recenzia Keď sa zhasne Martin Pechlát a Tomáš Maštalír vo filme Keď sa zhasne. Foto: Bontonfilm

recenzia Keď sa zhasne

Podpriemerný hamburger

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Jediná vec, ktorá bráni Nine a Richardovi nájsť šťastie, je ich manželstvo. Jediná vec, ktorá im bráni rozviesť sa, je starý mastný obrúsok a dva podpisy. Táto jednoduchá a vtipne znejúca premisa spúšťa kalamitu absurdných situácií, odohrávajúcich sa v jeden osudový deň. V deň slávnostného otvorenia Nininej reštaurácie Sedem hriechov.

Česko-slovenská snímka Keď sa zhasne sa nesie v duchu screwballovej komédie zasadenej do súčasnosti, ktorá stavia na paralelách medzi kulinárskym a umeleckým svetom. Nechýbajú slovné prestrelky, boj pohlaví, prvky frašky ani kontrolovaný chaos. Film je adaptáciou rovnomennej a úspešnej divadelnej hry autorov Romana Vencla a Michaely Doleželovej. V Moravskom divadle v Olomouci sa hráva už od roku 2012.

Vo filme tvoria nerozlučnú štvoricu priateľov Richard, Čenda, Alena a hlavná postava celého  filmu, Nina. Nina je cieľavedomá a ambiciózna šéfkuchárka. Obáva sa nástrah, ktoré by mohli prekaziť hladký priebeh otvárania reštaurácie. Jednou z týchto nástrah je jej vlastný manžel Richard, uznávaný, ale osamelý gynekológ s tajomstvom. Do trochu absurdného guláša sa mieša aj Čenda, plachý a exaktný archeológ s pikantným poslaním, a jeho žena Alena – Ninina najlepšia kamarátka a astrologička, ktorá si zriaďuje vlastný obchodík s ezoterickým tovarom.

Postavy sú veľmi jednoducho zadefinované hneď od prvej retrospektívnej scény, kde sú ich vzťahy ešte rovnako nepoškvrnené ako nový obrúsok. Táto jednoduchosť hrá komédii do karát. Avšak minimálny vývoj postáv, monotónnosť dramatických polôh, krátka minutáž a dôraz na eskaláciu bláznivých situácií nadovšetko bránia tomu, aby finále pôsobilo aspoň trocha katarzne.

Prežité komediálne stereotypy





Keď sa zhasne (Když se zhasne, Česko/Slovensko, 2026)
RÉŽIA Andy Fehu ● SCENÁR Michaela Doleželová, Michal Baláž ● KAMERA Tomáš Juríček ● HUDBA Michal Šupák ● STRIH Martin Palouš ● HRAJÚ Petra Hřebíčková, Tomáš Maštalír, Petra Polnišová, Martin Pechlát, Nikol Bártíková, Nela Bártíková, Vojtěch Kotek, Simona Lewandowska, Lucie Vondráčková
MINUTÁŽ 96 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 12. februára 2026

Martin Pechlát a Tomáš Maštalír vo filme Keď sa zhasne. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zuzana Gindl-Tatárová VŠMU Foto: Miro Nôta

Zuzana Gindl-Tatárová oslávi jubileum bohatým programom

Dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová, dlhoročná pedagogička Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave, sa tento mesiac dožíva 70 rokov. Pri tejto príležitosti sa v kinosále KLAP na FTF VŠMU uskutoční dvojdňový medailón venovaný jej profesionálnemu a pedagogickému pôsobeniu. Bohatý program s projekciami filmov, panelovou diskusiou a tzv. „veľkým seminárom“ Gindl-Tatárovej sa uskutoční v dňoch 30. septembra a 1. októbra 2026. Dvojdňový program medailónu spojí filmové projekcie, diskusiu a filmovú analýzu. Program otvorí premiéra strihového dokumentárneho filmu Zuzana Gindl-Tatárová (2026) za účasti režiséra a zároveň Gindl-Tatárovej kolegu Martina Šulíka. Uvedený bude aj krátky dokumentárny film Interview (2018) Jozefa Hardoša, ktorý je súčasťou e-booku venovaného deviatim laureátom medzinárodnej ceny CILECT Teaching Award vrátane Gindl-Tatárovej. Nasledovať bude panelová diskusia nazvaná Scenáristika, dramaturgia a jej význam pri tvorbe filmov, ktorej účastníkmi budú okrem oslávenkyne aj producentka a kultúrna manažérka Piret Tibbo-Hudgins z Estónska, scenáristka a vedúca Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková, od 1. októbra 2026 aj čerstvo zvolená dekanka fakulty, a scenárista a festivalový dramaturg Peter Gašparík, ktorý rovnako prednáša na FTF VŠMU. Počas druhého dňa podujatia sa premietne slávny film Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom (1975), ktorý získal množstvo ocenení vrátane piatich Oscarov za najlepší film, réžiu, herecký výkon v hlavnej roli v mužskej aj ženskej kategórii...
Zuzana Mináčová Foto: archív SFÚ

Zuzana Mináčová

„Vôbec som netušila, že aj fotografia môže byť výtvarným dielom,“ spomína Zuzana Mináčová v biografii Život fotografky (2013). Hoci sa do sveta umenia zapísala množstvom originálnych umeleckých snímok, v povedomí verejnosti navždy ostane „drobná žena s fotoaparátom“ a portrétistka filmových hviezd. 24. septembra dožíva 95. narodenín. „Je pravda, že keď sa na pľaci tlačíme, som trochu sebecká. Asi aj bezohľadná. Druhí sa na mňa často aj hnevajú, ale ja si musím postaviť človeka tak, aby mal dobré svetlo, aby vypadal pekne,“ priznáva. Prvou hviezdou, ktorú sa jej podarilo „uloviť“, bol Tony Curtis. Bolo to v roku 1968 na festivale v Karlových Varoch, keď bez pozvánky dokázala „preniknúť“ na brunch. „Pretože neviem po anglicky, začala som s ním hovoriť po maďarsky, on mi po maďarsky odpovedal, a tak vznikla moja prvá festivalová fotografia.“ Štefan Kvietik a Martin Holly pri nakrúcaní filmu Medená veža (1970). Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová Ako fotografovať hviezdy sa vraj naučila o rok neskôr, na festivale v Sorrente. „Práve tam som videla, ako fotografujú skutoční profesionáli. Ako kričia na svoje idoly a ako na to filmové veličiny ústretovo reagujú. Vtedy som si uvedomila, že práve komunikácia je základom úspechu.“ Jedinečné fotografie obdivovaných hereckých hviezd si privážala v 70. a 80. rokoch z filmového festivalu v Moskve. Vyznala sa v labyrinte obrovského hotela...
Zobraziť všetky články