Fotografia z filmu Alpha.
Písmo: A- | A+

Réžia: Jan-Willem van Ewijk
Scenár: Jan-Willem van Ewijk
Kamera: Douwe Hennink
Hudba: Ella van der Woude
Hrajú: Gijs Scholten van Aschat, Reinout Scholten van Aschat, Kaija Ledergerber, Pia Amofa-Antwi, Daria Fuchs, Julien Genoud

Po smrti svojej mamy sa Holanďan Rein (31) presťahuje do malej dedinky v Alpách, aby mohol byť v prírode, meditovať a pracovať ako učiteľ snowboardingu. Z jeho bezpečného, obyčajného života ho náhle vykoľají neočakávaný príchod jeho extrovertného otca Gijsa (60). Nie je to totiž neškodný starec, ale bývalý hviezdny herec, ktorý hneď začne koketovať s Reinovou priateľkou Laurou a získava si i pozornosť Reinových priateľov. Navyše vo vzťahu otca a syna cítiť aj nevyriešené konflikty z minulosti.
Otec sa snaží získať nadvládu nad synom a syn sa zasa snaží poraziť ho tam, kde sa cíti najsilnejší – na snehu. Príroda, ktorá ich obklopuje, však nie je len krásna, ale občas aj nemilosrdná. Malicherný boj o dominanciu sa mení na snahu o prežitie.
Film získal cenu Europa Cinemas Label na MFF Benátky 2024.

Žáner: dráma
Dĺžka: 100 min.
Jazyková verzia: holandsky, anglicky, nemecky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 27. 2. 2025

Foto: Asociácia slovenských filmových klubov

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Fotografia z filmu Keď život chutí. FOTO: Magic Box Slovakia

recenzia Keď život chutí

Kristina Dufková pripravovala svoj celovečerný animovaný debut aj pre svoje deti, ktoré zatiaľ stihli vyrásť. Od prvej myšlienky po premiéru ubehlo 13 rokov. Popritom sa venovala napríklad bábkovému večerníčkovému seriálu Povídání o mamince a tatínkovi (2016), ktorý s vtipom a pôvabom deťom predstavuje nie vždy jednoduchý život dospelých, alebo krátkemu filmu o rečovej poruche Neříkej mi panda, jmenuji se Fanda (2015). Ťažkú tému smrti deťom sprostredkovala už v študentskom kreslenom filme Usnula jsem (2008). Celovečerný film Keď život chutí spracováva tému bodyshaming verzus zdravý životný štýl v najkrehkejšom období ľudského života, keď sa formuje individuálna identita a osobnosť – v puberte. Zmena životného štýlu pod vplyvom konzumu a technológií má vplyv nielen na formovanie našich tiel, ale aj na to, ako svoje telá vnímame a hodnotíme v kontexte ostatných ľudí a reprezentácií tela. Keď život chutí prichádza do kín v rôznych krajinách sveta v čase, keď sa duševný stav detí a dospievajúcich v globálnom meradle veľmi rýchlo zhoršuje aj vo vzťahu k ich telu. V tejto súvislosti sa vynára otázka, či film s cieľovou skupinou komunikuje efektívne. Hlavnou postavou filmu je 12-ročný Ben. Distribútor ako cieľovú skupinu označuje divákov od 7 rokov. To, čo Bena motivuje schudnúť je, aby sa zapáčil dievčaťu, do ktorého sa zaľúbil. Sedemročné i o niečo staršie deti tento druh motivácie ešte nepoznajú, takisto ani príťažlivosť a často...
Záber z filmu Una a jej kamaráti. FOTO: ASFK

recenzia Una a jej kamaráti

Ostrov neďaleko Írska je plný mníšikov. Čiernobiele morské vtáky s výraznými zobákmi chytajú ryby, vedia plávať, ochraňujú vajíčka, lietajú a tiež sa rady zabávajú so svojimi kamarátmi. Una a jej mladší braček Babu sú jednými z nich. Keď na skalu mníšikov prilietajú nové tváre, Una je k nim priateľská a všetkým chce ukázať známe prostredie. Mníšička Izabela do skupiny k novým kamarátom nezapadá. Potichu zápasí s dospelými emóciami, túžbou pomáhať obetiam búrky a potrebou byť stále mláďaťom. Čoskoro nachádza spôsob, ako sa stať zodpovednou dospelou. Jej „hrdinský“ čin sa však rýchlo obracia proti nej. Na skalu mníšikov totiž útočia čajky, ktoré majú zálusk na každé schované vajíčko. A to nie je všetko. Napriek názvu Una a jej kamaráti „boj“ o post hlavnej hrdinky vyhráva Izabela. Tá v príbehu prekonáva množstvo vážnych pocitov. Nevie, že ich nemusí premáhať sama, pretože kamaráti zo skaly mníšikov sú ochotní pomôcť. Una v príbehu zohráva vedľajšiu postavu či dokonca podobu ideálu, ktorý má schopnosť vyriešiť problémy. Izabelina zmätenosť zapríčiní pátranie po stratenom vajíčku na celom ostrove. Vinu sa pokúsi hodiť na ďalšieho utečenca, introvertného vydriaka Marvina. Rovnako, ako sa Izabela neschová pred klamstvami, neukryje sa ani pred blížiacou sa búrkou. Una a jej kamaráti je film určený pre deti približne do predškolského veku. Mienku potvrdzuje aj rozprávačský hlas, ktorý v úvode...
Zobraziť všetky články