Novembrová filmová prehliadka v Kine Lumière od Schindlerovho zoznamu až po Spaľovača mŕtvol. Naša spoločnosť čoraz naliehavejšie potrebuje cítiť spolupatričnosť, aby mohla nachádzať nádej do budúcnosti. Na týchto pilieroch dlhodobo stoja kultúrne aktivity, medzi ktoré patrí už po šestnásty raz aj Festival slobody. Multižánrové podujatie sa v Bratislave začína 3. novembra a vyvrcholí počas sviatku Nežnej revolúcie 17. novembra. Jeho súčasťou je aj filmová prehliadka v bratislavskom Kine Lumière. Počas dvoch týždňov bude žiť Bratislava rozmanitým programom plným diskusií, koncertov, divadla, hudby a literatúry. Podujatie hostí zaujímavé osobnosti so silnými príbehmi a zásadnými pohľadmi na životnú realitu. Od 5. do 8. novembra sa program novembrového festivalu sústredí na filmy, ktoré svojou tematikou apelujú na ľudskosť a historickú pamäť. Vstup na projekcie je zadarmo, je však potrebná nulová vstupenka. Vstupenky budú k dispozícii v deň podujatia. Rozhodnutia jednotlivcov Bratislavské Kino Lumière uvedie deväť filmov. Dotýkajú sa života v neslobode a mechanizmov moci, aké spôsobujú rozhodnutia jednotlivcov. Hrané aj dokumentárne snímky zároveň priblížia represie totalitných režimov a ich dôsledky. V programe figurujú tituly Babyn Jar. Kontext (2021) v ukrajinsko-holandskej koprodukcii režiséra Sergeia Loznitsu o nacistickej okupácii Ukrajiny a o povojnovej pamäti, či Spielbergov Schindlerov zoznam z roku 1993. Z poľskej produkcie diváci môžu vidieť filmy režiséra Tomasza Wolského. Prvým je dokument Obyčajná krajina zostavený z materiálov poľských bezpečnostných zložiek,...

Na počiatku bol nápad scenáristu Romana Vojkůvku, ktorý prišiel s témou otca a syna a vzťahu medzi nimi. Zaujalo to českého režiséra Zdeňka Tyca, nájsť však v dohľadnom čase producentov nebolo ľahké, navyše práca so scenárom postupovala pomaly. Film Mesto otcov napokon vznikal desať rokov. Ide o česko-slovensko-poľskú koprodukciu a do slovenských kín prichádza 5. novembra. Mladý Richard je robotníkom a zváračom, jeho otec sa volá tiež Richard a je to vzdelaný učiteľ literatúry na dôchodku. Pokojne spolunažívajú v panelákovom byte, kým situáciu nenaruší náhla smrť Richardovej mamy. Až po nej totiž Richard zisťuje, že muž, ktorý ho vychoval, nie je jeho biologickým otcom. A tak začne pátrať. Stopa vedie až k niekdajšej ostravskej punkovej kapele a iniciačná výprava ukáže, že hľadanie v minulosti skrýva mnohé ďalšie tajomstvá. Bez diktátu Zdeněk Tyc prišiel s filmom Mesto otcov po takmer trinástich rokoch od vzniku svojho filmu Jako nikdy. Málokto z jeho vrstevníkov veril, že po takom dlhom čase to ešte zvládne. Predpovedali mu konečnú. Nedal sa však odradiť a priebežne na projekte pracoval, hľadal vhodné lokácie, skúšal obsadenie a hral sa s formou svojej výpovede. Jeho ambíciou bolo urobiť film príťažlivý a lákavý aj tým, že bude meniť rôzne žánre a štýly. Zo scenára sa postupne vyprofilovala komediálna dráma s prvkami hororu, ale napríklad aj so scénami z punkových deväťdesiatok alebo...