Veľrybia pieseň Záber z filmu Veľrybia pieseň. Foto: CinemArt SK
Písmo: A- | A+

Réžia: Reza Memari
Scenár: Reza Memari
Kamera: Jaromír Malý
Hudba: Daníel Bjarnason
Animácia: Steven Majaury, Pavel Hruboš
V slovenskom znení: David Hartl, Roman Pomajbo, Natália Kóšová , Andrea Karnasová, Romana Van Dang, Milo Kráľ, Pavol Jedlovský, Zuzana Tlučková, Ivan Romančík, Hana Gregorová

Vincent, dospievajúci vráskavec, je synom slávneho posledného veľrybieho speváka, ktorý až do samého konca chránil oceán a jeho obyvateľov. Keď Vincent o rodičov tragicky príde, osud celého mora spočinie na jeho plutvách. Práve v tej chvíli sa z roztopenej kryhy oslobodí desivý Leviatan a začne šíriť smrtiacu skazu. Vincent musí nájsť svoju vlastnú pieseň, aby túto hrozbu zastavil. Stále je však ochromený pochybnosťami  o sebe samom a tak sa namiesto toho vydáva na nebezpečnú cestu do najhlbšieho miesta na dne oceánu, k mýtickej Hviezdnej tôni aby priviedol otca späť k životu. S pomocou svojho kamaráta štítovca Waltera a odvážnej kosatky Darii musí prekonať nebezpečné hlbiny a čeliť svojim najväčším strachom. Nakoniec však zisťuje, že na porážku temnoty nepotrebuje otcovu pomoc, ale odvahu nájsť a rozoznieť svoju vlastnú, jedinečnú pieseň.

Žáner: animovaný/dobrodružný/komédia
Dĺžka: 91 min.
Jazyková verzia: slovenský dabing
Odporúčaná prístupnosť: vhodné pre všetky vekové skupiny maloletých

Obsahové deskriptory: –
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 19. 2. 2026

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články