recenzia Bojovník Milan Ondrík a Ján Jackuliak vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

recenzia Bojovník

Bojovník v žánrovej klietke

Katarína Mišíková

Písmo: A- | A+

Kto videl filmy ako Zúriaci býk, Rocky, Wrestler či Southpaw, bude sa pri sledovaní česko-slovenskej koprodukcie Bojovník režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku cítiť ako pri jazde detskou manéžou. Presne vie, odkiaľ kam jazda smeruje, na čo počas nej narazí a aj ako sa skončí. Je to tak trochu kolotočiarska zábava: neveľmi vzrušujúca, ale vcelku zábavná atrakcia, od ktorej nie je namieste očakávať veľa. Pravda, ak zároveň nie ste fanúšikmi či fanúšičkami Oktagonu, najväčšej ligy MMA zápasov v strednej Európe. Potom ste cieľová skupina tohto audiovizuálneho produktu.

Pád a vykúpenie

Príbeh bývalého majstra Európy v boxe Pavla Hoffmeistra, zvaného Hoff, kopíruje osvedčený naratívny vzorec pádu a vykúpenia protagonistu. Na rozdiel od Rockyho, ktorý sa z outsidera prepracoval na šampióna, má Hoff vo veku 45 rokov život prakticky za sebou. Býva v špinavej kutici kdesi pri vlakovej trati, po nociach taxikárči, fajčí, pije, užíva antipsychotiká. Spoločnosť mu robí iba strapatá mačka a príležitostne aj prostitútka, ktorá si nie je celkom istá, či medzi ňou a Hoffom je romantický alebo len obchodný vzťah. Jeho dcéra s ním udržiava veľmi chladný kontakt iba kvôli vnučke Zuzanke, ktorá má dedka rada.

Zápas o rodinu a proti vlastným démonom

A práve vnučka je dôvodom, prečo sa skrachovaný boxer rozhodne vrátiť do ringu a v klietke zmiešaných bojových umení menom Oktagon čeliť nielen maďarskému šampiónovi Bélovi Kardosovi, ale aj vlastným démonom. Súčasťou príbehu je aj trauma hlavného hrdinu, ktorá sa postupne odhaľuje v retrospektívach a objasňuje vzťah Hoffu a jeho dcéry. Chýbať nesmie ani varovanie neurológa pred fatálnymi následkami, pokiaľ hrdina neprestane trénovať. Lenže jeho motivácia je silná: Hoff nebojuje o titul, ale o svoju rodinu. Asi je jasné, ako sa tento príbeh skončí. Nezmení na tom nič ani rozprávačská pirueta v závere filmu.

Filmové bingo

Česko-slovenský režisérsky tandem napísal scenár spolu s Tomášom Dušičkom a je zrejmé, že inšpiráciu čerpali z bohatej žánrovej pamäti filmov o zápasníkoch. Dokonca až tak, že každý jeden motív filmu nám môže pripomenúť iné filmy. A to nielen tie zápasnícke, ale aj iné: špina a skazenosť mesta videné spoza volantu taxíka pripomenú Taxikára Martina Scorseseho, hrozba trvalého poškodenia mozgu Wrestlera Darrena Aronofského, Hoffov úvodný bežecký tréning nielen Rockyho, ale aj slovenského Kozu Ivana Ostrochovského, ležiaci profil hrdinu stvárneného Milanom Ondríkom takmer totožný záber s rovnakým hercom z filmu Nech je svetlo Marka Škopa… S filmovými ozvenami na hrane doslovných citácií by sa tu dalo hrať bingo.

recenzia Bojovník Raper a spevák Calin vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm
Raper a spevák Calin vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Pamäť žánru

Milan Ondrík ako Hoff a Ján Jackuliak ako Kardos zúročili ročnú tréningovú prípravu a vo filme predvádzajú nielen hereckú, ale aj ozaj pôsobivú fyzickú formu. Ocenia ju nielen fanúšičky oboch hercov, ale





Bojovník (Slovensko/Česko, 2026)
RÉŽIA Vojtěch Frič, Tomáš Dianiška ● SCENÁR Tomáš Dušička, Vojtěch Frič, Tomáš Dianiška ● KAMERA Tomáš Juríček ● STRIH Andy Fehu ● HUDBA Michal Šupák ● HRAJÚ Milan Ondrík, Eliška Balzerová, Hana Vagnerová, Martin Finger, Ján Jackuliak, Pavel Rímský, Calin Panfili, Jaroslav Plesl, Kryštof Hádek, Ondřej Malý, David Matásek, Ema Businská, Adam Vacula, Mia Bankó, Marián Mitaš, Jiří Vyorálek, David Kozma, Jiří Procházka, Karlos Vémola
MINUTÁŽ 123 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 13. augusta 2026

Hodnotenie: 40%

Milan Ondrík a Ján Jackuliak vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články