Milan Daniel síce prežil vlastnú smrť, ale následky osudného dňa si v sebe nesie stále. Trinásť rokov po tom, ako utrpel ťažké zranenie hlavy v rámci rasisticky motivovaného útoku, majú jeho útočníka prepustiť. Čo takáto chvíľa vzbudzuje v traumatizovanom mužovi, pýta sa film 33 krokov, ktorý nakrútili Anna a Šimon Domček. Snímka na pomedzí hraného filmu a dokumentu mala svetovú premiéru na MFF Karlove Vary. Získala tam Zvláštne uznanie poroty v sekcii Proxima. Od 8. októbra 2026 je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Ako ste sa dostali k príbehu Milana Daniela? Šimon Domček: Dal som sa do reči s jedným tvrďákom v staničnom bufete v Břeclavi, keď som cestoval. Veľmi som sa ho bál. Mal som pocit, že odo mňa bude chcieť peniaze alebo mi nejako ublížiť. Keď som videl jeho zjav, napadlo mi, že mu ponúknem, že študujem na filmovej škole a či by si nechcel zahrať vo filme nejakú menšiu rolu. Prišlo mi to ako super nápad – že  potom budem vlastne jeho filmový kamarát a on mi neublíži. Potom mi porozprával svoj životný príbeh a veľmi sme sa spriatelili. Kedy a prečo ste sa rozhodli nakrútiť ho ako hraný film a nie ako dokument? Šimon Domček: Chceli sme štruktúrovaný scenár,...

Alejandro González Iñárritu sa vo svojom najnovšom filme Digger pokúša rozpovedať hneď niekoľko príbehov cez optiku znepokojivo aktuálnych otázok. Primárnym ohniskom je príbeh ropného magnáta, ktorého bezohľadná chamtivosť a absolútna absencia morálnych hraníc privádzajú svet k totálnej environmentálnej skaze. Hlavný hrdina Digger predstavuje dokonalé stelesnenie karikatúry človeka zaslepeného mocou – ide o antagonistu v tej najextrémnejšej a najgrotesknejšej forme. Jeho charakter zrkadlí celý prehnitý svet, ktorý ho obklopuje a živí. Je to bizarný egoista a cynik. Bezočivo sa pridŕža toho jediného, čo miluje. Ilúzie, že práve on patrí medzi nedotknuteľnú hŕstku vyvolených, ktorá má právo rozhodovať o hodnote života a existencii samotnej planéty. Avšak v momente, keď sa divák usadí s očakávaním klasickej lineárnej drámy, nastáva doslovný a prekvapujúci zlom, v ktorom nekompromisným pádom štvrtej steny Iñárritu strháva odstup a stavia nás zoči-voči našej spoluvine. Svojou podstatou ide o dielo vyhýbajúce sa šablónam bežného mainstreamu. Zároveň však disponuje dravosťou a energiou, ktorými je schopný osloviť aj širšie publikum. Zaujímavá je najmä spleť dejových liniek. Ich funkčnosť spočíva v tom, že si každá z nich drží svoje tajomstvo až do úplného záveru. Tvorcovia nám tak informácie dávkujú s rafinovanou presnosťou podľa toho, koľko daný okamih vyžaduje. Vďaka tomu pointa zasiahne diváka v správny...

Česko-slovenský dokumentárny film režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato je českým kandidátom na Oscara. Premiéru mal na festivale v Berlíne. Odniesol si odtiaľ dve ocenenia, vrátane ceny pre najlepší dokumentárny film. Odvtedy získal aj viacero ďalších cien a od 8. októbra je aj v slovenských kinách. Protagonistom filmu Pepy Lubojacki je jej brat David. Žije v podstate na ulici a bojuje so závislosťou od alkoholu. Závislosťou trpia aj ďalší príbuzní režisérky. „Ostrakizácia ľudí žijúcich so závislosťou a so skúsenosťou života na ulici často prehliada faktory, ktoré prispievajú k vzniku a rozvoju závislosti, ako medzigeneračná trauma, trauma v detstve či dospelosti, chudoba alebo sociálne vylúčenie,“ hovorí Pepa Lubojacki. „Filmom som chcela poukázať na zaužívané presvedčenie, že ide o zlyhanie vôle, a naopak ponúknuť citlivú perspektívu prostredníctvom trauma-informovaného prístupu. Takú, ktorá sa na môjho staršieho brata a bratrancov žijúcich na ulici a so závislosťou pozerá cez spomienky, spoločné detstvo a lásku a ukazuje ich ako komplexné bytosti s minulosťou, snami a obavami,“ pokračuje filmárka. „Tento prístup nevníma závislosť ako osobné zlyhanie, ale ako možnú reakciu na bolesť, odcudzenie a nenaplnené citové potreby. Je však pre mňa dôležité ukázať aj to, aké je byť dieťaťom alebo súrodencom človeka so závislosťou. A že je potrebné premýšľať...