Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Šachta, Dancer a Potter boli dobrovoľníci – obyčajní Ukrajinci, ktorí v roku 2014 vzali do rúk zbrane, keď ich krajinu po prvýkrát zasiahla ruská vojna. Takmer dva roky ich filmárka Yuliia Hontaruk sledovala na fronte. Potom zbrane utíchli a začala sa ešte ťažšia cesta: návrat domov.
V nasledujúcich rokoch kamera zostala nablízku, keď sa títo traja muži snažili nájsť cestu späť – k svojim rodinám, k sebe samým, k životu, ktorý im už celkom nesedí. Keď už predtým na bojisku prijali svoju vlastnú smrteľnosť, teraz čelia oveľa ťažšej úlohe: opäť ožiť. Ale pomaly, bolestivo, začína sa rysovať niečo ako mier. Potom prišiel rok 2022 a ruská invázia v plnom rozsahu ich zavolala späť.
Film Zomrieť a žiť zachytáva dvanásť rokov konfliktu a intímneho pozorovania. Je to portrét celej generácie Ukrajincov, mužov, ktorí sa rozhodli bojovať a ktorí strávili desať rokov tým, že sa učili, čo znamená žiť.
Jemný, životu naklonený a ticho zdrvujúci – tento film nie je o vojne, ale o tom, čo ju prežije.
Ukazuje, ako vojna preniká do ľudí a stáva sa ich súčasťou, ako sa človek snaží zmieriť so smrťou a aká neúprosná je nakoniec túžba po živote.
Žáner: dokumentárny
Dĺžka: 116 min.
Jazyková verzia: ukrajinsky so slovenskými titulkami
Distribútor: Continental film
Premiéra: 24. 9. 2026