recenzia Keď sa zhasne Martin Pechlát a Tomáš Maštalír vo filme Keď sa zhasne. Foto: Bontonfilm

recenzia Keď sa zhasne

Podpriemerný hamburger

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Jediná vec, ktorá bráni Nine a Richardovi nájsť šťastie, je ich manželstvo. Jediná vec, ktorá im bráni rozviesť sa, je starý mastný obrúsok a dva podpisy. Táto jednoduchá a vtipne znejúca premisa spúšťa kalamitu absurdných situácií, odohrávajúcich sa v jeden osudový deň. V deň slávnostného otvorenia Nininej reštaurácie Sedem hriechov.

Česko-slovenská snímka Keď sa zhasne sa nesie v duchu screwballovej komédie zasadenej do súčasnosti, ktorá stavia na paralelách medzi kulinárskym a umeleckým svetom. Nechýbajú slovné prestrelky, boj pohlaví, prvky frašky ani kontrolovaný chaos. Film je adaptáciou rovnomennej a úspešnej divadelnej hry autorov Romana Vencla a Michaely Doleželovej. V Moravskom divadle v Olomouci sa hráva už od roku 2012.

Vo filme tvoria nerozlučnú štvoricu priateľov Richard, Čenda, Alena a hlavná postava celého  filmu, Nina. Nina je cieľavedomá a ambiciózna šéfkuchárka. Obáva sa nástrah, ktoré by mohli prekaziť hladký priebeh otvárania reštaurácie. Jednou z týchto nástrah je jej vlastný manžel Richard, uznávaný, ale osamelý gynekológ s tajomstvom. Do trochu absurdného guláša sa mieša aj Čenda, plachý a exaktný archeológ s pikantným poslaním, a jeho žena Alena – Ninina najlepšia kamarátka a astrologička, ktorá si zriaďuje vlastný obchodík s ezoterickým tovarom.

Postavy sú veľmi jednoducho zadefinované hneď od prvej retrospektívnej scény, kde sú ich vzťahy ešte rovnako nepoškvrnené ako nový obrúsok. Táto jednoduchosť hrá komédii do karát. Avšak minimálny vývoj postáv, monotónnosť dramatických polôh, krátka minutáž a dôraz na eskaláciu bláznivých situácií nadovšetko bránia tomu, aby finále pôsobilo aspoň trocha katarzne.

Prežité komediálne stereotypy





Keď sa zhasne (Když se zhasne, Česko/Slovensko, 2026)
RÉŽIA Andy Fehu ● SCENÁR Michaela Doleželová, Michal Baláž ● KAMERA Tomáš Juríček ● HUDBA Michal Šupák ● STRIH Martin Palouš ● HRAJÚ Petra Hřebíčková, Tomáš Maštalír, Petra Polnišová, Martin Pechlát, Nikol Bártíková, Nela Bártíková, Vojtěch Kotek, Simona Lewandowska, Lucie Vondráčková
MINUTÁŽ 96 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 12. februára 2026

Martin Pechlát a Tomáš Maštalír vo filme Keď sa zhasne. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články