Pozornosť detí dnes atakuje množstvo podnetov z obrazoviek telefónov a prehlbuje sa ich pocit osamelosti. Aj dnešní štyridsiatnici a päťdesiatnici trávili čas pred obrazovkou, no hoci presedeli nedeľné predpoludnia doma, pozeraním detských televíznych programov, odnášali si spoločné zážitky. Stotožniť sa s Kukom, Drobčekom a Raťafákom nebolo ťažké, správali sa totiž presne ako oni. Boli zvedaví a hraví, robili chyby a učili sa z nich. Režiséri Andrej Kolenčík a Juro Šlauka uvažujú nad tým, ako asi hrdinovia z ich detstva žijú dnes, či by opäť našli uplatnenie v televízii a ako sa vyrovnajú s obdobím, keď angažmán v televízii znamenal spoluprácu s režimom. Nakrútili hybridné audiovizuálne dielo postavené na nostalgii, prepájajúce žánre, živých hercov a bábkový svet. Hovoria o pominuteľnosti slávy, o túžbe slobodne tvoriť a nebyť vymazaný z histórie. Z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú cítiť aj plazivý závan nespracovaných dejín, ktorým sa bojíme pozrieť do očí, a tak ich hádžeme do koša. Dnes je už iná doba. A si si tým istý? Minulosť je dôležitá, vplýva na našu prítomnosť. Zabúdať na ňu nie je v poriadku, ale čo ak nás slepo unáša naspäť? Spiatočnícke myslenie a spomienkový optimizmus nám vnucujú predstavu, že kedysi bolo lepšie. Z filmu je cítiť...

Začínal v päťdesiatych rokoch minulého storočia ako dokumentarista, od šesťdesiatych rokov nakrúcal hrané filmy. Na konte ich má, vrátane televíznych, vyše tri desiatky. Režisér Martin Hollý patril k najvýraznejším rozprávačom filmových príbehov na Slovensku. Narodil sa 11. augusta 1931, teda pred 95 rokmi. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom. Starý otec Jozef Hollý bol zase evanjelický farár, spisovateľ a dramatik – okrem iného napísal hry ako Kubo či Geľo Sebechlebský. Martin Hollý mladší sa v mladosti venoval ochotníckemu divadlu. Neskôr ho prijali na divadelnú fakultu, potom svoje rozhodnutie korigoval a Andrejovi Bagarovi oznámil, že prestupuje na film. Štúdium na FAMU však nedokončil. Zamestnal sa v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Tu začínal ako asistent Vlada Kubenka a v krátkom filme podľa vlastných slov dostal „základnú školu dokumentu“. Už so svojím prvým vlastným dokumentárnym filmom Na vedľajšej koľaji (1957), portrétom starého rušňovodiča parnej lokomotívy v čase elektrifikácie železníc, získal ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu. Nakrútil aj snímku o živote drevorubačov Ľudia na vode (1958) či dokument o práci členov banskej záchrannej stanice v Handlovej Akcia 37 (1959). Ešte predtým vyhral konkurz na pomocného režiséra hraného filmu na Barrandove. Ako pomocný režisér sa podpísal napríklad pod snímky Ladislava Helgeho Jarní povětří (1961) či Bílá oblaka (1962)....

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...