Anna Mészöly a Paul Mátis v maďarskom filme Bálinta Szimlera Ponaučenie.. Zdroj: Cinemax

recenzia Ponaučenie

Násilie sa skrýva za červeným tričkom. Nielen v maďarskej dráme

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Násilie sa skrýva za červeným tričkom. Nielen v maďarskej dráme

Maďarský film Ponaučenie prináša jedinečný školský príbeh, akých však nájdeme v realite tisíce.

Piatak Palkó vyrastá s mamou v Berlíne, kvôli jej práci sa vracajú do Maďarska. Chlapec nastupuje do novej školy, medzi nových spolužiakov. Víta ho nové prostredie, nové spôsoby, musí sa preklopiť do staronového jazyka. Pravdaže, to všetko sa dá zvládnuť, keď sú ľudia okolo dostatočne empatickí, záleží im na správnych veciach a nehľadia iba na osobný prospech. Nemal by v tom byť žiadny veľký zádrheľ. Veď presne takým veciam sa majú učiť deti v každej škole na celom svete. Pravdou však opäť je, že ide o generálny problém, odkazuje maďarská dráma Ponaučenie.

Záber z filmu Ponaučenie maďarského režiséra Bálinta Szimlera. Zdroj: Cinemax
Záber z filmu Ponaučenie maďarského režiséra Bálinta Szimlera. Zdroj: Cinemax

Inventár na vyvŕšenie

V bežnom prostredí dnešnej maďarskej základnej školy máme pocit aktuálnej priemernosti. Pedagogický zbor pod ťarchou školských osnov nepookrieva. Učitelia zápasia s predpotopnou elektronikou. Neradi opúšťajú komfortné zóny svojich stolíkov v zborovni. Do pohybu ich núti iba nutnosť ovládať masu detí, pravidelne prerušovanú školským zvonením. Hoci majú do dôchodku ďaleko, pôsobia obstarožne, a tak aj uvažujú. Darmo ich záujem o riešenie školských záležitostí vyzerá skutočne, väčšinou konajú tak, že sa žiak môže cítiť iba ako súčasť inventára, na ktorom sa dá rôznymi formami vyvŕšiť.

Palkó nadväzuje prvé kontakty, pokúša sa adaptovať. Zatiaľ netuší, čo všetko mu do žiackeho života môže vstúpiť v krajine, kde systém školstva na základe rovnocenného dialógu stále nefunguje a poškodený chorými režimami minulosti nedokáže nabrať kondičku, aby pružne a ozdravne reagoval na dynamiku vývoja spoločnosti. Palkó nevie, že hoci sme v 21. storočí a časy totality mali byť dávno preč, on zakúša atmosféru, ktorá za takmer štyridsať rokov neprekročila svoj tieň. Keď nemá na telocviku červené tričko, musí si to odpykať. A je úplne jedno, že na hodinu prišiel po prvý raz.





Ponaučenie (Fekete pont, Maďarsko, 2024)

RÉŽIA Bálint Szimler ● SCENÁR Bálint Szimler ● KAMERA Marcell Rév ● STRIH Zsófia Ördög ● HRAJÚ Anna Mészöly, Paul Mátis, Gábor Ferenczi, Eszter Márton, Erika Marozsán, Ildikó Lökös

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 11. septembra 2025

MINUTÁŽ 119 min.

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Ponaučenie maďarského režiséra Bálinta Szimlera. Zdroj: Cinemax

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Prameň Simona Boledovičová a Aňa Geislerová vo filme Prameň. Foto: Filmtopia

recenzia Prameň

Nútené sterilizácie, ktoré vykonávalo československé zdravotníctvo počas normalizácie bez dostatočného informovania žien, je traumatizujúcim dedičstvom socializmu. Povedomie o tomto sociálnom inžinierstve s genocídnymi dôsledkami je stále nízke, lebo postihovalo tie, ktoré duálny patriarchát totality dvojnásobne vylučoval: ženy a Rómky. Nový film režiséra Ivana Ostrochovského a scenáristu Mareka Leščáka Prameň veľa konkrétnej osvety k téme neprinesie. Rozvíril však o téme verejnú diskusiu a má šancu emocionálne zasiahnuť majoritné publikum. Film medzi realitou a fikciou Prameň vstupuje do náročného recepčného teritória. Podobne ako predchádzajúci film režisérsko-scenáristického tandemu Služobníci, ktorý sa venoval kolaborácii katolíckej cirkvi s ŠtB, vychádza z historických udalostí. Tie pretavuje do fikčného príbehu v štylizovanej forme so žánrovými prvkami, ktoré majú navodiť emocionálnu atmosféru príbehu. Kým výlučne „mužskí“ Služobníci čerpali inšpiráciu z trileru a hororu, dominantne „ženský“ Prameň referuje k prvkom melodrámy. Na rozdiel od spolupráce cirkevnej a politickej moci je však kauza sterilizácií Rómok nielen pretrvávajúcou traumou minulosti, ale stále živou kauzou. Napriek formálnemu ospravedlneniu vlády SR v roku 2021 sa (na rozdiel od Česka) totiž obete dodnes nedočkali kompenzácie. Nečudo, že Prameň tak vyvoláva reakcie, ktoré film nepomeriavajú estetickými, ale noetickými kritériami. Príbeh pôrodníčky, ktorá na prahu perestrojkového obdobia v oblastnej nemocnici kdesi na juhu Slovenska nepomáha len deťom na svet, ale vykonáva aj sterilizácie a je členkou komisie povoľujúcej interrupcie,...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Fjord, Fatherland aj Dánsko pod lupou na MFF Cinematik 2026

Takmer stovku filmov, medzi nimi slovenské premiéry aj exkluzívne festivalové predpremiéry ponúkne Medzinárodný filmový festival Cinematik 2026. Jeho 21. ročník sa v Piešťanoch začne o necelé dva mesiace 8. septembra. Záujem o festival potvrdil aj predaj festival passov – prvá zvýhodnená vlna sa vypredala za menej ako dve minúty. 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra. Počas šiestich dní prinesie výber toho najlepšieho zo súčasnej svetovej kinematografie – od oceňovaných festivalových hitov až po očakávané filmové novinky. Diváci sa môžu tešiť na snímky, ktoré v uplynulých mesiacoch zaujali publikum aj odbornú porotu na najprestížnejších svetových festivaloch v Cannes, Benátkach, Berlíne, Toronte či na nedávnom festivale v Karlových Varoch. Meeting Point Europe a Cesty slávy „Festival vznikol s víziou vytvoriť priestor pre kvalitnú kinematografiu, otvorený dialóg a slobodné myslenie. Po viac ako dvoch desaťročiach môžeme povedať, že sa táto vízia naplnila. Okolo Cinematiku vyrástla silná komunita ľudí, ktorí veria v silu filmu a jeho schopnosť spájať, inšpirovať a otvárať dôležité témy,“ skonštatoval umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric. To najlepšie zo súčasnej európskej kinematografie prinesie aj tento rok hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe. Návštevníci 21. ročníka Cinematiku v nej uvidia starostlivo vybranú kolekciu najvýraznejších európskych filmov uplynulého...
spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Zobraziť všetky články