Písmo:
|
Július Satinský
Túžil po tom, aby sme prestali byť zápecníkmi. A pustil sa do práce Keby sa Július Satinský dožil dneška, možno by z toľkého marazmu naokolo ani k slovu neprišiel. V auguste by mal 85 rokov. Hovoria o ňom Martin Šulík, Stanislav Štepka aj dcéra Lucia Molnár Satinská. Kedysi napísal, že bieda Slovákov doma i v zahraničí je v opytovacej forme zdanlivo bezvýznamného pomocného slovesa môcť. Zamýšľal sa nad tým, ako ľudia na Slovensku pri otázke „Môže byť?“ bez rozmýšľania prikyvujú, že áno, jasné, aj keby sa kradlo, môže byť, veď my, Slováci, sme predsa takí, že doprajeme. „Nikomu z vás už ani len nenapadne, že na vašej kladnej odpovedi je založená surová zlodejina vo veľkom, ako aj otrocké vzťahy Slováka k Slovákovi. Nikde na svete v žiadnom spoločenskom systéme neokráda brat brata tak surovo a bezostyšne ako na Slovensku. A Slovák sa tvári po okradnutí spokojne – ako keby mu zlodej urobil dobre,“ pokračoval v jednom z mnohých úprimných listov vlastnému národu. Ktovie, či Július Satinský vtedy tušil, aký ostane aktuálny a výstižný. Taxikári a babky v sieťach „Keby tu teraz tato bol, iste by ho bavilo všetko pozorovať, glosovať, rozčuľovať sa. Mal by nekonečné námety na svoje fejtóny a jeho zbraňou proti hlúposti by bol humor, ako vždy,“ spomína na otca pre Filmsk.sk Lucia Molnár Satinská....