Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Surové, autorské a hlboko osobné dielo Keby sa holuby premenili na zlato sa nezaujato zahryzáva do tém závislosti a medzigeneračnej traumy, pričom zachytáva niekoľko rokov zo života štyroch členov rodiny.
Režisér Pepa natáča na iPhone a snaží sa pochopiť, prečo ich milovaný starší brat a bratranec žijú bez domova a čelia závislosti od návykových látok. Formálne inovatívne a hravé denníkové zábery vstupujú do dialógu so štylizovanými spomienkami, fotografiami animovanými pomocou AI a grafickými prvkami, čím vytvárajú mnohohlasný rozprávačský hlas vyrovnávajúci sa s minulosťou. Film bez sentimentu sleduje príčiny aj následky závislosti a pýta sa, kde sa končí láska, kde sa začína kontrola a čo si v skutočnosti vyžaduje rešpekt: zachrániť, alebo nechať tak.
Film získal Cenu Berlinale za najlepší dokumentárny film.
Žáner: dokumentárny
Dĺžka: 111 min.
Jazyková verzia: česky
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: závislosť, vulgarizmy
Distribútor: Film Expanded
Premiéra: 8. 10. 2026