Záber z filmu Anora (r. Sean Baker) / Zdroj: CinemArt SK

recenzia Anora

Tvár generácie pestrých masiek

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Víťaz Zlatej palmy z tohtoročného festivalu v Cannes ponúka humornú generačnú výpoveď o priepasti vlastného sebaklamu. V túžbe je schovaná láska, v povrchnosti hĺbka a predsudky vyskakujú spoza každého rohu. Napriek tomu je snímka dôkazom, že život môže byť aj rozprávkou. Aj keď iba na chvíľu. A ak máte peniaze.

Dvadsaťtriročná Ani tvrdo pracuje. Z náročných nočných zmien chodí domov nadránom. Náročné sú preto, lebo nikdy nevie, s kým večer skončí zavretá v izbe. Komunikácia so zákazníkmi nie je ideálna, no Ani nosí na perách široký úsmev. Ako sexuálna pracovníčka nemá na výber. V klube stretáva zábavného a bohatého Ivana, moderného princa s luxusným domom a zmyslom pre utrácanie, ktorý využije jej služby a čoskoro jej už sľubuje snubný prsteň. Do idylky vstúpia Ivanovi ruskí rodičia – zo svadby vôbec nie sú nadšení.

V Kine Lumière zavládla po premietaní filmu Anora zvláštna atmosféra; diváci narodení po roku 1990 žasli, no generácia starších pohoršene krútila hlavou nad prvou polovicou filmu. Veď to je porno! Samý sex! Po ťaživej súdnej dráme Anatómia pádu, ktorá v Cannes zvíťazila vlani, sa pozabudlo na to, že divák sa pri sledovaní držiteľa Zlatej palmy môže aj baviť.

A práve o očakávaniach je aj snímka Anora. Príbeh šikovne pracuje s vyvracaním predsudkov zaužívaných voči sexuálnym pracovníčkam, mužom, Rusom. Aj spoločníčka môže mať svoje potreby. V tomto prípade rýchlo uverí, že splynutie nie dvoch duší, ale finančných prevodov nemá dátum exspirácie a bude si naďalej žiť ako v rozprávke. Herečka Mikey Madison predstavuje dve tváre hrdinky – nebojácnu, silnú a bojovnú, a potom tú reálnu Ani, ktorá pod tvrdou škrupinkou predsa len dúfa v romantický zázrak. Snímka zachytáva veľmi presnú ukážku generácie, ktorá si zvykla na nasadenie neviditeľných „masiek“ ako na určitý obranný mechanizmus. Hlavná hrdinka Ani oddeľuje telo a dušu s nečakanou bravúrou, čím nás mätie a zároveň núti uvažovať.

Stereotypy sú aj zdrojom situačného humoru. Komika pomáha preniknúť bližšie k divákom a pripravuje pôdu na silný, emocionálny záver; Ani nám na malú chvíľu ukáže časť svojho krehkého ja, svojich zranených nádejí, a až vtedy je skutočne nahou. Scenáristicky precízne otáčanie charakterov dopĺňa herecké obsadenie, ktorému sa darí zhadzovať tieto masky s dokonalým načasovaním. Škoda miernych alogickostí, ktoré pribrzdia spád filmu, napr. prečo nikomu hneď nenapadne hľadať Ivana v bare, kde sa s Ani spoznali?

Režisér Sean Baker napísal a natočil príbeh malej nádeje. Anora pôsobí ako povrchná zábava, no vo svojej podstate ide o dobre vykreslený rozdiel spoločenských tried a hĺbavú analýzu ľudského charakteru, ktorý predstavuje celú generáciu. Tiež nám našepkáva, že tí princovia a tie princezné môžu vyzerať inak, ako si ich predstavujeme. A ani ten svet nemusí byť vždy zlý.

Anora
USA, 2024
RÉŽIA, SCENÁR, STRIH ● Sean Baker ● KAMERA Drew Daniels ● HRAJÚ Mikey Madison, Mark Eidelshtein, Paul Weissman, Vincent Radwinsky, Lindsey Normington
MINUTÁŽ 139 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 31. 10. 2024

Hodnotenie: 90%

Záber z filmu Anora (r. Sean Baker) / Zdroj: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Zobraziť všetky články