Ako protagonistka Zuzana Čaputová o sebe prezrádza najviac prostredníctvom toho, čo vo filme absentuje: prostredníctvom hraníc medzi osobným/rodinným životom a výkonom verejnej funkcie. Narácia sa riadi chronológiou, ktorú ukotvujú výrazné spoločensko-politické momenty. V ich kontexte Čaputová miestami pootvára dvere do súkromia rodiny. Na začiatku hovorí o dcérinej chorobe v čase inaugurácie, neskôr o chorom otcovi v súvislosti s návštevou pápeža.Trajektória pohľadu sa nikdy nevychýli z časopriestoru, v ktorom je prítomná hlavná postava filmu – s výnimkou stretnutia mladého muža s rodinou po prepustení z väzenia, odkiaľ sa dostal vďaka prezidentkinej amnestii. Táto scéna preto z celkového tvaru filmu mierne vytŕča. Samotné posudzovanie žiadostí o udelenie amnestií je pars pro toto uplatňovania zákonov – vždy ide o rozhodnutia konkrétnych ľudí; či už sú to pracovníci na úrade rozhodujúci o uznaní zmeny pohlavia, SBS-kár posudzujúci krádež v obchode, sudca/sudkyňa posudzujúci staršieho muža obvineného za výrobu konopných mastí, alebo prezidentka a jej tím posudzujúci jednotlivé žiadosti o amnestie. Za každou z týchto žiadostí sú konkrétne osoby, kontexty a kauzalita udalostí, ktoré kulminovali do obvinenia z trestného činu. Pre Čaputovú je napríklad pomyselnou hranicou tá medzi tzv. mäkkými a tvrdými drogami, posudzovať sa nedá inak ako hľadať pomocnú racionalizačnú „slamku“. Prezidentka je konfrontovaná s nefunkčným systémom, ktorý nepomerne prísne trestá držanie marihuany, ako však poznamená jeden z členov jej tímu, nejde o to, aby amnestiami nahrádzala zlú legislatívu. Napriek tomu...

Keď sa staval bratislavský Most SNP, bola to obrovská udalosť. Moderný symbol vtedajšej československej architektúry dal mestu cveng metropoly, stal sa jeho dominantou, prepojil Petržalku s historickým centrom, predurčil jednu zo zásadných tepien budúcnosti a v názve niesol mierové posolstvo.  Všetko pôsobilo úžasne, až na detail, že za obeť tejto výstavbe koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia – a po vpáde sovietskych vojsk – padla časť starej Bratislavy vrátane židovskej synagógy. Dodnes sa obhajuje myšlienka, že v prípade tejto demolácie nešlo o hodnotnú architektúru, ktorú by sa oplatilo zachovať.  V každom prípade si Most SNP vyslúžil prívlastok kontroverznej stavby a jedným dychom sa stal najvýznamnejšou stavbou minulého storočia.  Aj takéto dejiny formujú Slovensko. Povie nám o tom viac dokument Architektúra ČSSR 58 – 89, ktorý práve prichádza do našich kín.  Večnosť proti pominuteľnosti Búranie architektúry je čosi ako rozfúkavanie mandaly, povedal na jednej zo svojich prednášok známy český raper, grafik, ilustrátor a popularizátor myšlienky dobrej architektúry Vladimir 518.  Odvážnym tvrdením dlhodobo otvára širokú diskusiu o večnosti a pominuteľnosti toho, čo na našom území zanecháva umenie architektúry.  Vďaka jeho intenzívnej práci pri jej objavovaní vznikla v roku 2022 kniha Architektura 58–89, najrozsiahlejšia publikácia o stigmatizovanej predrevolučnej architektúre v Československu.  Vzápätí sme mohli vidieť aj rovnomenný osemdielny dokumentárny televízny cyklus, ktorého scenár v spolupráci so slovenskou...

Snímky ocenené na prestížnych filmových festivaloch, slovenská premiéra aj výnimočné tituly svetovej kinematografie, ktoré si nezaslúžia zapadnúť prachom. Filmový festival inakosti v programe svojho 18. ročníka premietne počas siedmich dní (20. – 26. 11.) až 84 filmov s kvír tematikou. Podujatie nesie tento rok podtitul Odvaha. Ide o poctu tým, ktorí sa v boji za svoje práva a slobodu nevzdali, ale aj tým, ktorí hľadajú bezpečný priestor, kde môžu byť sami sebou. „V súčasnosti čelíme snahe o kontrolu umenia, kultúry a aj našich osobných vzťahov. Žiaľ, stále žijeme v období, keď si vyžaduje od mnohých kvír na Slovensku istú dávku odvahy, ak chcú žiť naplno, pravdivo a šťastne. Veríme, že Filmový festival inakosti vďaka svojmu filmovému programu a sprievodným podujatiam patrí k tým momentom, ktoré ľudí inšpirujú a pomáhajú nabrať silu k tejto odvahe,“ priblížila riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. Festival otvorí snímka Vedenie domácnosti pre začiatočníkov režiséra Gorana Stolevského, ktorá získala v Benátkach cenu Queer Lion. Divákom kladie otázku, či je rodina to, do čoho sa narodíme, alebo niečo, čo si počas života vybudujeme. https://youtu.be/lz3FVGGg0MU?si=qAo-oi1chqSwauAB Trailer filmu Vedľajšia izba. Filmy z Benátok i Cannes Návštevníci festivalu si môžu na plátne pozrieť aj tohtoročného víťaza z Benátok, film Pedra Almodóvara Vedľajšia izba. Tilda Swinton a...