Fotografia z filmu Mesto otcov
Písmo: A- | A+

Réžia: Zdeněk Tyc
Scenár: Roman Vojkůvka
Kamera: Tomáš Kresta
Hudba: Lucia Chuťková
Hrajú: Tomáš Vravník, Vladimír Javorský, Lucie Trmíková, Pavlína Štorková, Igor Chmela, Jan Vondráček, Attila Moko

Mohutný dobromyseľný tridsiatnik z fabriky počúva metal a priateľku si do života púšťa iba čiastočne. Subtílny učiteľ na dôchodku, ktorý ho po odchode matky vychoval sám, je stelesnením nehy a pochopenia. Ich pokojne zdieľanú realitu, v ktorej je miesto pre hardcorové zoskupenie Našrot aj Bergmanove Šepoty a výkriky, však jedného dňa naruší náhla smrť matky, ktorá žila neďaleko. Richard sa vydáva na svojráznu iniciačnú cestu lemovanú nezvyčajnými stretnutiami a okamihmi nečakaného precitnutia.

Žáner: komediálna dráma
Dĺžka: 105 min.
Jazyková verzia: česky
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: vulgarizmy, sex
Distribútor: FILMTOPIA
Premiéra: 5. 11. 2026

Foto: FILMTOPIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zóny nikoho Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia

Toxické skládky ako trauma. Čo oči nevidia, srdce nebolí?

Tri výrazné slovenské dokumentaristky – Viera Čákanyová, Barbora Sliepková a Lucia Kašová spoločne nakrútili dokumentárnu mozaiku Zóny nikoho. V žánrovo pestrom pohľade sa venuje trom toxickým skládkam – trom najzávažnejším environmentálnym záťažiam na Slovensku.  Po premiére na MFDF Jeden svet a medzinárodnej premiére na MFDF Ji.hlava, kde film získal cenu za najlepší zvukový dizajn (Jakub Jurásek, Marek Buranovský), prichádzajú Zóny nikoho od 19. novembra do slovenských kín. Na Slovensku sa nachádza približne 1200 environmentálnych záťaži, z ktorých je viac ako 260 vo veľmi vážnom stave. Dokumentárny film Zóny nikoho sleduje tri z nich. Každá z režisérok sa zamerala na jednu. Lucia Kašová nakrúcala v oblasti trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Barbora Sliepková sa zamerala na gudrónové jamy v Predajnej. A Viera Čákanyová sa venuje bratislavskej Dynamitke a súvisiacej Vrakunskej skládke. „Pre bežného človeka je odpad zakopaný v zemi skrátka neviditeľný. To, že kontaminuje podzemné vody, vie málokto,“ hovorí Viera Čákanyová. „Skládky odpadu fungujú presne ako naše psychické traumy – žijú ticho v tele a krajine celé roky a hoci ich na prvý pohľad nevidno, majú devastačné dôsledky na naše zdravie,“ dopĺňa ju Barbora Sliepková. Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia Tri pohľady Snímka ponúka tri autorské pohľady troch režisérok v troch filmových epizódach, ktoré tvoria jednu snímku spojenú...
Záber z filmu Tichá radosť (1986) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

MoMA uvádza: Normalizácia v Československu. Slovenský film sa vracia do newyorského múzea

V prestížnom svetovom múzeu súčasného umenia MoMA v New Yorku sa od 20. novembra do 6. decembra uskutoční retrospektívna prehliadka nazvaná Tiene jari: Normalizácia v Československu. Počas nej sa premietne štrnásť československých filmov, ktoré vznikli v období rokov 1971 až 1986. Vo výbere sú zaradené aj snímky Dušana Hanáka, Dušana Trančíka, Martina Hollého a Juraja Jakubiska zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Prehliadky sa osobne zúčastní Magda Vášáryová, predstaviteľka postáv z viacerých uvádzaných titulov. „Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa spolu s politickými slobodami Pražskej jari skončila aj ´veľká´ dekáda československej kinematografie – aspoň tak znie všeobecne prijatý názor,“ vysvetľuje dramaturgické pozadie podujatia Christopher Small, hosťujúci kurátor MoMA, ktrorý zostavil prehliadku normalizačných filmov. Na jej slovenskej časti participoval Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. „Filmy v tejto kolekcii však rozprávajú iný príbeh. Diela, ktoré vznikli v rokoch 1971 až 1986, keď bola normalizácia najdusivejšia, naznačujú, že aj v najpochmúrnejšej politickej klíme sa našli umelci, ktorí naďalej tvorili, a to aj za radikálne zmenených podmienok,“ hovorí Small. Podľa neho v tomto období vznikli rôznorodé žánre, ako napríklad životopisné filmy, nadprirodzené komédie, westerny z pohraničia, charakterové štúdie, psychedelické rozprávky či existenciálne drámy, no „toto dlho hanobené obdobie československej kinematografie sa málokedy považuje za samostatnú éru...
MFF Cinematik 2026 Producentka Michaela Kaliská a herci František Beleš a Adam Kubala na slovenskej premiére filmu Milovník, nie bojovník. Foto: MFF Cinematik/Ester Šmídová

ohlasy 21. MFF Cinematik

Dvadsiatyprvý ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik predstavil v septembri v Piešťanoch silný program. Popri oceňovaných tituloch z Cannes, Berlína, Sundance či Karlových Varov predstavil tento rok opäť aj mimoriadne silnú kolekciu domácich titulov. Mnohé z nich sa tu premietali v slovenskej alebo dokonca vo svetovej premiére. Práve vďaka bohatému zastúpeniu slovenských noviniek v programe ponúkol 21. MFF Cinematik (8. – 13. septembra 2026) aj obraz o súčasnej domácej kinematografii. Aká je? Extrémne talentovaná generácia „Sledujte mladú slovenskú filmovú tvorbu, pretože si myslím, že nám vyrastá extrémne talentovaná generácia filmárov a filmárok,“ povedala pred prvým slovenským premietaním filmu Milovník, nie bojovník jedna z jeho producentiek Michaela Kaliská. Milovník, nie bojovník získal na festivale v Karlových Varoch hlavnú cenu súťaže Proxima. Pred uvedením na Cinematiku ho predchádzala povesť akéhosi „Slnka v sieti pre generáciu Z“. Celovečerný hraný debut Martiny Buchelovej je naozaj bytostne mladý film pre mladé publikum. Mladé sa tu však myslí v tom najširšom zmysle slova ako také, ktoré dokáže prijať a oceniť svieži pohľad tvorkýň a tvorcov. Pretože Milovník, nie bojovník je originálny, vtipný aj dojímavý film. Zostane vám po ňom pocit, že to dobré v nás ešte existuje aj vo svete, v ktorom sa niektorí už pomaly sťahujú do protiatómových krytov. Hoci snímka tematizuje hneď niekoľko ťaživejších a komplikovaných problémov (alkoholizmus, manipulácia, osamelosť,...),...
Zobraziť všetky články