Ako bude vyzerať Zem o 100 rokov? V animovanom filme Tajomstvo Krištáľovej planéty je takmer neobývateľná a ľudia ju opúšťajú v súkromných kajutách obrovského vesmírneho trajektu. Ani my sa na nej príliš nezdržíme. Cieľom je nová planéta, ktorá je symbolom nových začiatkov aj starých chýb. Mocný technologický oligarcha a guvernér zároveň na jej povrchu vytvoril naoko dokonalý futuristický svet a ľudia tu už niekoľko rokov žijú v podmienkach podobných tým na Zemi. Medzi novými prisťahovalcami je aj 11-ročná Rea a jej otec, ktorý pre majiteľa megatovárne pracuje. Príbeh, vďaka ktorému môžete s deťmi rozoberať témy ako priateľstvo, strata, vplyv technológií, alebo náš vzťah k planéte a k zvieratám, vznikol modernou 3D animáciou, ale zrodil sa už pred 31 rokmi. Napísal ho oscarový animátor Dušan Vukotić, no podarilo sa ho nakrútiť až jeho študentovi Arsenovi Antonovi Ostojićovi.  Ako nájsť nový domov, keď mama aj Zem sú už len spomienkou? Otec s dcérou sa sťahujú do novej reality. Doslova na cudziu planétu. Utekajú pred kolabujúcou Zemou, aj pred náročnými emóciami súvisiacimi so smrťou mamy a manželky. Po strate blízkeho ide život ďalej, no my sa musíme učiť žiť odznova. Ako ale zvládať takéto zmeny? Ako sa vyrovnať so smútkom? A dá sa...

„Mucha je tvor drzý a nudný,“ napísal Gáspár Miskolczi, vzdelanec 17. storočia. Rovnaká veta by pokojne mohla odznieť i dnes, napokon, mucha je stále tvor drzý a nudný. V Miskolcziho časoch, a to treba upresniť, však mali obe adjektíva odlišné významové odtiene. Jeho opis smeruje – omnoho viac, než ten neutrálnejší z dneška – k zachmúrenosti a nepriazni; Miskolczi sa vzťahuje k muche, priznáva jej svojrázne miesto a akoby dodával aj frázu: „pomery sú už raz také,“ alebo: „nedá sa nič robiť“. Spolu s ním sa dá predpokladať, že čím viac sa bude človek zaoberať muchami, tým tiesnivejšie naňho bude pôsobiť jeho vlastné ja. Päťdesiatnička Olga sa muchami zaoberá v byte v Mexico City. Film Muchy režiséra a scenáristu Fernanda Eimbckeho je presýtený drzosťou a nudou – presne v tomto chmúrnom bezfarebnom miskolcziovskom zmysle. Hluk, nielen bzukot, Olgu irituje obzvlášť. Veľa múch sa neobjaví, pokles populácií lietavého hmyzu po celom svete je značný, o množstvo tu ale nejde, muchy sú drzé a nudné a Olga zraniteľná žena. Ľuďom sa vyhýba, iba muchám sa zdanlivo vyhnúť nedá. Olgu pobolieva noha, potrebuje operáciu a tá stojí peniaze. Olga nemá toľko peňazí. Zvolí núdzové riešenie. Vo svojom byte oproti nemocnici ponúka útlu izbu ako...

Streamovacie platformy (najmä Netflix) sú plné dokumentárnych sérií, ktoré možno zaradiť do žánru takzvaného true crime. V polovici júla k nim pribudla štvordielna séria Prípad Rigo: Ponožkový vrah režiséra Petra Bebjaka z produkcie Voyo. Rigovi sa Bebjak venoval už v roku 2006 v jednej z 25-minútových epizód seriálu Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. Hoci meno vraha poznáme už od začiatku, o napätie a dramatický zážitok rozhodne neprídeme. Dej nás prenesie na začiatok 90. rokov, ešte pred rozdelením Československa. Policajnú hliadku privolajú do domova dôchodcov v Bratislave. Zdravotná sestra tu nájde jednu zo senioriek bez známok života. Obeťou ďalšej vraždy sa stáva opäť žena, ktorá žije na ubytovni so svojím štrnásťročným synom. Polícia spočiatku nepozná motív a nemá ani stopu, ktorá by jednotlivé prípady spájala. Spoločný je iba spôsob páchateľovho konania: vyberá si prízemné alebo pavlačové byty, ich obyvateľky okráda, zavraždí a následne sexuálne zneužije. Zlom vo vyšetrovaní prichádza až s útokom na ženu, ktorej sa podarí vrahovi ubrániť. V sérii s odstupom rokov opisuje najhoršiu noc svojho života. Práve jej svedectvo a opis útočníka výrazne pomohli pri jeho identifikácii a napokon aj pri objasnení prípadu. Záber z minisérie Prípad Rigo: Ponožkový vrah. Foto: Voyo/TV Markíza Mimoriadne užitočná analýza DNA Tvorivému tímu pod vedením režiséra Petra Bebjaka sa v štyroch 45-minútových epizódach podarilo vyrozprávať príbeh s primeraným napätím...