recenzia Tajomstvo Krištáľovej planéty Záber z filmu Tajomstvo Krištáľovej planéty. Foto: Continental film

recenzia Tajomstvo Krištáľovej planéty

Môžeme utiecť na inú planétu, no sú veci, ktoré nás aj tak dobehnú

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

Ako bude vyzerať Zem o 100 rokov? V animovanom filme Tajomstvo Krištáľovej planéty je takmer neobývateľná a ľudia ju opúšťajú v súkromných kajutách obrovského vesmírneho trajektu. Ani my sa na nej príliš nezdržíme. Cieľom je nová planéta, ktorá je symbolom nových začiatkov aj starých chýb.

Mocný technologický oligarcha a guvernér zároveň na jej povrchu vytvoril naoko dokonalý futuristický svet a ľudia tu už niekoľko rokov žijú v podmienkach podobných tým na Zemi. Medzi novými prisťahovalcami je aj 11-ročná Rea a jej otec, ktorý pre majiteľa megatovárne pracuje. Príbeh, vďaka ktorému môžete s deťmi rozoberať témy ako priateľstvo, strata, vplyv technológií, alebo náš vzťah k planéte a k zvieratám, vznikol modernou 3D animáciou, ale zrodil sa už pred 31 rokmi. Napísal ho oscarový animátor Dušan Vukotić, no podarilo sa ho nakrútiť až jeho študentovi Arsenovi Antonovi Ostojićovi.

Ako nájsť nový domov, keď mama aj Zem sú už len spomienkou?

Otec s dcérou sa sťahujú do novej reality. Doslova na cudziu planétu. Utekajú pred kolabujúcou Zemou, aj pred náročnými emóciami súvisiacimi so smrťou mamy a manželky. Po strate blízkeho ide život ďalej, no my sa musíme učiť žiť odznova. Ako ale zvládať takéto zmeny? Ako sa vyrovnať so smútkom? A dá sa vôbec vytvoriť nový domov, ak sa ten pôvodný premenil na nočnú moru?

Aj keď sa malá Rea túži vrátiť na Zem, jej hlavu začínajú zapĺňať nové podnety. Do cesty jej totiž vstúpi niekto, kto zažíva veľmi podobné pocity ako ona. Začína chápať, že nepríjemné emócie sú prirodzenou súčasťou života a že ťažké chvíle nemusí zvládať sama. Zisťuje, že ak pomôže niekomu inému, jej vlastná bolesť sa stane znesiteľnejšou a že až v spoločne zvládnutých náročných situáciách vznikajú skutočné priateľstvá. A tie môžu byť skvelým základom nového domova.

Záber z filmu Tajomstvo Krištáľovej planéty. Foto: Continental film
Záber z filmu Tajomstvo Krištáľovej planéty. Foto: Continental film

Dokážeme sa poučiť z minulosti a zachrániť planétu?

Na novej planéte jazdia autonómne vozidlá, informácie sa šíria prostredníctvom hologramov a deťom robia spoločnosť strážne drony. Sme technologicky vyspelí natoľko, že vieme kolonizovať vzdialenú planétu, ale sme dostatočne uvedomelí na to, aby sme časom nezničili život aj na nej? Táto otázka sa tu vynára doslova z podzemia. Rea spolu s novým kamarátom Andym totiž objavia mláďa zvláštneho zvieraťa z tajomného podzemného sveta. Žijú v ňom zvláštne osrstené dinosaury a na vlastnej koži začínajú pociťovať škodlivý vplyv človeka kolonizujúceho povrch.

Pozemšťania sem nepriniesli len dobré nápady a technológie, ale aj antropocentrické myslenie a túžbu všetko si podmaniť a ovládnuť.





Tajomstvo Krištáľovej planéty (Česko/Chorvátsko/Slovensko, 2026)
RÉŽIA Arsen Anton Ostojić ● SCENÁR Aleksandar Žiljak, Arsen Anton Ostojić, Brett Shumway ● KAMERA Tomáš Sysel ● HUDBA Dalibor Grubacevic, Mate Matišić ● STRIH Lucie Haladová ● V SLOVENSKOM ZNENÍ Juraj Predmerský, Ema Krajčírová, Martin Hronský, Ivana Kuxová, Jonáš Tóda, Ivan Romančík, Lucia Vráblicová, Alex Mann
MINUTÁŽ 97 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 13. augusta 2026

Hodnotenie: 75%

Záber z filmu Tajomstvo Krištáľovej planéty. Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články