Záber z filmu Nikto ma nemá rád. FOTO: Bontonfilm SK

recenzia Nikto ma nemá rád

Život pod drobnohľadom (osamelosti)

Žofia Ščuroková

Písmo: A- | A+

Začiatkom januára vstúpil do slovenských kín koprodukčný film Nikto ma nemá rád režisérskej dvojicePetr Kazda a Tomáš Weinreb. Vzťahová dráma prostredníctvom hlavných hrdinov Sáry (Rebeka Poláková) a Martina (Mantas Zemleckas) skúma pocity osamelosti a odlúčenia, ktorým každý z dvojice čelí z rôznych príčin. Sú spojené nielen s osobným trápením, ale aj so spoločenskou izoláciou.

Sára a Martin totiž predstavujú rôzne formy „inakosti“. Ona – atraktívna žena pracujúca v skoro výhradne mužskom prostredí armádneho veliteľstva a napriek tomu bez partnera, on – zdráhavý v nadväzovaní romantických vzťahov pre telesné znaky nespĺňajúce predstavy okolitých ľudí. A hoci sa na začiatku javia skúsenosti Sáry a Martina, prameniace z odlišnej situácie, ako neporovnateľné, ukáže sa, že sa zrkadlia rovnako, ako úprimne pociťovaná osamelosť a pocit osamelosti vnucovaný ostatnými.

Film sa síce zameriava na približovanie vnútorného sveta protagonistov, rovnako veľký dôraz však kladie aj na ich exponovanie v situáciách, keď na ich odlišnosť priamo poukazujú ich blízki aj spoločnosť. Nie samotná Sára a Martin, ale práve repetitívne zobrazovanie predstáv okolia v konečnom dôsledku vytvára obraz ich inakosti a ovláda ich vzťah.

 





Nikto ma nemá rád (Nikdo mě nemá rád, Česko/Slovensko/Francúzsko, 2024)

SCENÁR A RÉŽIA Petr Kazda & Tomáš Weinreb ● KAMERA Juraj Chlpík ● KOSTÝMY Aneta Grňáková ● ARCHITEKT Palo Andraško ● STRIH Vojtěch Frič ● ZVUK Viktor Krivosudský a Petr Kapeller ● PRODUCENTI Tomáš Weinreb, Petr Kazda, Vojtěch Frič, Michaela Jeleneková ● HRAJÚ Rebeka Poláková, Mantas Zemleckas, Barbora Bobuľová, Hana Vagnerová, Marek Geišberg, Taťjana Medvecká, Miroslav Hanuš

MINUTÁŽ 105 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 9. 1. 2025

 

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Nikto ma nemá rád. FOTO: Bontonfilm SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články