Projekcie nemých filmov sprevádzané živou hudbou sa stali populárnou súčasťou filmových festivalov a prehliadok. Na prelome októbra a novembra bude v Kine Film Europe v Bratislave uvedených spolu sedem nemých filmov, z toho štyri budú naživo sprevádzané koncertami. V programe prehliadky s názvom Tiché noci sa publiku predstavia dva filmy Fritza Langa, štyri filmy Friedricha Wilhelma Murnaua a portrét skladateľa Richarda Wagnera v réžii Carla Froelicha. Prehliadku otvorí 31.10. o 16:00 film Tabu (r. Friedrich Wilhelm Murnau), príbeh dvoch mladých milencov na idylickom ostrove Bora Bora v južnom Pacifiku. Murnauov Faust bude 31.10. sprevádzaný kapelou Do Shaska!, ktorá sa od svojich počiatkov zameriava na adaptáciu vplyvov industrialu, word music a ambientu so silným rituálnym až domorodo-tranzovým prejavom. Deň nato (1.11.) si publikum môže pozrieť prvý diel Langových Nibelungov: Siegfried v sprievode experimentálneho hudobného projektu Vyšehrad, ktorý vo svojej tvorbe prepája niekoľko žánrov. V sobotu 2.11. o 14:00 sa v Kine Film Europe bude premietať príbeh nemeckého skladateľa od jeho detstva až po veľké úspechy v orchestrálnej a opernej hudbe – Richard Wagner (r. Carla Froelich). Jori Josiphson počas prehliadky Scandi 2022 vytvoril sprievodnú hudbu k filmu Povozník smrti (r. Victor Sjöström). Druhý novembrový deň v spolupráci s violončelistkou Katarínou Zima vytvoria živý zvukový sprievod k filmu Žena na mesiaci (r. Fritz Lang), v ktorom využijú improvizačné postupy,...

„Očakávame, že to zmení dynamiku festivalu Zistili sme totiž, že je to neudržateľné – veľké rady pred kinosálami, ľudia sa nedostali na filmy, bol problém s ubytovaním,“ priblížil člen organizačného tímu René Kubášek. Vďaka predĺženiu sa bude môcť každý z filmov premietať aspoň dvakrát, niektoré tituly dokonca trikrát. Otváracím filmom bude Prezidentka dokumentaristu a strihača Mareka Šulíka. „Koncept bol pokúsiť sa sledovať prezidentku a udalosti okolo nej, nevedeli sme však, čo všetko sa počas toho obdobia stane. Film nie je len dokumentárnym záznamom, má aj vlastný príbeh, ktorý stojí nad ním, a dúfam, že má aj presah, svoje univerzálne posolstvo,“ povedal na tlačovej konferencii festivalu Marek Šulík. „Film je vzácny nielen tým, aký blízky prístup mal Marek Šulík k slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, ale aj tým, že je zároveň univerzálnym svedectvom o súčasnom svete.V čase, keď sa žena možno stane americkou prezidentkou, získava snímka ďalší rozmer a ukazuje, že slovenská spoločnosť je asi ešte viac rozdelená ako tá americká.Zblízka tu vidíme, čomu čelia ženy na kľúčových pozíciách systému stále ovládanom predovšetkým mužmi.Napriek všetkému je však snímka predovšetkým povzbudením k vlastnej integrite a viere v hodnoty,“ myslí si riaditeľ festivalu Marek Hovorka. (Film vstúpi počas festivalu do slovenskej distribúcie a 14. 11. príde aj do českých kín v distribúcii...

Jednou z definujúcich tém filmu Megalopolis je vzťah oligarchie a demokracie v kontexte spoločenského, respektíve civilizačného vývoja. Teda, či je možné posúvať sa dramaticky civilizačne vpred, v ústrety akejsi utópii, a zároveň pritom počúvať hlas ľudu. Podľa Coppolu sa to nedá, čo môže byť diskutabilné z hľadiska akýchsi morálnych hodnôt, ale pravdepodobne ide o legitímny postoj. Alebo je Coppolov nový film o zodpovednosti a individualite génia, ktorý sa prirodzene riadi iným morálnym kódexom a iným morálnym kompasom ako niekto, kto géniom nie je, pričom platí, že morálka slabých zlyháva práve preto, že je morálkou slabých. Tu by sa zrejme dalo pracovať s ideou nadčloveka, ako ju predstavil a rozvinul Friedrich Nietzsche, ale niečo mi vraví, že by to nebolo správne, nie je totiž vhodné dávať najavo intelektuálnu nadradenosť, zvlášť ak nejde o žiadnu nadradenosť, iba o autorskú pózu. Megalopolis je neprívetivý, nepríjemný, vyrušujúci film, ktorý a priori vstupuje s divákom do polemiky, nie priamo, ale tým, ako ho okázalo ignoruje. Všetci vieme, že bol extrémne drahý, preto je to veľkofilm, alebo by aspoň mal byť. A on pritom celkom rezignuje na to, aby sa páčil aj inak ako čisto estétsky. Pôsobí ako taký camp, v ktorom sa stretáva secesia s dekadenciou a konštruktivizmom a výsledok pôsobí ako orgiastický kŕč prestarnutého hipíka, ktorý je, vôbec nie zhodou okolností, jedným z najväčších...