recenzia Ak by som mala nohy tak ťa nakopem Záber z filmu Ak by som mala nohy tak ťa nakopem. Foto: ASFK

recenzia Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem

Neuróza materstva

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Tvár vášho dieťaťa pripomína viacero skutočností. Pripomína vás a vášho partnera, vaše úspechy, zlyhania, zodpovednosti, obavy, stratené príležitosti… Tieto asociácie ale patria len vám. Nakoniec sa nepozeráte na nič iné ako na ľudskú bytosť, s nepoškvrneným vedomím. V čiernohumornej dráme Mary Bronstein Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem je materstvo klaustrofobické, chaotické a miestami sa mení na čistý existenčný horor, ktorému sa nevyhnete, ani keď ste skúsená psychologička.

Identita tvorby Mary Bronsteinovej je silne viazaná so svetom nezávislej newyorskej filmovej scény, kde až do druhej dekády 21. storočia prevládal tzv. mumblecore. Charakterizovali ho nízke rozpočty, naturalistické herecké výkony, častokrát improvizované dialógy a veľký dôraz na postavy a ich vzájomné vzťahy. Všetky tieto črty sme mohli vidieť už v Bronsteinovej autorskom debute Yeast z roku 2008.

Od zdanlivej sociálnej drámy ku grotesknému psychologickému trileru

Svoj druhý celovečerný film Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem nakrútila až po 17 rokoch. Je to plne rozvinutý a zmyslovo preťažujúci portrét materstva. Príbeh Lindy, vyhorenej matky vyrovnávajúcej sa s chorobou dieťaťa, sa pred očami publika rýchlo mení zo zdanlivej sociálnej drámy na groteskný psychologický triler. Úzkosť, ktorú film vyvoláva, je zámerná. Ručná kamera, časté detaily, cielené kompozície a rušný zvukový dizajn nesú príbeh, v ktorom sa nepredvídateľne preplieta zbierka excentrických vedľajších postáv spolu s intenzívne vygradovanými závažnými rozhodnutiami protagonistky.

Lindin život sa točí okolo jej dcéry a ironických okolností spojených s jej „povolaniami‟. Je terapeutka, ktorá sama potrebuje terapeuta. Je matkou, ktorá je často nespoľahlivá a ktorej dieťa po dobu celého filmu takmer nevidíme. Celý film stojí na vynikajúcom hereckom výkone Rose Byrne a na túžbe jej postavy pomáhať, hoci zúfalo volá o pomoc a túži po vykúpení z pocitu viny, že tento život nezvláda tak, ako sa od nej očakáva.

Tabu témy asociované s materstvom

Film Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem veľmi konfrontačne otvára tabu témy asociované s materstvom. Ukazuje ho ako





Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem ( If I Had Legs I’d Kick You, USA, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Mary Bronstein KAMERA Christopher Messina STRIH Lucian Johnston HRAJÚ Rose Byrne, A$AP Rocky, Conan O’Brien, Danielle Macdonald, Delaney Quinn, Mary Bronstein, Christian Slater
MINUTÁŽ 113 min
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 16. apríla 2026

Hodnotenie: 85%

Záber z filmu Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články