recenzia Divočina Jan František Uher a Juraj Loj vo filme Divočina. Foto: CinemArt SK

recenzia Divočina

Jedna katastrofa vedľa druhej

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

„Skôr ako vykročíme dopredu, musíme niekedy urobiť krok späť,“ hovorí Klára Issová o postave Marty, ktorú stvárnila v debutovej snímke Evženie Brabcovej Divočina. Je v tom istá nádej, ak vieme, že máme na to nejaký priestor. Hlavná hrdinka filmu je nútená takýto krok urobiť. So svojimi dvoma malými dcérami prichádza do zanedbaného domu na okraji lesa, v ktorom vyrastala. Dnes tam býva jej osamelý otec (Jan Vlasák) a jeho svet sa točí výhradne okolo príprav na blížiacu sa apokalypsu, zatiaľ čo ona z jednej práve uteká. Rozpad rodiny je pre ňu katastrofou, ktorá už nastala. V rodnom dome hľadá útočisko pred násilným manželom (Juraj Loj).

Aj Martin otec v myšlienkach uteká do minulosti. Kedysi bolo všetko krásne, dnes sa svet zbláznil a je treba sa pred ním chrániť. Jeho hlavu zamestnávajú obavy z budúcnosti a je presvedčený, že nemôže čakať pomoc od iných. Musí sa spoľahnúť len sám na seba. Dokáže však v takomto nastavení poskytnúť bezpečný domov dcére a vnučkám? Útek do minulosti sa pre Martu stáva novou prítomnosťou. Tá síce jeden problém oddiali, no ďalšie odkryje. Ale aspoň nejde o život. Alebo ide?

Žiť na úteku či v permanentnom strachu sa stáva nočnou morou a príliš veľa nádeje neprináša ani zvláštny kamarát z detstva prezývaný Kovboj. Opakuje frázu: „To bude dobré.“ Aj on uteká do svojho vlastného sveta. Trávi čas sám v lese či za vysokou stenou v priestoroch Večných lovíšť – v bizarne sterilnom, futuristickom krematóriu pre zvieratá.

recenzia Divočina Klára Issová vo filme Divočina. Foto: CinemArt SK
Klára Issová vo filme Divočina. Foto: CinemArt SK

Otrávené vzťahy aj svet

Príbeh ženy utekajúcej z ničivého vzťahu sa odohráva v priebehu niekoľkých dní a to, že v nerovnováhe je nielen jej život, ale celý svet okolo, tušíme od začiatku. Všade sa potulujú divoké prasatá, dedina je plná chlapov s puškami, z diaľky znejú sirény a z obecného rozhlasu počuť oznamy o kontaminovanej vode. A ešte jedna vec tu púta pozornosť. Ak nerátame dve malé dievčatá, Marta je jedinou ženou vo filme. Prišla do rodnej dediny, kde sa pohybujú výhradne muži. Nikomu sa to nezdá zvláštne, ale je jasné, kto má v rukách moc.

Scenár k filmu vznikol ešte pred pandémiou, no presne sa triafa do aktuálnej polykrízy. Obavy z budúcnosti sa dnes





Divočina (Česko/Slovensko/Maďarsko, 2026)
RÉŽIA Evženie Brabcová ● SCENÁR Evženie Brabcová, Aneta Sláma Honzková ● KAMERA David Hofmann ● HUDBA Katarzia, Jonatan Pastirčák ● STRIH Mariana Kozáková, Evženie Brabcová ● HRAJÚ Klára Issová, Jan Vlasák, Juraj Loj, Jan František Uher, Josefína Ramešová, Michaela Černá, Jakub Tvrdík, Jiří Bohatý, Gabriela Pyšná, Jiří Racek
MINUTÁŽ 88 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 22. októbra 2026

Hodnotenie: 62%

Jan František Uher a Juraj Loj vo filme Divočina. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Všetko už bolo…

Bol to mimoriadne suchý rok. Voda v Dunaji klesla na minimum, kukurica i ďalšie plodiny vyschli, teploty stúpli nad tridsať stupňov Celzia. Vo Veľkej Británii dokonca nad tridsaťpäť. Išlo o jednu z najextrémnejších poveternostných situácií 20. storočia v Európe. Davy ľudí hľadali záchranu na kúpaliskách, pri krígľoch piva a deti so zmrzlinou. To všetko sa dozviete z prvého týždenníka (TvF 31) tejto novembrovej kolekcie. Áno, tak bolo presne pred päťdesiatimi rokmi. Tohto roku sme si to len zopakovali: lebo všetko už bolo. Prvého septembra sa išlo – ako každý rok – do školy (TvF 35). Predtým si užili najmä mestské deti školu v prírode či pioniersky tábor a vysokoškoláci – vrátane tých zahraničných – povinnú pracovnú brigádu. Na konci októbra národ manifestačne napochodoval do volebných miestností. Tu sa zhoduje len dátum – ináč bolo všetko „ináč“: predvolebné besedy v agitačných strediskách (TvF 32), bilancovanie úspechov (napríklad v Starej Ľubovni v č. 33), či úspešný odpočet volebných programov, ktorý znamenal napríklad na Orave štyri nové školy (č. 37). A spaľovňa v Bratislave? Stavali ju bez veľkých orácií (č. 36). V kolekcii opäť nenájdeme žiadnu správu zo zahraničia – ak nerátame vlastnú reportáž zo stavby plynovodu v oblasti Volgogradu (ZSSR). Viditeľná stopa Petra Hledíka Napriek tomu vnímavejší divák spozoruje veľké rozdiely v rukopisoch režisérov jednotlivých vydaní....
Kino Lumière november 2026 Záber z filmu Bára Basiková. Foto: Filmtopia

tipy z Kina Lumière Štyri írske filmy, Kieślowski aj revolúcia

Kino Lumière aj v novembri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Rôzne podoby írskeho filmu Kino ako miesto filmových podujatí ponúkne počas posledných dvoch mesiacov roka prehliadku írskej kinematografie. Tá prostredníctvom štyroch filmov predstaví rôzne podoby tamojšej tvorby. Medzinárodne úspešný animovaný film Pieseň mora (2014) známeho írskeho režiséra a animátora Tomma Moora, ocenený Európskou filmovou cenou pre najlepší animovaný film, uvítajú deti aj rodičia. Film približuje svet keltských mýtov a zároveň veľmi citlivo rozpráva o sile materskej a súrodeneckej lásky. V čase distribúcie v slovenských kinách sa tešil mimoriadnej obľube.   Záber z filmu Pieseň mora. Foto: ASFK Životopisná dráma Neila Jordana Michael Collins (1996) zobrazuje Írsko v mimoriadne búrlivom období roku 1920, keď po rokoch britskej nadvlády silnela túžba Írov po samostatnosti a národnej suverenite. Ústrednou postavou tohto boja bol írsky revolucionár Michael Collins (v presvedčivom hereckom podaní Liama Neesona), ktorý sa zúčastnil neúspešného veľkonočného povstania a po prepustení z väzenia sa stal hlavným stratégom novovznikajúcej Írskej republikánskej armády (IRA). Na začiatku decembra sa premietne...
Angkorvat Záber z filmu Angkorvat. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Cestopisný klenot Angkorvat

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ. Prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Desaťminútový dokumentárny film Vlada Kubenka Angkorvat (1959) je jedným z prvých širokouhlých farebných slovenských dokumentárnych filmov. A hoci vznikol na sklonku päťdesiatych rokov 20. storočia, ponúka oku rozlet a približuje exotické diaľky. Nakrúcal sa totiž v Kambodži. Spriatelená exotika Martin Kaňuch sa vo svojom krásnom texte Štyri kambodžské filmy Vlada Kubenka,[1] zamýšľa nad možnosťami československého človeka cestovať a spoznávať šíry svet. Nie však tým konzumným a konfekčným spôsobom, aký dnes poznáme z hromadnej zájazdovej turistiky, ale skôr spôsobom romanticky bohémskym, akým na seba (umelecky) citlivé duše nechávajú vplývať nové, kultúrne stimuly. Presne o takom písal spisovateľ Dominik Tatarka v knihe Človek na cestách (1957). No v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa z Československa necestovalo hocikam, ale predovšetkým, prípadne len, do spriatelených krajín. Prvotným impulzom k cestám slovenských filmárov do Kambodže bolo v roku 1956 nadviazanie diplomatických vzťahov Československa s Kambodžským kráľovstvom. To len dva roky predtým získalo nezávislosť od Francúzska. Kambodžský premiér, princ Norodom Sihanuk, sa vtedy usiloval, ako píše Kaňuch, „budovať na báze monarchistického zriadenia model tzv. budhistického socializmu“.[2] Dekolonializácia Kambodže a znovunadobudnutie jej samostatnosti, navyše s vôľou...
Zobraziť všetky články