Cesta do hlbín otcovej duše

Ester Geislerová v dlhometrážnom dokumentárnom debute Dve deci tušu obrátila kameru na svoju rodinu. Vydáva sa po stopách svojho otca Petra Geislera – uznávaného japonológa, originálneho kaligrafa a človeka plného protikladov. Berie nás na dobrodružnú cestu a s ozajstnou dávkou láskavosti, úprimnosti a spontánnosti postupne odkrýva mnohé vrstvy jeho osobnosti. Tá žiari na všetky strany, no v zábleskoch svetla odkrýva aj miesta, kam lúče nedosvietia. Ukazuje aj temné stránky, no drží nás nad hladinou. Stačí, že o nich vieme, nemusíme sa v nich rovno utopiť. Aj v tom je čaro tohto filmu.

Petr Geisler priťahoval Japoncov a Japonsko priťahovalo Petra Geislera

Keď v roku 2009 režisérkin otec predčasne zomrel, bulvár články o ňom zredukoval prevažne na jeho problém s alkoholom. Sestry Aňa a Ester Geislerové boli presvedčené, že verejnosť si zaslúži poznať komplexnejší obraz ich otca. Tri roky po jeho smrti sa Ester Geislerová ponorila do archívov a rozprávala sa s jeho priateľmi. Vtedy pochopila, že krátky film, ktorý mal byť súčasťou výstavy GA-I-SU-RA (konala sa tento rok v pražskom Centre súčasného umenia DOX), stačiť nebude. Jeho košatá osobnosť plná rozporov a záhad, z ktorých mnohé bolo treba ešte odkryť, potrebovala oveľa väčší priestor.

V dokumente ho približuje nielen ako otca, ktorý v dôležitej časti jej života chýbal, ale aj ako introverta s bohatým vnútorným svetom či ako všestranného umelca a človeka mnohých talentov. Bol aj novinár, prekladateľ, pedagóg, fotograf či básnik a tiež, ako zaznie vo filme, „kaligrafický pankáč“.

Medzi obyvateľmi Japonska bol neprehliadnuteľný nielen vďaka svojej vysokej postave, modrým očiam či ryšavým kučeravým vlasom. Úžas vzbudzoval predovšetkým komplexnou znalosťou krajiny vychádzajúceho slnka a úrovňou japončiny, ktorou hovoril bez akéhokoľvek prízvuku. Vzdialený svet ho priťahoval a napriek kultúrnej aj geografickej vzdialenosti sa mu dokázal priblížiť tak, ako o tom iní mohli iba snívať. Vytŕčal však nielen medzi Japoncami. Ako novinár píšuci pre zahraničnú tlač pútal aj pozornosť paranoidného komunistického režimu, ktorý chcel mať ľudí, akokoľvek prepojených so zahraničím, pod kontrolou.

Dve deci tušu, dve krajiny, dve rodiny