recenzia Keď sa zhasne Martin Pechlát a Tomáš Maštalír vo filme Keď sa zhasne. Foto: Bontonfilm

recenzia Keď sa zhasne

Podpriemerný hamburger

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Jediná vec, ktorá bráni Nine a Richardovi nájsť šťastie, je ich manželstvo. Jediná vec, ktorá im bráni rozviesť sa, je starý mastný obrúsok a dva podpisy. Táto jednoduchá a vtipne znejúca premisa spúšťa kalamitu absurdných situácií, odohrávajúcich sa v jeden osudový deň. V deň slávnostného otvorenia Nininej reštaurácie Sedem hriechov.

Česko-slovenská snímka Keď sa zhasne sa nesie v duchu screwballovej komédie zasadenej do súčasnosti, ktorá stavia na paralelách medzi kulinárskym a umeleckým svetom. Nechýbajú slovné prestrelky, boj pohlaví, prvky frašky ani kontrolovaný chaos. Film je adaptáciou rovnomennej a úspešnej divadelnej hry autorov Romana Vencla a Michaely Doleželovej. V Moravskom divadle v Olomouci sa hráva už od roku 2012.

Vo filme tvoria nerozlučnú štvoricu priateľov Richard, Čenda, Alena a hlavná postava celého  filmu, Nina. Nina je cieľavedomá a ambiciózna šéfkuchárka. Obáva sa nástrah, ktoré by mohli prekaziť hladký priebeh otvárania reštaurácie. Jednou z týchto nástrah je jej vlastný manžel Richard, uznávaný, ale osamelý gynekológ s tajomstvom. Do trochu absurdného guláša sa mieša aj Čenda, plachý a exaktný archeológ s pikantným poslaním, a jeho žena Alena – Ninina najlepšia kamarátka a astrologička, ktorá si zriaďuje vlastný obchodík s ezoterickým tovarom.

Postavy sú veľmi jednoducho zadefinované hneď od prvej retrospektívnej scény, kde sú ich vzťahy ešte rovnako nepoškvrnené ako nový obrúsok. Táto jednoduchosť hrá komédii do karát. Avšak minimálny vývoj postáv, monotónnosť dramatických polôh, krátka minutáž a dôraz na eskaláciu bláznivých situácií nadovšetko bránia tomu, aby finále pôsobilo aspoň trocha katarzne.

Prežité komediálne stereotypy





Keď sa zhasne (Když se zhasne, Česko/Slovensko, 2026)
RÉŽIA Andy Fehu ● SCENÁR Michaela Doleželová, Michal Baláž ● KAMERA Tomáš Juríček ● HUDBA Michal Šupák ● STRIH Martin Palouš ● HRAJÚ Petra Hřebíčková, Tomáš Maštalír, Petra Polnišová, Martin Pechlát, Nikol Bártíková, Nela Bártíková, Vojtěch Kotek, Simona Lewandowska, Lucie Vondráčková
MINUTÁŽ 96 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 12. februára 2026

Martin Pechlát a Tomáš Maštalír vo filme Keď sa zhasne. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Visegrad Film Forum 2026 Visegrad Film Forum už od svojho vzniku hostilo mnoho významných zahraničných filmárov. Archívne foto: Visegrad Film Forum

Od Terminátora až k Sliepke – Visegrad Film Forum 2026

Pre niekoho je filmové umenie útekom do neznámych, nereálnych svetov, pre iného možnosťou zaznamenať svet okolo seba taký, aký je, vo všetkej jeho zložitosti a každodennosti. Rozmanitosť inšpirácie filmových tvorcov ukáže už o pár dní Visegrad Film Forum 2026. Networkingové a vzdelávacie podujatie každoročne prináša do Bratislavy mená svetovej kinematografie. Priblížia svoje tvorivé procesy a zoznámia nielen študentov s realitou svojho profesijného odvetvia. Trinásty ročník VFF sa uskutoční od 11. do 14. marca na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. „Účastníci budú môcť nahliadnuť do zákulisia svetovej filmovej tvorby z pohľadu toho, ako sa vytvára ten najlepší filmový zvuk, ako vznikajú fyzické špeciálne efekty či ako sa vytvárajú rôzne filmové prostredia, a v neposlednom rade ako pracujú režiséri výnimočných európskych hraných či dokumentárnych filmov. Nepôjde o konkrétne témy, ale o sprístupnenie práce jednotlivých vybraných filmových procesov a ukážku toho, ako spolupracujú v rámci tímu tak, aby vedeli spoločne vytvoriť filmy, ktoré potom všetci pozeráme v kinách alebo na našich obrazovkách,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľ VFF a filmový producent Jakub Viktorín. Hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako . Foto: Visegrad Film Forum 2026 Architekt Atlasu...
Zobraziť všetky články