Jednou z definujúcich tém filmu Megalopolis je vzťah oligarchie a demokracie v kontexte spoločenského, respektíve civilizačného vývoja. Teda, či je možné posúvať sa dramaticky civilizačne vpred, v ústrety akejsi utópii, a zároveň pritom počúvať hlas ľudu. Podľa Coppolu sa to nedá, čo môže byť diskutabilné z hľadiska akýchsi morálnych hodnôt, ale pravdepodobne ide o legitímny postoj. Alebo je Coppolov nový film o zodpovednosti a individualite génia, ktorý sa prirodzene riadi iným morálnym kódexom a iným morálnym kompasom ako niekto, kto géniom nie je, pričom platí, že morálka slabých zlyháva práve preto, že je morálkou slabých. Tu by sa zrejme dalo pracovať s ideou nadčloveka, ako ju predstavil a rozvinul Friedrich Nietzsche, ale niečo mi vraví, že by to nebolo správne, nie je totiž vhodné dávať najavo intelektuálnu nadradenosť, zvlášť ak nejde o žiadnu nadradenosť, iba o autorskú pózu. Megalopolis je neprívetivý, nepríjemný, vyrušujúci film, ktorý a priori vstupuje s divákom do polemiky, nie priamo, ale tým, ako ho okázalo ignoruje. Všetci vieme, že bol extrémne drahý, preto je to veľkofilm, alebo by aspoň mal byť. A on pritom celkom rezignuje na to, aby sa páčil aj inak ako čisto estétsky. Pôsobí ako taký camp, v ktorom sa stretáva secesia s dekadenciou a konštruktivizmom a výsledok pôsobí ako orgiastický kŕč prestarnutého hipíka, ktorý je, vôbec nie zhodou okolností, jedným z najväčších...
Príbeh biológa Juru sa odohráva na juhu Ukrajiny v atmosfére približujúcej sa vojny. V lese, kde sa venuje výskumu svišťov, je svedkom požiaru, ktorý zakladá skupina mužov. S fotografiami dokazujúcimi, že ide o zločin, sa snaží presvedčiť šéfredaktora novín Pravda stepi, aby jeho investigatívny článok uverejnil. Je však pred voľbami primátora a zdá sa, že horiaci les na obzore nikoho nezaujíma. Politická strana Bez hraníc sa činí, s veľkými rečami a slávou organizuje otvorenie plynovodu, aj keď bez potrubia. V dedine pritom už plyn dávno majú. Nechceli čakať a položili si potrubie sami. Jura ako redakčný fotograf všetko zaznamenáva. Šéfredaktor nie je spokojný, lebo politici si uňho zaplatili reklamu a aktívneho investigatívca nepotrebuje. „Kedy na Ukrajine prestane chaos a kedy sa skončí vojna?“, pýta sa včelára na kraji slnečnicového poľa. V tejto smutnej tragikomédii s prvkami čierneho humoru sa hrá o veľa.
Žáner: dráma
Dĺžka: 127 min.
Jazyková verzia: ukrajinsky a anglicky so slovenskými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 7. 11. 2024