Vandráci na ostrove ľudožrútov recenzia

recenzia Vandráci na ostrove ľudožrútov

Leteli za dobrodružstvom, priviezli pobavenie

Jena Opoldusová

Písmo: A- | A+

Majú radi motorky a dobrodružstvo. Ich putovanie po strednej Amerike, ktoré vyrozprávali v televíznom seriáli krátkych dokumentov Vandráci (2018), divákov zaujalo. Posmelení úspechom sa trojlístok Jan Révai, Pavel Liška a Hynek Bernard rozhodol pre podstatne väčšie sústo. Dvojica hercov a kameraman sa vybrali na druhý najväčší ostrov sveta, Novú Guineu, dodnes opradený legendami. Výsledkom je dokument Vandráci na ostrove ľudožrútov.

Voľba „miesta činu“ nebola náhodná. Keď sa pýtali svetoznámeho cestovateľa Miloslava Stingla, s ktorým sa v posledných rokoch jeho života spriatelili, kam by sa ešte raz chcel vrátiť, skonštatoval – na Papuu Novú Guineu. Bolo rozhodnuté. Istú dávku vzrušenia dodával výprave aj dodnes prežívajúci prívlastok, ktorý si súostrovie v minulom storočí vyslúžilo. Predstava ľudožrútov spoľahlivo provokuje fantáziu. A keďže ich guru sa už expedície zúčastniť nemohol (zomrel v máji 2020), pribalili si na cestu ako talizman pre šťastie aspoň jeho drevenú figúrku.

Aj ostrov ľudožrútov valcujú výdobytky civilizácie

Trojica cestovateľov tušila, že na celovečerný film ich sily nebudú stačiť. K spolupráci preto prizvala režiséra Marka Najbrta a scenáristu a producenta Milana Kuchynku. A pridali aj bábkové divadielko, ktoré hrali v dedinkách domorodcov za „stravu a nocľah“. Nebol to zlý nápad, ako potvrdzujú zábery na tváre malých i veľkých divákov s napätím a zvedavosťou sledujúcich dianie na minijavisku. Hoci neraz im konkurovala ponuka Netflixu, ktorú pôvodní obyvatelia pozerali na





Vandráci na ostrove ľudožrútov (Vandráci na ostrově lidojedů, Česko, 2024)

RÉŽIA Marek Najbrt ● SCENÁR Milan Kuchynka, Marek Najbrt, Pavel Liška, Jan Révai ● KAMERA Hynek Bernard ● HUDBA David Hlaváč, Petr Zatloukal ● STRIH Petra Maceridu ● ÚČINKUJÚ Pavel Liška, Jan Révai, Hynek Bernard

MINUTÁŽ 99 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 19. júna 2025

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Vandráci na ostrove ľudožrútov. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 90 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Art Film 2026 Záber z filmu Miništranti. Foto: Aurum Film/Zuzanna Woinska

ohlasy 32. IFF Art Film

 „Len hip-hopom svet nezmeníme!“ tvrdí jeden z protagonistov poľského filmu Miništranti. Snímka režiséra Piotra Domalewského patrila v súťaži FIPRESCI na 32. IFF Art Film Košice (19. – 25. júna. 2026) k mojim favoritom. Nakoniec si z festivalu odniesla Cenu divákov. Miništranti Miništranti nie sú po formálnej stránke nejako výnimočným filmom. V záplave klasicky festivalovej produkcie zameranej na neveselšie stránky života však priniesli svetielko nádeje, že svet nemusí byť až taký „skazený“. Ponúkli osviežujúci detský pohľad na realitu okolo nás, perspektívu ešte nepoznačenú relativizáciou hodnôt. Viera v dobro a spravodlivosť je hlavnou hnacou silou štvorice protagonistov Miništrantov, ktorí narážajú na nepoctivosť a chamtivosť cirkevných hodnostárov. A poctiví nie sú ani všetci tí, ktorým pomôžu. Snímke, v ktorej sa malí hrdinovia konaním dobra pokúšajú zmeniť svet a pomôcť ľuďom v núdzi, dominujú autentické výkony štvorice mladých chlapcov okorenené vtipnými rapovými vložkami. Humor vo filme Miništranti často vychádza aj z kontrastu piety a detskej bezprostrednosti. Vypredaná projekcia filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film/Lukáš Klimek Musíme prežiť Svetielko nádeje do témy klimatickej zmeny prináša zase dokumentárny film slovenského režiséra a producenta Tomáša Krupu Musíme prežiť. Keď začal pred siedmimi rokmi vznikať, klimatická kríza bola top témou. Postupom času ju vytlačili „aktuálnejšie“ hrozby, to však neznamená, že sa ju podarilo vyriešiť. Krupa nakrúcal v Mongolsku, Grónsku, Austrálii a Amerike. Na...
Zobraziť všetky články