Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Surové, autorské a hlboko osobné dielo Keby sa holuby premenili na zlato sa nezaujato zahryzáva do tém závislosti a medzigeneračnej traumy, pričom zachytáva niekoľko rokov zo života štyroch členov rodiny.
Režisér Pepa natáča na iPhone a snaží sa pochopiť, prečo ich milovaný starší brat a bratranec žijú bez domova a čelia závislosti od návykových látok. Formálne inovatívne a hravé denníkové zábery vstupujú do dialógu so štylizovanými spomienkami, fotografiami animovanými pomocou AI a grafickými prvkami, čím vytvárajú mnohohlasný rozprávačský hlas vyrovnávajúci sa s minulosťou. Film bez sentimentu sleduje príčiny aj následky závislosti a pýta sa, kde sa končí láska, kde sa začína kontrola a čo si v skutočnosti vyžaduje rešpekt: zachrániť, alebo nechať tak.
Film získal Cenu Berlinale za najlepší dokumentárny film.
Žáner: dokumentárny
Dĺžka: 111 min.
Jazyková verzia: česky
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: závislosť, vulgarizmy
Distribútor: Film Expanded
Premiéra: 8. 10. 2026