recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

recenzia Milovník, nie bojovník

Žiť život na nečisto

Katarína Mišíková

Písmo: A- | A+

Autorský celovečerný debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník pristupuje k publiku so zvláštne jemnou razanciou. Funguje vo viacerých polohách a rovinách, ale na žiadnej z nich nestavia svoju rozpoznateľnosť. Napriek tomu je presvedčivý práve v ráznosti tohto váhania. Je to generačný príbeh o dospievaní. Nesentimentálne romantická takmer-komédia. Hravý film, ktorý sa na nič nehrá.

Film rámcuje príbeh milostného vzťahu Andreja a Miše. Od opatrného smiešno-trápneho oťukávania cez vzájomné zblíženie, romantické vzplanutie, neveru, zlomené srdce až postupné vzájomné uzdravovanie rán. V tomto romantickom rámci však fungujú aj ďalšie vzťahy: mladých protagonistov k rodičom a starým rodičom, k súrodencom, vrstovníkom a najmä k sebe samým. Buchelová skicuje obraz Generácie Z ľahkou rukou v rozostrených, ale citovo presných kontúrach. Neskĺzava do stereotypu o generácii žijúcej v paralelnej realite sociálnych sietí a vyfiltrovaných vizuálov.

Sú to pohrobkovia neoliberálnych nádejí, žijúci uprostred postsocialistických sídlisk. Už nie sú tínedžeri, ale ešte nie sú dospelí, ktorí sa potrebujú definovať profesijnou identitou. Sociálne sú ukotvení v čase a priestore, ale o nikom sa nedozvieme, čo študuje alebo kde pracuje. Definuje ich spoločné pozadie: spomienky na ihriská a voľný čas u starých rodičov, televízne programy a sektorový nábytok, farebné malinovky a fastfoodový detský sen. Zdanlivo vajatajú na prahu dospelosti, lebo sú svedkami krízy stredného veku svojich rodičov. Ich túžby a potreby sú komplexnejšie, ako keď sa stačilo rozhodnúť, či je lepší skejt alebo kolobežka. Ale zároveň zápasia s neistotou a zraniteľnosťou vlastných citov rovnako ako keď boli mladší.

Nanovo zadefinovať normy maskulinity

Priam impresionistická ľahkosť charakterovej kresby filmu však neznamená, že Buchelová ku svojim témam pristupuje ľahkovážne. Bez snahy o explicitné tematizovanie sa na pozadí dotýka mnohých problémov aktuálnej reality. Alkoholizmu, depresie, medzigeneračných vzťahov, sexuálneho zneužívania, sociálnej starostlivosti či ekonomických podvodov. Film tieto témy nebanalizuje – ukazuje ich vplyv na svet mladých ľudí. V produktívnom kontraste však akcentuje životaschopnosť, s akou sa s nimi dokážu vysporiadať napriek váhaniu.

Kľúčovou témou filmu je transformácia mužsko-ženských vzťahov a potreba generácie autenticky veriacej v rodovú rovnosť nanovo zadefinovať normy maskulinity. Milovník, nie bojovník – to nie je len Andrej. Sú nimi aj jeho bratranec a spolužiak Mišinej sestry. Títo „soft males“ síce môžu pociťovať ostych, ak majú ukázať vlastnú zraniteľnosť, ale nechýba im odvaha priznať si ju. Generácia otcov vyznáva iluzórny sen o ekonomickom úspechu a čelí potrebe redefinovania svojej role útekom do bunkrov a nových vzťahov. Gen Z muži chcú občas objímať stromy, hladkať morčatá alebo mať svoj imaginárny boy band. V intenciách post-jungiánskeho mužského archetypu hľadajú skutočné emocionálne prepojenie, nie disciplínu a agresiu.

Zámerný a svieži štýlový mix

Dospievanie neznamená len dovŕšenie určitého veku, prekročenie konkrétneho míľniku či urobenie nejakého rozhodnutia. Je aj spoznaním a prijatím toho, kým sme  a akí sú ľudia okolo nás. Tento krehký a nelineárny proces Buchelová zachytáva prostredníctvom miešania autentickosti a scudzovacích prostriedkov.

recenzia Milovník nie bojovník Adam Kubala a Michaela Kostková vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK
Adam Kubala a Michaela Kostková vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zábery nakrúcané mobilnými telefónmi oživujú vizuálny rytmus filmu a posilňujú jeho impresívny ráz. Členenie na kapitoly podvratne akcentuje naratívnu autoritu príbehu,





Milovník, nie bojovník (Slovensko/Česko, 2026)
RÉŽIA A SCENÁR Martina Buchelová ● KAMERA Adam Mach ● STRIH Marek Bihuň, Katarína Pavelková ● HUDBA Adam Matej – DJ GÄP, Marek Buranovský ● HRAJÚ Adam Kubala, Michaela Kostková, František Beleš, Mia Sofia Arpášová, Adam Burčík, Jaroslav Vojtek, Jaroslav Pokorná, Marián Mitaš, Simona Lewandowská
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 17. 9. 2026
MINUTÁŽ 108 min.

Hodnotenie: 85%

František Beleš stvárnil vo filme Milovník, nie bojovník bratranca hlavného hrdinu. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Záber z filmu Pina o legendárnej tanečnici Pine Bausch v réžii Wima Wendersa. Foto: Be2Can

Be2Can 2026 – od Minotaura cez fiktívnu Afriku až po famóznu Pinu

Cestovateľská prehliadka má zmysel, hovorí zakladateľ festivalu Be2Can Ivan Hronec. Jeho trinásty ročník sa koná v takmer päťdesiatke kín naprieč slovenskými regiónmi. V niektorých momentoch im vyčítajú, že Be2Can ani nie je seriózny festival, len prehliadka s pár filmami, ktorá cestuje po Česku a po Slovensku. Jeho zakladateľ Ivan Hronec však nemá prečo meniť zámer. Cieľom je vidieť to najzaujímavejšie zo svetových festivalov v Benátkach, Cannes a v Berlíne. „Be2Can je skrátka prehliadka, ktorá funguje niekde medzi veľkými festivalmi a štandardnou distribúciou,“ hovorí. Spolu s kreatívnym manažérom Dominikom Hroncom sú presvedčení, že cestovanie s vybranými filmami je dobrá vec aj pre desiatky českých a slovenských kín, ktoré sa do ich projektu pravidelne zapájajú a stále ich pribúda. Prehliadka Be2Can 2026 sa začína v stredu 14. októbra a potrvá týždeň. Vzťahové paranoje Tento rok uvádza Be2Can osem filmov v rekordných 49 kinách v 39 slovenských mestách naprieč všetkými regiónmi. Tematicky sú rozdelené do troch blokov – v prvom ide o headlinerov, ktorí rezonujú na najväčších festivaloch, v druhom o výber filmov z paralelných alebo vedľajších sekcií s geografickými, tematickými či formálnymi zvláštnosťami a v treťom o klasické veľké filmové návraty. Otváracím filmom festivalu je rodinná dráma Minotaur režiséra Andreja Zvjiaginceva pretkaná prvkami trileru. Sleduje úspešného podnikateľa Gleba v Rusku vo februári 2022, ktorého vojnový chaos a vzťahová paranoja postupne sťahujú do morálneho labyrintu. Je to prvý...
Jeden svet NAZA Záber z filmu NAZA. Foto: The Guardian

MFDF Jeden svet uvedie dokument NAZA

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet uvedie v spolupráci s Novou Cvernovkou slovenskú premiéru filmu NAZA. Na tohtoročnom festivale v Benátkach získal Zvláštnu cenu poroty a vyslúžil si aj 25-minútový potlesk publika. Dokument Yuvala Abrahama a Rachel Szor, spolutvorcov oscarového filmu No Other Land, prináša svedectvá príslušníkov izraelskej armády a spravodajských služieb o zabíjaní palestínskych civilistov v Gaze. Diváci a diváčky ho uvidia 23. októbra o 18. h v Novej Cvernovke ako súčasť festivalového programu venovaného dekolonizácii. Slovo NAZA je hebrejská vojenská skratka pre „vedľajšie škody“, teda počet civilných obetí, s ktorými sa pri útoku vopred počíta. Rovnomenný film vznikol po takmer trojročnom vyšetrovaní, v spolupráci s denníkom The Guardian a nezávislými médiami. „Žijeme si tu v našich zemepisných šírkach v pomerne mnohých sebaklamoch, predsudkoch, morálnych aj etických klišé vo vzťahu ku zvyšku sveta. Dokumentárny film s jeho silnými osobnými príbehmi je skvelým nástrojom na rozkrývanie týchto zautomatizovaných vzorcov, ktoré nám často znemožňujú potrebnú empatiu. Film NAZA je toho skvelým príkladom, o to vzácnejším, že k svetu cez neho prehovárajú práve izraelskí tvorcovia, ktorí sa rozhodli odporovať oficiálnej ideológii a propagande vlastnej krajiny,“ povedala riaditeľka festivalu Eva Križková. Film vyvolal rozporuplné reakcie. Dočkal sa odsúdenia zo strany izraelskej vlády, izraelský minister...
Zobraziť všetky články