Záber z filmu Priateľ na prenájom. Foto: ASFK/NGF Geyrhalterfilm-CALA Film-Albin Wildner

recenzia Priateľ na prenájom

Užite si hľadanie vášho drzého ja

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Pre každého znamená pre nikoho. Rakúsky režisér Bernhard Wenger debutuje príbehom človeka všetkých odtieňov a zároveň žiadnej farby. Film Priateľ na prenájom je nežným, satirickým zamyslením nad vplyvom spoločnosti na našu identitu. Lenže čo ak priateľ Matthias ani nevie, kým skutočne je?

Pôvodný nemecký názov filmu je Páv – Som skutočný? Pávy sú symbolom elegancie a vynikajú sfarbením či „očami“ na perách chvosta. Metaforicky sa spájajú aj so samoľúbosťou alebo výstrednosťou. Snímka svoju hlavnú postavu pozoruje z diaľky ako plaché zviera; nezainteresovane, neprezrádza príliš veľa.

Matthias má dom, priateľku Sophiu, slušnú prácu. Navštevuje rôznych ľudí a pomáha im. Je dôležitým členom firmy My Companion, kde ponúka svoje služby priateľa na prenájom. Podľa potrieb svojich zákazníkov sa pre okolie stáva spoločníkom, synom, inokedy len boxerským vakom. Pri stole s kamarátmi potom iba sedí a sedí, počúva a súhlasí. So všetkým. Akurát, že Sophii jeho pritakávanie už lezie na nervy. Keď za sebou zabuchne dvere, Matthias si začne spytovať svedomie. V čom len môže byť chyba?

Počas jednej zo svojich pracovných ciest stretáva študentku Inu. Vidí ju náhodne na viacerých miestach, a tak podľahne presvedčeniu, že mu ju do života niekto dosadil. Človek, ktorý ho skutočne obťažuje, číha v pozadí a kde-tu vystrčí rožky. Postupný tlak rozpadávajúcej sa obyčajnosti núti Matthiasa konať.





Priateľ na prenájom (Pfau – Bin ich echt?, Nemecko/Rakúsko, 2024)

RÉŽIA A SCENÁR Bernhard Wenger ● KAMERA Albin Wildner ● HUDBA Lukas Lauermann ● STRIH Rupert Höller ● HRAJÚ Albrecht Schuch, Anton Noori, Julia Franz Richter, Salka Weber, Theresa Frostad Eggesbø, Maria Hofstätter, Branko Samarovski a ďalší

MINUTÁŽ 102 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 3. apríla 2025

Hodnotenie: 77%

Záber z filmu Priateľ na prenájom. Foto: ASFK/NGF Geyrhalterfilm-CALA Film-Albin Wildner

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 90 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Art Film 2026 Záber z filmu Miništranti. Foto: Aurum Film/Zuzanna Woinska

ohlasy 32. IFF Art Film

 „Len hip-hopom svet nezmeníme!“ tvrdí jeden z protagonistov poľského filmu Miništranti. Snímka režiséra Piotra Domalewského patrila v súťaži FIPRESCI na 32. IFF Art Film Košice (19. – 25. júna. 2026) k mojim favoritom. Nakoniec si z festivalu odniesla Cenu divákov. Miništranti Miništranti nie sú po formálnej stránke nejako výnimočným filmom. V záplave klasicky festivalovej produkcie zameranej na neveselšie stránky života však priniesli svetielko nádeje, že svet nemusí byť až taký „skazený“. Ponúkli osviežujúci detský pohľad na realitu okolo nás, perspektívu ešte nepoznačenú relativizáciou hodnôt. Viera v dobro a spravodlivosť je hlavnou hnacou silou štvorice protagonistov Miništrantov, ktorí narážajú na nepoctivosť a chamtivosť cirkevných hodnostárov. A poctiví nie sú ani všetci tí, ktorým pomôžu. Snímke, v ktorej sa malí hrdinovia konaním dobra pokúšajú zmeniť svet a pomôcť ľuďom v núdzi, dominujú autentické výkony štvorice mladých chlapcov okorenené vtipnými rapovými vložkami. Humor vo filme Miništranti často vychádza aj z kontrastu piety a detskej bezprostrednosti. Vypredaná projekcia filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film/Lukáš Klimek Musíme prežiť Svetielko nádeje do témy klimatickej zmeny prináša zase dokumentárny film slovenského režiséra a producenta Tomáša Krupu Musíme prežiť. Keď začal pred siedmimi rokmi vznikať, klimatická kríza bola top témou. Postupom času ju vytlačili „aktuálnejšie“ hrozby, to však neznamená, že sa ju podarilo vyriešiť. Krupa nakrúcal v Mongolsku, Grónsku, Austrálii a Amerike. Na...
Zobraziť všetky články