Bojovník v žánrovej klietke

Kto videl filmy ako Zúriaci býk, Rocky, Wrestler či Southpaw, bude sa pri sledovaní česko-slovenskej koprodukcie Bojovník režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku cítiť ako pri jazde detskou manéžou. Presne vie, odkiaľ kam jazda smeruje, na čo počas nej narazí a aj ako sa skončí. Je to tak trochu kolotočiarska zábava: neveľmi vzrušujúca, ale vcelku zábavná atrakcia, od ktorej nie je namieste očakávať veľa. Pravda, ak zároveň nie ste fanúšikmi či fanúšičkami Oktagonu, najväčšej ligy MMA zápasov v strednej Európe. Potom ste cieľová skupina tohto audiovizuálneho produktu.

Pád a vykúpenie

Príbeh bývalého majstra Európy v boxe Pavla Hoffmeistra, zvaného Hoff, kopíruje osvedčený naratívny vzorec pádu a vykúpenia protagonistu. Na rozdiel od Rockyho, ktorý sa z outsidera prepracoval na šampióna, má Hoff vo veku 45 rokov život prakticky za sebou. Býva v špinavej kutici kdesi pri vlakovej trati, po nociach taxikárči, fajčí, pije, užíva antipsychotiká. Spoločnosť mu robí iba strapatá mačka a príležitostne aj prostitútka, ktorá si nie je celkom istá, či medzi ňou a Hoffom je romantický alebo len obchodný vzťah. Jeho dcéra s ním udržiava veľmi chladný kontakt iba kvôli vnučke Zuzanke, ktorá má dedka rada. 

Zápas o rodinu a proti vlastným démonom

A práve vnučka je dôvodom, prečo sa skrachovaný boxer rozhodne vrátiť do ringu a v klietke zmiešaných bojových umení menom Oktagon čeliť nielen maďarskému šampiónovi Bélovi Kardosovi, ale aj vlastným démonom. Súčasťou príbehu je aj trauma hlavného hrdinu, ktorá sa postupne odhaľuje v retrospektívach a objasňuje vzťah Hoffu a jeho dcéry. Chýbať nesmie ani varovanie neurológa pred fatálnymi následkami, pokiaľ hrdina neprestane trénovať. Lenže jeho motivácia je silná: Hoff nebojuje o titul, ale o svoju rodinu. Asi je jasné, ako sa tento príbeh skončí. Nezmení na tom nič ani rozprávačská pirueta v závere filmu.

Filmové bingo

Česko-slovenský režisérsky tandem napísal scenár spolu s Tomášom Dušičkom a je zrejmé, že inšpiráciu čerpali z bohatej žánrovej pamäti filmov o zápasníkoch. Dokonca až tak, že každý jeden motív filmu nám môže pripomenúť iné filmy. A to nielen tie zápasnícke, ale aj iné: špina a skazenosť mesta videné spoza volantu taxíka pripomenú Taxikára Martina Scorseseho, hrozba trvalého poškodenia mozgu Wrestlera Darrena Aronofského, Hoffov úvodný bežecký tréning nielen Rockyho, ale aj slovenského Kozu Ivana Ostrochovského, ležiaci profil hrdinu stvárneného Milanom Ondríkom takmer totožný záber s rovnakým hercom z filmu Nech je svetlo Marka Škopa… S filmovými ozvenami na hrane doslovných citácií by sa tu dalo hrať bingo.

Pamäť žánru

Milan Ondrík ako Hoff a Ján Jackuliak ako Kardos zúročili ročnú tréningovú prípravu a vo filme predvádzajú nielen hereckú, ale aj ozaj pôsobivú fyzickú formu. Ocenia ju nielen fanúšičky oboch hercov, ale každý, kto v strednom veku objavil čaro silového tréningu. Montážne sekvencie drsných tréningov, v ktorých ide hrdina dušu vypustiť, doslova zaplavujú hľadisko kina pachom potu a driny gymu. Vizuálna konfrontácia s antagonistom, ktorý používa tie najodpornejšie triky na psychické oslabenie súpera, zdôrazňuje kontrast jeho arogancie a luxusného nevkusu s Hoffovou pokorou a nespektakulárnym, ale akosi viacej opravdivým výcvikom.

Film Bojovník graduje veľkým zápasom nakrúteným s použitím reálnych záberov z arény, ktoré pôsobia prekvapujúco výpravne. Zdanlivo by to mohlo stačiť na vydarené žánrové cvičenie. Lenže Bojovník sa tak disciplinovane snaží držať žánrového kánonu, že varíruje bez snahy o inováciu. Na rozdiel od všetkých filmov, na ktoré sa odvoláva, nemá vlastnú vnútornú tému. Každá postava má len jedinú vlastnosť, ktorá stačí na to, aby plnila svoju funkciu v príbehu. Celkový dojem z filmu je plochý, lebo jeho dramatický konflikt je celkom predvídateľný.

Oktagon DNA

Namiesto skutočne dramatického príbehu má totiž Bojovník v sebe gén Oktagonu. Ten pôvodne vznikol ako televízna reality show Octagon Challenge a za desaťročie svojej existencie sa vypracoval na najväčšiu organizáciu zmiešaných bojových umení v strednej Európe. Ako blízko majú bojové športy k showbiznisu, dokazuje aj účinkovanie viacerých známych tvárí (a tiel) zápasníkov v epizódnych postavách či využitie reálnych českých a slovenských influencerov a influenceriek. Tieto reálne postavy spolu s množstvom záberov na značku proteínových práškov či športového vybavenia posilňujú nielen referenčné pozadie príbehu, ale predovšetkým jeho produkčnú hodnotu.

Bojovníka môžeme prijať ako darček k desiatym narodeninám Oktagonu, ktorý nevyhnutne neašpiruje na viac ako byť výpravným dvojhodinovým product placementom. Ako filmový príbeh si vyžaduje menšiu intelektuálnu investíciu ako sledovanie MMA zápasu. Od jazdy na kolotoči predsa neočakávame hlboký kultúrny zážitok – či?