Anna Mészöly a Paul Mátis v maďarskom filme Bálinta Szimlera Ponaučenie.. Zdroj: Cinemax

recenzia Ponaučenie

Násilie sa skrýva za červeným tričkom. Nielen v maďarskej dráme

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Násilie sa skrýva za červeným tričkom. Nielen v maďarskej dráme

Maďarský film Ponaučenie prináša jedinečný školský príbeh, akých však nájdeme v realite tisíce.

Piatak Palkó vyrastá s mamou v Berlíne, kvôli jej práci sa vracajú do Maďarska. Chlapec nastupuje do novej školy, medzi nových spolužiakov. Víta ho nové prostredie, nové spôsoby, musí sa preklopiť do staronového jazyka. Pravdaže, to všetko sa dá zvládnuť, keď sú ľudia okolo dostatočne empatickí, záleží im na správnych veciach a nehľadia iba na osobný prospech. Nemal by v tom byť žiadny veľký zádrheľ. Veď presne takým veciam sa majú učiť deti v každej škole na celom svete. Pravdou však opäť je, že ide o generálny problém, odkazuje maďarská dráma Ponaučenie.

Záber z filmu Ponaučenie maďarského režiséra Bálinta Szimlera. Zdroj: Cinemax
Záber z filmu Ponaučenie maďarského režiséra Bálinta Szimlera. Zdroj: Cinemax

Inventár na vyvŕšenie

V bežnom prostredí dnešnej maďarskej základnej školy máme pocit aktuálnej priemernosti. Pedagogický zbor pod ťarchou školských osnov nepookrieva. Učitelia zápasia s predpotopnou elektronikou. Neradi opúšťajú komfortné zóny svojich stolíkov v zborovni. Do pohybu ich núti iba nutnosť ovládať masu detí, pravidelne prerušovanú školským zvonením. Hoci majú do dôchodku ďaleko, pôsobia obstarožne, a tak aj uvažujú. Darmo ich záujem o riešenie školských záležitostí vyzerá skutočne, väčšinou konajú tak, že sa žiak môže cítiť iba ako súčasť inventára, na ktorom sa dá rôznymi formami vyvŕšiť.

Palkó nadväzuje prvé kontakty, pokúša sa adaptovať. Zatiaľ netuší, čo všetko mu do žiackeho života môže vstúpiť v krajine, kde systém školstva na základe rovnocenného dialógu stále nefunguje a poškodený chorými režimami minulosti nedokáže nabrať kondičku, aby pružne a ozdravne reagoval na dynamiku vývoja spoločnosti. Palkó nevie, že hoci sme v 21. storočí a časy totality mali byť dávno preč, on zakúša atmosféru, ktorá za takmer štyridsať rokov neprekročila svoj tieň. Keď nemá na telocviku červené tričko, musí si to odpykať. A je úplne jedno, že na hodinu prišiel po prvý raz.





Ponaučenie (Fekete pont, Maďarsko, 2024)

RÉŽIA Bálint Szimler ● SCENÁR Bálint Szimler ● KAMERA Marcell Rév ● STRIH Zsófia Ördög ● HRAJÚ Anna Mészöly, Paul Mátis, Gábor Ferenczi, Eszter Márton, Erika Marozsán, Ildikó Lökös

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 11. septembra 2025

MINUTÁŽ 119 min.

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Ponaučenie maďarského režiséra Bálinta Szimlera. Zdroj: Cinemax

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články