Slovensko, ľudová demokracia a Stalin. Akcia Monaco vo filme Dušana Trančíka

Len čo sa skončila druhá svetová vojna a víťazné veľmoci si rozdelili sféry vplyvu, rozpadla sa protihitlerovská koalícia a svet sa ocitol v novej, zatiaľ studenej vojne. Zbytočne si Československo i Francúzsko predstavovali, že  budú spájať západ a východ Európy vo vzájomnom porozumení: Stalin bol rozhodnutý udržať si korisť a pretvoriť ju na svoj obraz.

Spomienky dcéry

Na začiatku Trančíkovho filmu Akcia Monaco vidíme najprv Stalinovu tvár, potom celú postavu na plagáte v Bratislave, kde napokon 1. mája 1950 odhalili vysokú sochu s rukami zloženými pred „vodovodným kohútikom“, ako to neúctivo komentoval francúzsky generálny konzul v Bratislave Étienne Manac’h vo svojom dôvernom denníku. Vo filme atmosféru udalosti zachytáva dobový filmový týždenník a nemenej autenticky si na ňu spomína konzulova dcéra Bérénice, vtedy štvorročná – bolo tam veľa detí. Bérénice Manac’h nás sprevádza  celým filmom.

Vila na Galandovej ulici 4, (predtým patrila Karolovi Sidorovi, slovenskému veľvyslancovi vo Vatikáne, dnes je rezidenciou veľvyslanca Francúzskej republiky na Slovensku), v ktorej bývala v útlom detstve, bola jej domovom. V Bratislave sa narodila, rástla, chodila na prechádzky na Železnú studničku a do petržalského parku, vo vilovej štvrti sa s otcom a bratmi sánkovala. Ten čas dnes posudzuje podľa vlastných skúseností a toho, čo pochopila pri čítaní, editovaní a anotovaní rozsiahlych osobných denníkov svojho otca a matky. Vo filme len stručne sumarizuje dôkladnú znalosť problematiky.

Brutálne metódy vyšetrovania verzus kazačok a šampanské