recenzia Toy Story 5: Príbeh hračiek Záber z filmu Toy Story 5: Príbeh hračiek. Foto: CinemArt SK

recenzia Toy Story 5: Príbeh hračiek

Hračky ako generačný most

Juraj Malíček

Písmo: A- | A+

Toy Story 5: Príbeh hračiek, najnovšia snímka štúdia Pixar, prišla do kín ako jeden z najočakávanejších filmov roka. Či očakávania naplnila alebo nie je viac menej jedno, ak sa podarí naplniť pokladnice, ale tak už to v tom Hollywoode chodí. Umenie a komercia v ňom často mávajú rovnakú tvár.  

Dievčatko Bonnie, ústredná vedľajšia postava filmu, v ktorom hračky žijú svoje alternatívne skutočné životy až keď sa nedívame, je asi trolinka iné, ako jej rovesníčky a rovesníci. Tiež síce trávi väčšinu svojho času vo fikčnom, fantazijnom svete, ale tento jej svet, na rozdiel od sveta iných jej rovesníkov, je viac svetom konvenčných, tradičných, fyzických hračiek, bábik, panákov, plyšákov atď. ako hračiek technologických, v jej filmovom svete reprezentovaných zeleným tabletom.

Bonnie ho dostane, aby prekonala svoju inakosť. Tá totiž spočíva v tom, že Bonnie má problém socializovať sa. Nie je vyslovene asociálka, ale je veľmi ostýchavá, možno introvertka, a tak si ťažko hľadá kamarátov. Skutočných kamarátov, nie hračky. Aj keď vo svete, ktorý už má minimálne dve definujúce sociálne roviny – fyzickú a virtuálnu – offline a online, je toto zásadný problém. A začína sa film, ktorý je na jednej strane veľmi konvenčný, veď je piatykrát o tom istom, a na druhej strane je až modelovým príkladom nekonvenčnosti v rámci interpretácie.

Deti videli iný film

Rád by som sa vyslobodil z kontextov a díval sa na Toy Story 5: Príbeh hračiek optikou, akou sa naň dívala väčšina návštevníkov v kine, teda detí od plus mínus štvorročných až k tým na prahu puberty. Boli nadšené, bavili sa. Je to ich film, respektíve, je to film, ktorému prirodzene a intuitívne rozumejú, lebo je to film z ich sveta. Je jedno, či videli predchádzajúce diely, keďže aj piaty príbeh hračiek funguje úplne autonómne, čo je v tejto frančíze tradícia. To je však viac menej jedno, lebo ja, ako chlapík po päťdesiatke, nech som sa akokoľvek snažil, nevidel som ten film, čo videli oni.

To už skôr reakcie rodičov boli zaujímavejšie. Tiež to boli mladší ľudia, ktorí však vôbec neváhali a okamžite aplikovali videné v rodičovskej pedagogickej praxi. „Vidíš? Nedostaneš vlastný mobil ani tablet skôr, ako budeš mať desať rokov.“ A pritom Toy Story 5 vôbec nie je programovo kritický film vzhľadom na technológie, ktoré v ňom plnia dôležitú úlohu, práve naopak. To považujem za jednu z jeho najvýraznejších kvalít.

Jedna z najdôležitejších súčasných ság

A teraz to, čo muselo prísť.





Toy Story 5: Príbeh hračiek (Toy Story 5, USA, 2026)
RÉŽIA Andrew Stanton, McKenna Harris  ●SCENÁR Andrew Stanton, McKenna Harris ● KAMERA Matt Aspbury, Jean-Claude Kalache  ● HRAJÚ V ORIGINÁLNOM ZNENÍ Tom Hanks, Tim Allen, Joan Cusack, Greta Lee, Ernie Hudson, Tony Hale, Blake Clark, Conan O’Brien, Scarlett Spears, Kristen Schaal ● V SLOVENSKOM ZNENÍ Diana Mórová, Miroslav Noga, Táňa Pauhofová, Lucia Bugálová, Dušan Cinkota, Peter Sklár, Anička Kmeťová, Separ, Šorty, Tina, Kali
MINUTÁŽ 102 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 18. júna 2026

Hodnotenie: 100%

Záber z filmu Toy Story 5: Príbeh hračiek. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články