Nebojí sa poínt, ktorým vládne joint

Ono si vás to nájde, odkazuje banda seniorov. Komédia Jana Svěráka Pět švestek stavila na nesmrteľnosť cimrmanovských rozmerov

Keď máte deti a vaše deti majú deti, stávate sa pre deti tiež deťmi. Stručne povedané, zavaríte rodine, lebo starnete. Hoci nechcete byť nikomu na ťarchu a viac či menej pokorne prijmete fakt, že ste sa na dôchodku stali pre spoločnosť neviditeľnými, ešte ste, došľaka, neumreli. V komunite starobinca, v páre s mužom, so ženou, oddelene, osamelo či vo vdovskom statuse, v behu po vlastných, pri sporáku, či naopak na vozíku, dokonca s demenciou, prípadne s piercingom na ochabnutom úde alebo fakt aj s nádorom v hlave, stále je tu hrozba, že vás treba kontrolovať a sledovať, aby ste niekde nespôsobili paniku. Komédia Pět švestek vás uistí v tom, že život po sedemdesiatke je fakt nečakane pestrý: chorôb je kopec, jedna horšia ako druhá.

Dostatok diagnóz

Aj Věru si jedna z nich vybrala. Dni zdravého rozumu má spočítané, manžela vída už len na polici v urne, deti riešia vlastné problémy, priatelia postupne odchádzajú. Veľa času na samostatnosť jej nezostáva a myšlienky na smrť sú čoraz častejšie. Ako ich len v mysli uchopiť, aby dali veku zmysel?

Zo slobodomyseľnej partie Věriných priateľov z mladosti zostala štvorica dedkov a babiek. Jeden to dotiahol na bývanie v rybárskej bárke s chabými riečnymi úlovkami v igelitke a s vôľou abstinovať. Druhý práve osamel, ale našťastie ešte zachytáva záblesky bohémy. Tretieho pripútal vozík, k tomu netreba nič dodávať. A potom je tu pani Lucie, veľa si nepamätá, ale hravo prepína na angličtinu.

Dokopy majú naozaj dostatok diagnóz na to, aby si nastavili režim podľa počtu hrstí piluliek v povinnej dennej dávke. Keby tak niektorá z nich priniesla vytúžené uvoľnenie! Nevyzná sa tu náhodou niekto v omamných látkach?

Věra vie, že koncu sa nedá ujsť, no ešte predtým plánuje aspoň raz zažiť pocit voľnosti a slobody a vziať osud do vlastných rúk. Preto vysloví medzi starými priateľmi výzvu: berme si svojich päť slivák a vypadnime na more. Tak, ako sme chodili kedysi. A bez dozoru mladých. Teraz alebo nikdy. Keď sa utopíme, máme to za sebou.

Šediny roadmovie

Žeby išlo o plnokrvnú komédiu a my sa môžeme na plné ústa rehliť, keď si niekto nespomenie na vlastného manžela, alebo potrebuje žeriav, aby sa mohol odpútať od vozíka, nebodaj čaká na operáciu, ktorá ho nadobro odsunie do kategórie nesvojprávnych bytostí?

Odpoveď je áno. A prečo by sme bez mučenia nepriznali, že je to smiech oslobodzujúco čistý, keď núti pripustiť to, čo každého skôr či neskôr čaká. Práve citlivým a úprimným sarkazmom vlieva film Jana Svěráka chuť do života a  hoci v realite stojí od istého momentu zdravie proti nám, motivuje k odvahe ísť si za svojím.

Žáner komediálneho roadmovie svedčí tomuto príbehu ako Svěrákovcom šediny. Scenár však píše režisér Jan Svěrák tentoraz sám, nestojí za ním jeho otec Zdeněk, ako to u nich najčastejšie býva. Sčasti to cítiť v zrýchlenejšej dynamike filmu. Na prvý pohľad prekvapuje, že režisér neobsadil otca ani do malej úlohy, tento krok sa však