recenzia Hriešnici Záber z filmu Hriešnici. Foto: Continental film

recenzia Hriešnici

Hudba spája, ale aj rozdeľuje

Samuel Lukáč

Písmo: A- | A+

Rasistická Amerika tridsiatych rokov a upíri. Mohlo by sa zdať, že režisér Ryan Coogler si odkrojil priveľké sústo. Zvládol to?

Film Hriešnici právom patrí medzi najlepšie snímky roka a ani necelý rok po premiére nestratil nič zo svojej charizmy. V ľuďoch rezonuje dodnes a záujem o tento film opäť ožil po vyhlásení oscarových nominácií. Hriešnici ich získali rekordných 16. Bol to úspech po všetkých stránkach. Kritici, najmä v USA, film vychválili do nebies za Cooglerovu odvahu prepájať žánre a spraviť z toho fungujúci celovečerný film. Bežní diváci si ho užili veľmi podobne, čo napokon potvrdzuje aj príjem krásnych 369 miliónov dolárov z kín.

Hriešnici sú žánrový mix dobovej drámy a hororu zasadený do segregovanej Ameriky 30. rokov, kde sa jedna noc v černošskom juke jointe zmení na boj o život. Bratia Stack a Smoke sa snažia vytvoriť miesto, v ktorom budú čierni aspoň na chvíľu slobodní, s bluesom a tancom, ktoré ľudí spája. Práve táto hudba však pritiahne nečakané zlo v podobe upírov, ktorí im ponúknu, aby sa obrátili na ich stranu a tak nikdy neprežiť bolesť a žiť do konca čias.

Viacero otázok, menej odpovedí

Film vo mne zanechal viacero zaujímavých otázok, no nie všetky odpovede považujem za dostatočne presvedčivé.

Snímka je technicky na absolútnej špičke a IMAX kamera vyzerá v mnohých scénach úžasne. Najviac vynikne v tanečnej sekvencii, kde Sammie hrá pre celý juke joint pieseň I Lied to You. Hrá ju s takým srdcom a intenzitou, akoby zvolával prastarých aj moderných „duchov“, ktorí sa cez hudbu spoja do jednej zvukovej harmónie. A práve v tej chvíli poskytuje utláčanej černošskej komunite aspoň na moment pocit slobody. Stále si myslím, že ide o jednu z najlepších scén roka.

Herecky ťahá Hriešnikov najmä Michael B. Jordan v dvojroli Stacka a Smoka, no výborní sú aj Hailee Steinfeld, nováčik Miles Caton, úhlavný záporák Jack O’Connell či veterán Delroy Lindo. Každá postava tu má svoje neduhy aj osobné problémy. Film ich neoslavuje, iba ich ukazuje také, aké sú, aj s tým, čo všetko napáchali. Zároveň im však dáva priestor byť aspoň na jednu noc „slobodnými“.

Spočiatku som film čítal tak, že postavy si noc užijú naplno, no postupne skĺznu do hedonizmu (alkohol, Sammieho intímna scéna s Pearline napriek jeho viere, chamtivosť oboch bratov) a tým symbolicky „privolajú“ zlo, čiže upírov. Takto som si pôvodne vysvetlil hlavnú myšlienku filmu. Po druhom pozretí si však myslím, že Coogler tým myslel niečo trocha iné.

Upíri tu podľa mňa nevyhľadávajú ľudí v stave najväčšieho potešenia, ale ľudí s výnimočným hudobným talentom. V tomto prípade je to Sammie – jeho spev a hra na gitaru sú pre nich neodolateľné. Hudbu cítia rovnako silno ako ľudia, no prekrúcajú si ju pre vlastné účely, aby každého prerobili na „svoj obraz“. V tom vidím celkom presnú paralelu k parazitickému správaniu bielych voči čiernym komunitám v minulom storočí v Amerike. Chcú čiernej komunite zobrať aj to najcennejšie, čo majú, a tak si ich podmaniť.

Byť voľní aspoň na jeden večer

Hriešnici oslavujú slobodu černošskej komunity a právo rozhodovať o vlastnom prežívaní bez ohľadu na morálnu jednoznačnosť činov, ktoré počas noci nastanú. Byť voľní aspoň na jeden večer a neriešiť, že majú inú farbu pleti než ľudia, pre ktorých pracujú.

Film však naznačuje aj morálne aspekty. Otec Sammieho svojho syna jasne upozorňuje, že večer by nemal tráviť v bare, ale v kostole. Vizuálne je to zvýraznené tým, že členovia komunity sú oblečení v bielom, čo symbolizuje duševnú čistotu. Aj záverečný príkaz zahodiť gitaru pôsobí ako výzva zbaviť sa starých návykov a odstrihnúť sa od „diabla“, ako to naznačoval Sammieho otec. Práve tu podľa mňa dielo trochu nefunguje, scenár si pýtal oveľa presnejšie doladenie.

Všetky tieto tematické elementy do seba nezapadajú úplne tak uspokojivo, ako som očakával. Nezažil som po projekcii onú extázu, o ktorej mnoho ľudí rozprávalo.

Za najdôležitejšie však považujem to, že Coogler vôbec priniesol do mainstreamu film, ktorý chce byť viac než len efektným žánrovým produktom. Hoci Hriešnici u mňa nedosiahli úroveň majstrovského diela, za aké ich označuje mnoho filmových fanúšikov, stále ide o veľmi dobrý film. Fakt dobrý film. Preto ho rozhodne odporúčam a neviem sa dočkať ďalšieho Cooglerovho projektu.

Hriešnici (Sinners, USA, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Ryan Coogler ● KAMERA Autumn Durald Arkapaw ● HUDBA Ludwig Göransson ● HRAJÚ Michael B. Jordan, Hailee Steinfeld, Jack O’Connell, Wunmi Mosaku, Delroy Lindo, Lola Kirke, Li Jun Li, Jayme Lawson, Omar Benson Miller, Deneen Tyler
MINUTÁŽ 137 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 17. 4. 2025

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu Hriešnici. Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmový festival inakosti 2026 Tri dni v Cannes Záber z filmu La Bola Negra. Foto: MFF Cannes

Filmový festival inakosti 2026 uvedie hity z Cannes aj 20 slovenských kvír filmov

Jubilejný 20. ročník Filmového festivalu inakosti ponúkne takmer osemdesiat filmov, medzi nimi premiéry i predpremiéry. Okrem toho však uvedie aj výber toho najlepšieho z predchádzajúcich devätnástich ročníkov. Filmový festival inakosti 2026 sa koná od 18. do 24. novembra v bratislavských kinách Lumière a Edison Film Hub. „Som nesmierne rada, že sme sa dopracovali k tomuto krásnemu číslu a čoskoro sa začne 20. ročník Filmového festivalu inakosti. Na festivale uvedieme sedemdesiatdeväť filmov z 36 krajín sveta, čo je podľa mňa rekordný počet,“ hovorí riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. „Uvedieme až dvadsať slovenských snímok a v sekcii Panoráma premietneme jedenásť titulov z festivalu v Cannes. To sú veci, s ktorými sa dobre chváli, lebo aj prostredníctvom čísiel ilustrujú kvalitu Filmového festivalu inakosti.“ Kvír kinematografia je prirodzenou súčasťou svetového filmu Jednou z najväčších festivalových sekcií je Panoráma, ktorá približuje súčasné dianie v svetovej kinematografii. „Zvyknem hovoriť, že je to sumarizácia toho, čo sa za posledný rok alebo dva udialo vo svetovej kinematografii. Áno, kladieme dôraz na kvír témy, ale to, že máme napríklad jedenásť filmov z Cannes znamená, že ide o filmy, ktoré majú nejakú pečať kvality a pre nás je zároveň veľmi dôležité na Slovensku ukazovať, že kvír kinematografia je autentickou a prirodzenou súčasťou svetového filmu,“ pokračuje riaditeľka festivalu. „Z tých najväčších hitov...
nominácie na Európske filmové ceny 2027 Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Najviac nominácií na Európske filmové ceny 2027 majú Domovina a La bola negra

Európska filmová akadémia zverejnila v sobotu 14. novembra nominácie na Európske filmové ceny 2027. Vyhlásili ich na Medzinárodnom filmovom festivale v Solúne. Najviac nominácií má film poľského režiséra Pawła Pawlikowského Domovina (Fatherland), ktorý sa o cenu uchádza v jedenástich kategóriách. Desať nominácií získala španielska snímka La bola negra režisérov Javiera Calva a Javiera Ambrossiho. V piatich kategóriách nominovali Fjord režiséra Cristiana Mungia. Všetky tri najúspešnejšie snímky ocenili tento rok na festivale v Cannes. O cenu pre najlepší európsky film roka sa uchádza pätnásť snímok. Táto kategória zahŕňa päť nominovaných hraných filmov, ako aj pätice nominované v kategóriách dokumentárny a animovaný film. Víťazov, ktorí získajú Európske filmové ceny vyhlásia 16. januára 2027 v Aténach na 39. ročníku ich udeľovania. O nomináciách aj o víťazoch a víťazkách Európskych filmových cien 2027 rozhoduje v hlasovaní 5700 členov a členiek Európskej filmovej akadémie. Výber z nominácií na Európske filmové ceny 2027 Európsky film roka DOMOVINA, r. Paweł Pawlikowski, hraný film   FJORD, r. Cristian Mungiu, hraný film  IN WAVES, r. Phuong Mai Nguyen, animovaný film   IRON BOY, r. Louis Clichy, animovaný film  JIM QUEEN, r. Marco Nguyen & Nicolas Athané, animovaný film  LA BOLA NEGRA, r. Javier Calvo & Javier Ambrossi, hraný film  LA GRADIVA, r. Marine Atlan, hraný film  LETTERS FROM THE SILENCED COUNTRY, r. Andrei Kutsila, dokumentárny film   LUCY...
František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Zobraziť všetky články