Oblasť domácej filmovej vedy tento mesiac obohatila nová publikácia Slovenský strihový film. Jej autor Martin Palúch prináša nový pohľad na dejiny slovenského filmu z pohľadu vývoja strihovej formy diela. Sleduje v nej historickú líniu aj teoretickú reflexiu kompilačného filmu. Publikáciu oficiálne pokrstili počas aprílovej prehliadky Dni archívneho filmu v Banskej Bystrici, dnes je dostupná online i na pultoch kníhkupectiev. Publikácia Slovenský strihový film prináša alternatívny pohľad na dejiny slovenského filmu z perspektívy vývoja strihovej formy dokumentárneho žánru z obdobia rokov 1938 – 2025. Zameriava sa na filmové diela, ktoré vznikli využitím archívnych filmových záberov, ich rekompozíciou a novým významovým usporiadaním. „Publikácia v chronologickom slede odkrýva spôsoby práce s archívnym materiálom v priebehu dejín slovenskej kinematografie,“ približuje filmový teoretik Martin Palúch, autor publikácie. „Všíma si tvorivé postupy a využitia archívov pri re-interpretáciách historických udalostí, ako sú Slovenské národné povstanie, obdobie vojnovej Slovenskej republiky alebo invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Neobchádza ani formálne experimentovanie či vyslovene inovatívne postupy, ktoré tvorcovia použili najmä v celovečernej dokumentárnej tvorbe, ale aj v krátkom strihovom filme. Práca s archívmi má totiž v dejinách svetového filmu svoju vlastnú vývojovú líniu. Ja som sa snažil identifikovať tvorivú prácu s archívmi v národnej kinematografii.“ Propagandistický potenciál filmov Pri skúmaní strihových praktík sa Palúch zameral aj na propagandistický potenciál...

Zdurený otvor sa napne a ona zatlačí – raz, dvakrát, trikrát. Stále to nie je vonku. Až po ďalších kontrakciách z nej vyhupne klzké vajíčko. Zniesla ho, sadne si naň, zohrieva ho vlastným telom. Patrí jej, veď je sliepka, ktorá vie byť mamou. Vajce však môže opatrovať len do chvíle, kým príde gazda a vezme ho. Taká je každodenná realita. A čo všetko je ešte za ňou! Hovorí o tom čiernohumorná dráma Sliepka. Som sliepka Zniesla vajce, človek jej ho vezme. Urobil to včera aj dnes, zopakuje to zajtra, pozajtra aj o týždeň. Rovnako ako jej to každý deň urobí kohút. Chytí ju zobákom za krk, skočí na chrbát a bez mihnutia oka oplodní. Ona sa zakaždým otrasie, potom ďalej hrabká, ďobe, kotkodáka. Večer sa uloží na bidlo a ráno znesie ďalšie vajce. A to vajce, rovnako ako každé predchádzajúce, nielenže nikdy nebude sliepkou, ale nezostane ani vajcom. Bude z neho praženica. A bodka.  Volajme ju Nóra, lebo to je v skutočnosti meno sliepky v najnovšom filme Györgya Pálfiho. Často pracuje pred kamerou so zvieratami a každé z nich má vždy svoje meno. Tentoraz spracoval príbeh o tom, ako sa čiernej nosnici podarí ujsť z hustých liniek obrovskej hydinárne.  Prečo práve sliepka? „Moja malá sliepka vlastne nechce nič iné, len znášať vajcia, z ktorých by sa vyliahli...

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Marcely Plítkovej (rodenej Jurovskej)  Zázrak zadarmo (1967) je, minimálne z dnešného pohľadu, pozoruhodným zamyslením nad zmyslom reklamy (nielen) v centralizovanej socialistickej ekonomike. Explicitná aj skrytá reklama na nás dnes útočí zovšadiaľ. Veľkoplošné svetelné obrazovky na križovatkách odvádzajú pozornosť od semaforov. Reklama ruší čítanie elektronických denníkov aj sledovanie filmov na komerčných televíznych kanáloch či pozeranie online videí. Vyskakuje na nás spomedzi profilov na sociálnych sieťach a za jej obmedzenie si... skrátka treba priplatiť. Mladšie generácie si dnes už len ťažko predstavia, že práve vitálna a pestrofarebná zahraničná reklama pôsobila v socialistickej produktovej monotónnosti doslova ako závan čerstvého vzduchu. Reklama v stroji času Film Zázrak zadarmo na fungovanie reklamy v Československu, ktoré v roku 1967 čoraz viac pokukovalo po západných vzoroch, však nenazerá ani tak z hľadiska konzumu a trhu ako skôr z hľadiska plynúceho času: všetky novinky skôr či neskôr zostarnú a nahradia ich ďalšie. Postupne sa na ne zabudne alebo, v lepšom prípade, skončia v múzeu. Aj preto nás film po úvodných záberoch rušného veľkomestského nárožia, kde muž nad križovatkou opravuje reklamný pútač na...