V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Marcely Plítkovej (rodenej Jurovskej)  Zázrak zadarmo (1967) je, minimálne z dnešného pohľadu, pozoruhodným zamyslením nad zmyslom reklamy (nielen) v centralizovanej socialistickej ekonomike. Explicitná aj skrytá reklama na nás dnes útočí zovšadiaľ. Veľkoplošné svetelné obrazovky na križovatkách odvádzajú pozornosť od semaforov. Reklama ruší čítanie elektronických denníkov aj sledovanie filmov na komerčných televíznych kanáloch či pozeranie online videí. Vyskakuje na nás spomedzi profilov na sociálnych sieťach a za jej obmedzenie si... skrátka treba priplatiť. Mladšie generácie si dnes už len ťažko predstavia, že práve vitálna a pestrofarebná zahraničná reklama pôsobila v socialistickej produktovej monotónnosti doslova ako závan čerstvého vzduchu. Reklama v stroji času Film Zázrak zadarmo na fungovanie reklamy v Československu, ktoré v roku 1967 čoraz viac pokukovalo po západných vzoroch, však nenazerá ani tak z hľadiska konzumu a trhu ako skôr z hľadiska plynúceho času: všetky novinky skôr či neskôr zostarnú a nahradia ich ďalšie. Postupne sa na ne zabudne alebo, v lepšom prípade, skončia v múzeu. Aj preto nás film po úvodných záberoch rušného veľkomestského nárožia, kde muž nad križovatkou opravuje reklamný pútač na...

Merci, cherie, spieval Udo Jürgens v bratislavskom PKO krátko po tom, čo sa s touto piesňou stal víťazom Eurovízie 1966 (hneď prvé číslo kolekcie, TvF 31). Bol vtedy pre Bratislavčanov, ktorí mali možnosť pozerať viedenskú televíziu, hviezdou svetového formátu (a myslím, že nie nezaslúžene), takže jeho vypredaný koncert bol samozrejmosťou. To je atrakcia žurnálu „z domácich prameňov“. Ale diváka prekvapí až nezvyčajne vysoký, polovičný podiel šotov zo zahraničia. Ich obsahom sú poväčšine živelné pohromy a rôzne havárie alebo módne novinky a exotické zvieratká. Zlomok tvoria návštevy štátnikov. Pri témach z domova sa stretneme aj s problémami. Niektoré dnes ťažšie pochopiteľné, ale primerané obdobiu. Pivo verzus minerálky (TvF č. 33) Že sme národ pivárov, vtedy s bratmi Čechmi, nikoho neprekvapí. Predbehli sme už aj Nemcov a Belgičanov. Ale prečo máme problém zásobiť trh dostatočným množstvom nealkoholických nápojov a minerálok, tomu sa pokúsili spravodajcovia prísť na kĺb: hoci je leto, na trhu chýbajú a sú drahé... Lesy sú našim bohatstvom (TvF č. 34) Všetci to vedia, no realita svedčí o opaku. Podľa štatistík namiesto dvoch stromov ako káže norma) vyrúbeme tri. Vyvážame polotovary, ba aj surové drevo. Veľa odpadu vzniká v lese a na pílach a ani ten nevyužívame. Výrobca verzus subdodávateľ (TvF č. 38) Na konkrétnom príklade nedorobkov automatických práčok sa ilustrujú výhovorky o príčinách poruchovosti....

Tvár vášho dieťaťa pripomína viacero skutočností. Pripomína vás a vášho partnera, vaše úspechy, zlyhania, zodpovednosti, obavy, stratené príležitosti... Tieto asociácie ale patria len vám. Nakoniec sa nepozeráte na nič iné ako na ľudskú bytosť, s nepoškvrneným vedomím. V čiernohumornej dráme Mary Bronstein Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem je materstvo klaustrofobické, chaotické a miestami sa mení na čistý existenčný horor, ktorému sa nevyhnete, ani keď ste skúsená psychologička. Identita tvorby Mary Bronsteinovej je silne viazaná so svetom nezávislej newyorskej filmovej scény, kde až do druhej dekády 21. storočia prevládal tzv. mumblecore. Charakterizovali ho nízke rozpočty, naturalistické herecké výkony, častokrát improvizované dialógy a veľký dôraz na postavy a ich vzájomné vzťahy. Všetky tieto črty sme mohli vidieť už v Bronsteinovej autorskom debute Yeast z roku 2008. Od zdanlivej sociálnej drámy ku grotesknému psychologickému trileru Svoj druhý celovečerný film Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem nakrútila až po 17 rokoch. Je to plne rozvinutý a zmyslovo preťažujúci portrét materstva. Príbeh Lindy, vyhorenej matky vyrovnávajúcej sa s chorobou dieťaťa, sa pred očami publika rýchlo mení zo zdanlivej sociálnej drámy na groteskný psychologický triler. Úzkosť, ktorú film vyvoláva, je zámerná. Ručná kamera, časté detaily, cielené kompozície a rušný zvukový dizajn nesú príbeh, v ktorom sa nepredvídateľne preplieta zbierka excentrických vedľajších postáv...