recenzia Ak by som mala nohy tak ťa nakopem Záber z filmu Ak by som mala nohy tak ťa nakopem. Foto: ASFK

recenzia Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem

Neuróza materstva

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Tvár vášho dieťaťa pripomína viacero skutočností. Pripomína vás a vášho partnera, vaše úspechy, zlyhania, zodpovednosti, obavy, stratené príležitosti… Tieto asociácie ale patria len vám. Nakoniec sa nepozeráte na nič iné ako na ľudskú bytosť, s nepoškvrneným vedomím. V čiernohumornej dráme Mary Bronstein Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem je materstvo klaustrofobické, chaotické a miestami sa mení na čistý existenčný horor, ktorému sa nevyhnete, ani keď ste skúsená psychologička.

Identita tvorby Mary Bronsteinovej je silne viazaná so svetom nezávislej newyorskej filmovej scény, kde až do druhej dekády 21. storočia prevládal tzv. mumblecore. Charakterizovali ho nízke rozpočty, naturalistické herecké výkony, častokrát improvizované dialógy a veľký dôraz na postavy a ich vzájomné vzťahy. Všetky tieto črty sme mohli vidieť už v Bronsteinovej autorskom debute Yeast z roku 2008.

Od zdanlivej sociálnej drámy ku grotesknému psychologickému trileru

Svoj druhý celovečerný film Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem nakrútila až po 17 rokoch. Je to plne rozvinutý a zmyslovo preťažujúci portrét materstva. Príbeh Lindy, vyhorenej matky vyrovnávajúcej sa s chorobou dieťaťa, sa pred očami publika rýchlo mení zo zdanlivej sociálnej drámy na groteskný psychologický triler. Úzkosť, ktorú film vyvoláva, je zámerná. Ručná kamera, časté detaily, cielené kompozície a rušný zvukový dizajn nesú príbeh, v ktorom sa nepredvídateľne preplieta zbierka excentrických vedľajších postáv spolu s intenzívne vygradovanými závažnými rozhodnutiami protagonistky.

Lindin život sa točí okolo jej dcéry a ironických okolností spojených s jej „povolaniami‟. Je terapeutka, ktorá sama potrebuje terapeuta. Je matkou, ktorá je často nespoľahlivá a ktorej dieťa po dobu celého filmu takmer nevidíme. Celý film stojí na vynikajúcom hereckom výkone Rose Byrne a na túžbe jej postavy pomáhať, hoci zúfalo volá o pomoc a túži po vykúpení z pocitu viny, že tento život nezvláda tak, ako sa od nej očakáva.

Tabu témy asociované s materstvom

Film Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem veľmi konfrontačne otvára tabu témy asociované s materstvom. Ukazuje ho ako





Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem ( If I Had Legs I’d Kick You, USA, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Mary Bronstein KAMERA Christopher Messina STRIH Lucian Johnston HRAJÚ Rose Byrne, A$AP Rocky, Conan O’Brien, Danielle Macdonald, Delaney Quinn, Mary Bronstein, Christian Slater
MINUTÁŽ 113 min
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 16. apríla 2026

Hodnotenie: 85%

Záber z filmu Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

amatérsky film Ilustračné foto. Foto: Cineama/Vanda Mesiariková

téma Z lásky k pohyblivým obrázkom – slovenský amatérsky film

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...
Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články