Napriek tomu, že dnes môžeme sledovať čokoľvek, čo sa deje aj v tom najodľahlejšom kúte planéty, strácame schopnosť vnímať svet v širších súvislostiach. Zábery na nešťastia už nevnímame ako niečo výnimočné či skutočné. Ohrozenie začíname brať vážne až vtedy, keď sa nás priamo dotkne a pripraví nás o niečo, čo je naše. Kým sa to deje za hranicami nášho domu či krajiny, nie je to až taký problém. Dvojica krátkych filmov, premietaných pod názvom Kým hory horia, voda stúpa, ponúka úvahy o našej (ne)schopnosti odvrátiť klimatickú katastrofu. Viera Čákanyová v dokumentárnej satire Pozdravy z Rhodosu rozpráva o masovom turizme, ktorý nezastavia ani ničivé požiare spôsobené extrémnym suchom. Tomáš Krupa zas v observačnom dokumente Zakorenení vo vode sleduje muža, ktorého domov pohlcuje oceán. Nevyrušujte, tu sme na dovolenke Hukot vetra pomáhajúceho šíriť plamene strieda diskotéková a oddychová hudba. Pozitívne citáty turistov vytiahnuté z médií či komentáre zo sociálnych sietí sprevádzajú zábery na zhorenú krajinu, domy či roztavené plastové ležadlo. Fotografie z dovolenky miznú v plameňoch, turisti sa kúpu v odpade a popíjajú drinky, zatiaľ čo vo vzduchu poletuje popol. Tak ako sme vytesnili pandémiu, tak rýchlo zabudneme na požiare či na sucho a horúčavy, ktoré toto leto zasiahli aj Slovensko. Chceme...

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) oznámila, že českým kandidátom na cenu 99. ročníka americkej Academy of Motion Picture Arts and Sciences (AMPAS) Oscar v kategórii medzinárodných celovečerných filmov bude dokument Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. „V intímnom a formálne originálnom dokumente zaznamenáva režisérka päť rokov osudy svojho brata a dvoch bratrancov, ktorým závislosť postupne vzala vzťahy, domov aj pocit bezpečia. S využitím estetiky DIY prepája denníkové zábery, štylizované spomienky, oživené fotografie aj grafické koláže a bez sentimentu sa pokúša pochopiť príčiny ich pádu aj jeho dopad na celú rodinu,“ uviedla ČFTA. Snímka si z Berlinale 2026 odniesla cenu pre najlepší dokument. Premietala sa aj v Karlových Varoch. Na Slovensku ju ako prví uvidia v septembri diváci na MFF Cinematik v Piešťanoch, v októbri príde do distribúcie. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Za Slovensko film koprodukoval Matej Sotník zo spoločnosti guča films. Česko sa v týchto dňoch tešilo aj zo študentského Oscara. V kategórii alternatívnych a experimentálnych diel ho začiatkom augusta získala študentka FAMU Viktorie Štěpánová s videoesejou Volklore. Na študentských Oscaroch v jednotlivých kategóriách udeľujú zlatú, striebornú a bronzovú cenu. Ktorú z nich Volklore získa, oznámia na festivale v Toronte 14. septembra. Do najužšieho oscarového výberu v rovnakej kategórii ako Volklore sa tento rok dostal aj slovenský...

Túžil po tom, aby sme prestali byť zápecníkmi. A pustil sa do práce Keby sa Július Satinský dožil dneška, možno by z toľkého marazmu naokolo ani k slovu neprišiel. V auguste by mal 85 rokov. Hovoria o ňom Martin Šulík, Stanislav Štepka aj dcéra Lucia Molnár Satinská. Kedysi napísal, že bieda Slovákov doma i v zahraničí je v opytovacej forme zdanlivo bezvýznamného pomocného slovesa môcť. Zamýšľal sa nad tým, ako ľudia na Slovensku pri otázke „Môže byť?“ bez rozmýšľania prikyvujú, že áno, jasné, aj keby sa kradlo, môže byť, veď my, Slováci, sme predsa takí, že doprajeme. „Nikomu z vás už ani len nenapadne, že na vašej kladnej odpovedi je založená surová zlodejina vo veľkom, ako aj otrocké vzťahy Slováka k Slovákovi. Nikde na svete v žiadnom spoločenskom systéme neokráda brat brata tak surovo a bezostyšne ako na Slovensku. A Slovák sa tvári po okradnutí spokojne – ako keby mu zlodej urobil dobre,“ pokračoval v jednom z mnohých úprimných listov vlastnému národu. Ktovie, či Július Satinský vtedy tušil, aký ostane aktuálny a výstižný. Taxikári a babky v sieťach „Keby tu teraz tato bol, iste by ho bavilo všetko pozorovať, glosovať, rozčuľovať sa. Mal by nekonečné námety na svoje fejtóny a jeho zbraňou proti hlúposti by bol humor, ako vždy,“ spomína na otca pre Filmsk.sk Lucia Molnár Satinská....