Hračky ako generačný most

Toy Story 5: Príbeh hračiek, najnovšia snímka štúdia Pixar, prišla do kín ako jeden z najočakávanejších filmov roka. Či očakávania naplnila alebo nie je viac menej jedno, ak sa podarí naplniť pokladnice, ale tak už to v tom Hollywoode chodí. Umenie a komercia v ňom často mávajú rovnakú tvár.  

Dievčatko Bonnie, ústredná vedľajšia postava filmu, v ktorom hračky žijú svoje alternatívne skutočné životy až keď sa nedívame, je asi trolinka iné, ako jej rovesníčky a rovesníci. Tiež síce trávi väčšinu svojho času vo fikčnom, fantazijnom svete, ale tento jej svet, na rozdiel od sveta iných jej rovesníkov, je viac svetom konvenčných, tradičných, fyzických hračiek, bábik, panákov, plyšákov atď. ako hračiek technologických, v jej filmovom svete reprezentovaných zeleným tabletom.

Bonnie ho dostane, aby prekonala svoju inakosť. Tá totiž spočíva v tom, že Bonnie má problém socializovať sa. Nie je vyslovene asociálka, ale je veľmi ostýchavá, možno introvertka, a tak si ťažko hľadá kamarátov. Skutočných kamarátov, nie hračky. Aj keď vo svete, ktorý už má minimálne dve definujúce sociálne roviny – fyzickú a virtuálnu – offline a online, je toto zásadný problém. A začína sa film, ktorý je na jednej strane veľmi konvenčný, veď je piatykrát o tom istom, a na druhej strane je až modelovým príkladom nekonvenčnosti v rámci interpretácie.

Deti videli iný film

Rád by som sa vyslobodil z kontextov a díval sa na Toy Story 5: Príbeh hračiek optikou, akou sa naň dívala väčšina návštevníkov v kine, teda detí od plus mínus štvorročných až k tým na prahu puberty. Boli nadšené, bavili sa. Je to ich film, respektíve, je to film, ktorému prirodzene a intuitívne rozumejú, lebo je to film z ich sveta. Je jedno, či videli predchádzajúce diely, keďže aj piaty príbeh hračiek funguje úplne autonómne, čo je v tejto frančíze tradícia. To je však viac menej jedno, lebo ja, ako chlapík po päťdesiatke, nech som sa akokoľvek snažil, nevidel som ten film, čo videli oni.

To už skôr reakcie rodičov boli zaujímavejšie. Tiež to boli mladší ľudia, ktorí však vôbec neváhali a okamžite aplikovali videné v rodičovskej pedagogickej praxi. „Vidíš? Nedostaneš vlastný mobil ani tablet skôr, ako budeš mať desať rokov.“ A pritom Toy Story 5 vôbec nie je programovo kritický film vzhľadom na technológie, ktoré v ňom plnia dôležitú úlohu, práve naopak. To považujem za jednu z jeho najvýraznejších kvalít.

Jedna z najdôležitejších súčasných ság

A teraz to, čo muselo prísť.