrúbeme tri. Vyvážame polotovary, ba aj surové drevo. Veľa odpadu vzniká v lese a na pílach a ani ten nevyužívame. Výrobca verzus subdodávateľ (TvF č. 38) Na konkrétnom príklade nedorobkov automatických práčok sa ilustrujú výhovorky o príčinách poruchovosti....
Zobraziť všetky články