Fotografia z filmu Modrou cestou
Písmo: A- | A+

Réžia: Gabriel Mascaro
Scenár: Gabriel Mascaro
Kamera: Guillermo Garza
Hudba: Memo Guerra
Hrajú: Denise Weinberg, Rodrigo Santoro, Miriam Socarras, Clarissa Pinheiro, Rosa Malagueta, Heitor Lóris

Sedemdesiatsedemročná Tereza žije celý život v malom priemyselnom meste v Amazónii, až kým jedného dňa nedostane úradný príkaz presťahovať sa do kolónie pre seniorov. Kolónia je izolovaná oblasť, kam sú starší ľudia privážaní, aby si „užili“ posledné roky svojho života a uvoľnili miesto mladšej generácii, ktorá sa môže naplno sústrediť na produktivitu a rast. Tereza odmieta prijať tento vnucovaný osud. Namiesto toho sa vydáva na cestu transformácie cez rieky a prítoky amazonskej krajiny, aby si splnila svoje posledné želanie predtým, ako jej vezmú slobodu – cestu, ktorá navždy zmení jej osud.
Film získal na Berlinale 2025 Veľkú cenu poroty Strieborného berlínskeho medveďa a Cenu ekumenickej poroty.

Žáner: dráma/fantasy/sci-fi
Dĺžka: 86 min.
Jazyková verzia: portugalsky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: závislosť
Distribútor: Film Europe
Premiéra: 18. 12. 2025

Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články