recenzia Ak by som mala nohy tak ťa nakopem Záber z filmu Ak by som mala nohy tak ťa nakopem. Foto: ASFK

recenzia Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem

Neuróza materstva

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Tvár vášho dieťaťa pripomína viacero skutočností. Pripomína vás a vášho partnera, vaše úspechy, zlyhania, zodpovednosti, obavy, stratené príležitosti… Tieto asociácie ale patria len vám. Nakoniec sa nepozeráte na nič iné ako na ľudskú bytosť, s nepoškvrneným vedomím. V čiernohumornej dráme Mary Bronstein Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem je materstvo klaustrofobické, chaotické a miestami sa mení na čistý existenčný horor, ktorému sa nevyhnete, ani keď ste skúsená psychologička.

Identita tvorby Mary Bronsteinovej je silne viazaná so svetom nezávislej newyorskej filmovej scény, kde až do druhej dekády 21. storočia prevládal tzv. mumblecore. Charakterizovali ho nízke rozpočty, naturalistické herecké výkony, častokrát improvizované dialógy a veľký dôraz na postavy a ich vzájomné vzťahy. Všetky tieto črty sme mohli vidieť už v Bronsteinovej autorskom debute Yeast z roku 2008.

Od zdanlivej sociálnej drámy ku grotesknému psychologickému trileru

Svoj druhý celovečerný film Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem nakrútila až po 17 rokoch. Je to plne rozvinutý a zmyslovo preťažujúci portrét materstva. Príbeh Lindy, vyhorenej matky vyrovnávajúcej sa s chorobou dieťaťa, sa pred očami publika rýchlo mení zo zdanlivej sociálnej drámy na groteskný psychologický triler. Úzkosť, ktorú film vyvoláva, je zámerná. Ručná kamera, časté detaily, cielené kompozície a rušný zvukový dizajn nesú príbeh, v ktorom sa nepredvídateľne preplieta zbierka excentrických vedľajších postáv spolu s intenzívne vygradovanými závažnými rozhodnutiami protagonistky.

Lindin život sa točí okolo jej dcéry a ironických okolností spojených s jej „povolaniami‟. Je terapeutka, ktorá sama potrebuje terapeuta. Je matkou, ktorá je často nespoľahlivá a ktorej dieťa po dobu celého filmu takmer nevidíme. Celý film stojí na vynikajúcom hereckom výkone Rose Byrne a na túžbe jej postavy pomáhať, hoci zúfalo volá o pomoc a túži po vykúpení z pocitu viny, že tento život nezvláda tak, ako sa od nej očakáva.

Tabu témy asociované s materstvom

Film Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem veľmi konfrontačne otvára tabu témy asociované s materstvom. Ukazuje ho ako





Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem ( If I Had Legs I’d Kick You, USA, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Mary Bronstein KAMERA Christopher Messina STRIH Lucian Johnston HRAJÚ Rose Byrne, A$AP Rocky, Conan O’Brien, Danielle Macdonald, Delaney Quinn, Mary Bronstein, Christian Slater
MINUTÁŽ 113 min
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 16. apríla 2026

Hodnotenie: 85%

Záber z filmu Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články