Žiť život na nečisto

Autorský celovečerný debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník pristupuje k publiku so zvláštne jemnou razanciou. Funguje vo viacerých polohách a rovinách, ale na žiadnej z nich nestavia svoju rozpoznateľnosť. Napriek tomu je presvedčivý práve v ráznosti tohto váhania. Je to generačný príbeh o dospievaní. Nesentimentálne romantická takmer-komédia. Hravý film, ktorý sa na nič nehrá.

Film rámcuje príbeh milostného vzťahu Andreja a Miše. Od opatrného smiešno-trápneho oťukávania cez vzájomné zblíženie, romantické vzplanutie, neveru, zlomené srdce až postupné vzájomné uzdravovanie rán. V tomto romantickom rámci však fungujú aj ďalšie vzťahy: mladých protagonistov k rodičom a starým rodičom, k súrodencom, vrstovníkom a najmä k sebe samým. Buchelová skicuje obraz Generácie Z ľahkou rukou v rozostrených, ale citovo presných kontúrach. Neskĺzava do stereotypu o generácii žijúcej v paralelnej realite sociálnych sietí a vyfiltrovaných vizuálov.

Sú to pohrobkovia neoliberálnych nádejí, žijúci uprostred postsocialistických sídlisk. Už nie sú tínedžeri, ale ešte nie sú dospelí, ktorí sa potrebujú definovať profesijnou identitou. Sociálne sú ukotvení v čase a priestore, ale o nikom sa nedozvieme, čo študuje alebo kde pracuje. Definuje ich spoločné pozadie: spomienky na ihriská a voľný čas u starých rodičov, televízne programy a sektorový nábytok, farebné malinovky a fastfoodový detský sen. Zdanlivo vajatajú na prahu dospelosti, lebo sú svedkami krízy stredného veku svojich rodičov. Ich túžby a potreby sú komplexnejšie, ako keď sa stačilo rozhodnúť, či je lepší skejt alebo kolobežka. Ale zároveň zápasia s neistotou a zraniteľnosťou vlastných citov rovnako ako keď boli mladší.

Nanovo zadefinovať normy maskulinity

Priam impresionistická ľahkosť charakterovej kresby filmu však neznamená, že Buchelová ku svojim témam pristupuje ľahkovážne. Bez snahy o explicitné tematizovanie sa na pozadí dotýka mnohých problémov aktuálnej reality. Alkoholizmu, depresie, medzigeneračných vzťahov, sexuálneho zneužívania, sociálnej starostlivosti či ekonomických podvodov. Film tieto témy nebanalizuje – ukazuje ich vplyv na svet mladých ľudí. V produktívnom kontraste však akcentuje životaschopnosť, s akou sa s nimi dokážu vysporiadať napriek váhaniu.

Kľúčovou témou filmu je transformácia mužsko-ženských vzťahov a potreba generácie autenticky veriacej v rodovú rovnosť nanovo zadefinovať normy maskulinity. Milovník, nie bojovník – to nie je len Andrej. Sú nimi aj jeho bratranec a spolužiak Mišinej sestry. Títo „soft males“ síce môžu pociťovať ostych, ak majú ukázať vlastnú zraniteľnosť, ale nechýba im odvaha priznať si ju. Generácia otcov vyznáva iluzórny sen o ekonomickom úspechu a čelí potrebe redefinovania svojej role útekom do bunkrov a nových vzťahov. Gen Z muži chcú občas objímať stromy, hladkať morčatá alebo mať svoj imaginárny boy band. V intenciách post-jungiánskeho mužského archetypu hľadajú skutočné emocionálne prepojenie, nie disciplínu a agresiu.

Zámerný a svieži štýlový mix

Dospievanie neznamená len dovŕšenie určitého veku, prekročenie konkrétneho míľniku či urobenie nejakého rozhodnutia. Je aj spoznaním a prijatím toho, kým sme  a akí sú ľudia okolo nás. Tento krehký a nelineárny proces Buchelová zachytáva prostredníctvom miešania autentickosti a scudzovacích prostriedkov.

Zábery nakrúcané mobilnými telefónmi oživujú vizuálny rytmus filmu a posilňujú jeho impresívny ráz. Členenie na kapitoly podvratne akcentuje naratívnu autoritu príbehu,