Šípkari triafajú mimo terča, aby zasiahli jeho stred

Nová slovensko-česká komédia Jakuba Machalu, Tomáša Dušičku a Daniela Dangla ukazuje, ako namixovať ideálny pomer čierneho humoru, akcie, kriminálnej zápletky a poriadnej dávky absurdity.

Jozef Králiček mladší alias Pepe má vážny problém. Dlhuje nemalé peniaze a čo je horšie, dlhuje ich mafiánovi. Takmer rok však strávil namiesto neho za mrežami, čím sa mala časť jeho dlžoby zmazať. Po prepustení na slobodu ale zisťuje, že nie je všetko úplne tak, ako si to predstavoval. Ibaže by? Ibaže by tak celkom nie.

Film nás vťahuje do deja metódou in medias res: dva tábory postáv, stručné vysvetlenie pozadia konfliktu a okamžitá definícia hlavného motívu hrozby. Snímka tak od prvých minút vedome pracuje so zaužívaným naračným klišé, ktoré tvorcovia rozdeľujú do viacerých paralelných príbehových rovín. Prvá predstavuje akčné dobrodružstvo a poháňa dynamiku diela. Druhá odľahčuje atmosféru dávkou humoru a nečakaných zvratov. Tretiu tvorí kriminálna zápletka istým spôsobom blízka realite. No a tým posledným je vlastne Pepeho plán, ako z toho celého vyťažiť. Hoci ide vďaka takejto mnohovrstevnosti svojím spôsobom o zvláštne spojenie akcie a absurdity, práve tá sa napokon v praxi ukazuje byť dobrou voľbou. Diváka totiž drží v napätí, no zároveň mu dáva priestor uvoľniť sa, aby si tak mohol naplno užiť túto bláznivú jazdu so všetkým, čo ponúka.

Viac než tradičná komédia, menej ako klasická žánrovka

Šípkari to nehrajú na prehnaný dojem, ktorým neoplývajú. Využívajú hyperbolu, nadľahčenie a udržujú si dostatočný odstup od témy, a tak im väčšia hĺbka v podstate ani nechýba. Žánrové kulisy sa v diele uplatňujú iba okrajovo, podstatným je osobnejší rozmer príbehu a jeho prirodzené vyznenie, čím sa film stáva divákovi oveľa bližším a prístupnejším. Adekvátne zvolená je aj minutáž. Akékoľvek ďalšie rozvádzanie deja by bolo vzhľadom na jeho povahu nadbytočné. Na druhej strane však snímke miestami škodí prílišná úsečnosť, ktorú je cítiť najmä v samotnom závere. Vyvrcholenie – aj keď viac-menej očakávané – prichádza totiž v pomere k dávkovaniu udalostí v podobe až prirýchleho spádu.

Napokon aj audiovizuálna stránka stavia na istote. Strih a kamera účelne dopomáhajú k orientácii v deji. V spojení s hudobnou zložkou udržiavajú stabilný rytmus a prirodzene podporuje gradáciu. To, čo však rozprávanie skutočne posúva správnym smerom, je energia medzi Pepem (Tomáš Maštalír) a jeho bratrancom Milankom (Jakub Štáfek) – jeho osobným esom v rukáve, na ktoré sa rozhodol staviť doslova všetko. A keď sa k nim ešte pridá mĺkvy, večne nabrúsený Jánoš (Gustáv Dietz), funguje ústredné herecké trio v kontexte filmu ako dobre namazaný stroj. Humorné situácie tak vo väčšine prípadov nevznikajú silene, ale prirodzene vyvierajú z ironického kontextu a ich úsečných dialógových prestreliek. Osviežujúcou