recenzia Ak by som mala nohy tak ťa nakopem Záber z filmu Ak by som mala nohy tak ťa nakopem. Foto: ASFK

recenzia Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem

Neuróza materstva

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Tvár vášho dieťaťa pripomína viacero skutočností. Pripomína vás a vášho partnera, vaše úspechy, zlyhania, zodpovednosti, obavy, stratené príležitosti… Tieto asociácie ale patria len vám. Nakoniec sa nepozeráte na nič iné ako na ľudskú bytosť, s nepoškvrneným vedomím. V čiernohumornej dráme Mary Bronstein Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem je materstvo klaustrofobické, chaotické a miestami sa mení na čistý existenčný horor, ktorému sa nevyhnete, ani keď ste skúsená psychologička.

Identita tvorby Mary Bronsteinovej je silne viazaná so svetom nezávislej newyorskej filmovej scény, kde až do druhej dekády 21. storočia prevládal tzv. mumblecore. Charakterizovali ho nízke rozpočty, naturalistické herecké výkony, častokrát improvizované dialógy a veľký dôraz na postavy a ich vzájomné vzťahy. Všetky tieto črty sme mohli vidieť už v Bronsteinovej autorskom debute Yeast z roku 2008.

Od zdanlivej sociálnej drámy ku grotesknému psychologickému trileru

Svoj druhý celovečerný film Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem nakrútila až po 17 rokoch. Je to plne rozvinutý a zmyslovo preťažujúci portrét materstva. Príbeh Lindy, vyhorenej matky vyrovnávajúcej sa s chorobou dieťaťa, sa pred očami publika rýchlo mení zo zdanlivej sociálnej drámy na groteskný psychologický triler. Úzkosť, ktorú film vyvoláva, je zámerná. Ručná kamera, časté detaily, cielené kompozície a rušný zvukový dizajn nesú príbeh, v ktorom sa nepredvídateľne preplieta zbierka excentrických vedľajších postáv spolu s intenzívne vygradovanými závažnými rozhodnutiami protagonistky.

Lindin život sa točí okolo jej dcéry a ironických okolností spojených s jej „povolaniami‟. Je terapeutka, ktorá sama potrebuje terapeuta. Je matkou, ktorá je často nespoľahlivá a ktorej dieťa po dobu celého filmu takmer nevidíme. Celý film stojí na vynikajúcom hereckom výkone Rose Byrne a na túžbe jej postavy pomáhať, hoci zúfalo volá o pomoc a túži po vykúpení z pocitu viny, že tento život nezvláda tak, ako sa od nej očakáva.

Tabu témy asociované s materstvom

Film Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem veľmi konfrontačne otvára tabu témy asociované s materstvom. Ukazuje ho ako





Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem ( If I Had Legs I’d Kick You, USA, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Mary Bronstein ● KAMERA Christopher Messina ● STRIH Lucian Johnston ● HRAJÚ Rose Byrne, A$AP Rocky, Conan O’Brien, Danielle Macdonald, Delaney Quinn, Mary Bronstein, Christian Slater
MINUTÁŽ 113 min
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 16. apríla 2026

Hodnotenie: 85%

Záber z filmu Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články