STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Matúš Kvasnička, Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.  

Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava.

Priskoro na bilancovanie

S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie.

„Zákon o transformácii bol prijatý v júli 2024. Nové vedenie s riaditeľkou pani Martinou Flašíkovou nastúpilo postupne v máji až júli 2025, v rozhlase až v novembri 2025. Takže nové vedenie pracuje rok, nie dva roky. Iste uznáte, že na bilancovanie čohokoľvek je po roku práce a v terajšej ekonomickej situácii, nielen slovenskej, priskoro. Vzťahy sa však po prvotných turbulenciách, ako je to vždy, keď sa menia zažité pomery a vzťahy, upravili a sú dnes v dobrej, perspektívnej kondícii,“ hovorí pre Filmsk.sk poverený riaditeľ Slovenskej televízie Peter Begányi. Vo funkcii je od júla 2025.

Najnáročnejšou časťou procesu je dosiahnutie dohody

Radka Machalová zo spoločnosti Bright Sight Pictures produkovala okrem iných film Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Vznikol aj v koprodukcii so Slovenskou televíziou). Jej najnovším filmom je Generál Golian režiséra Juraja Štepku. V kinách je od 8. októbra a vznikol tiež v koprodukcii so STVR.

„Samotný projekt však bol schválený ešte v období RTVS a aj rokovania o koprodukcii, uzatvorenie koprodukčnej zmluvy a väčšina kľúčových procesov prebehli ešte pred transformáciou inštitúcie. Po vzniku STVR síce na projekte došlo k personálnej zmene na strane koproducenta, avšak z pohľadu realizácie filmu prebehlo nadviazanie na existujúcu spoluprácu plynulo. STVR kontinuálne pokračovala v plnení záväzkov vyplývajúcich z koprodukčnej zmluvy a v rámci štandardných produkčných procesov sme nezaznamenali žiadne komplikácie súvisiace so samotnou transformáciou inštitúcie,“ hovorí pre Filmsk.sk Machalová.

„Z mojej skúsenosti je práve obdobie prípravy projektu a dosiahnutie dohody o koprodukcii najnáročnejšou časťou celého procesu,“ dodáva s tým, že momentálne osobnú skúsenosť s fungovaním STVR po transformácii nemá, a tak nedokáže hodnotiť prípadné zmeny, ktoré nastali po vzniku STVR.

recenzia Generál Golian Ondrej Hraška vo filme Generál Golian. Foto: CinemArt SK/Igor Stančík
Ondrej Hraška vo filme Generál Golian. Foto: CinemArt SK/Igor Stančík

Ubudlo nových príležitostí?

S novým projektom sa Machalová po vzniku STVR o koprodukciu zatiaľ neuchádzala, ani sa na to podľa svojich slov momentálne nechystá. Vysvetľuje však, že verejnoprávny vysielateľ je pre slovenskú audiovizuálnu tvorbu jedným z najdôležitejších partnerov. „Jeho účasť v koprodukciách má význam nielen z finančného hľadiska, ale aj z pohľadu dôveryhodnosti projektu a jeho ďalšieho financovania,“ hovorí Machalová.

„Medzi kolegami producentmi je citeľné, že nových koprodukčných príležitostí s STVR je podstatne menej ako v minulosti. Tento trend má už dnes negatívny dopad na vznik slovenských filmov, pretože účasť verejnoprávneho vysielateľa často rozhoduje aj o možnosti získať ďalšie zdroje financovania zo Slovenska aj zo zahraničia. Nejde len o objem peňazí, ktorým STVR disponuje, ale aj predvídateľnosť systému,“ vysvetľuje Machalová. „Producent pripravuje film v priemere 3 – 7 rokov. Ak nevie, či a kedy bude verejnoprávny vysielateľ vypisovať výzvy, rozhodovať alebo vstupovať do projektov, komplikuje to celé financovanie a medzinárodné koprodukcie,“ dodáva.

Bojkot nie je riešenie

Režisér a producent Martin Šulík na otázku, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov dostatočne podporuje slovenskú filmovú tvorbu odpovedá: „Nie, nepodporuje.“ Vzápätí však dodáva: „Podľa mňa aj predtým bola podpora pôvodnej tvorby diétna.“

Na druhú časť otázky, či sa zmenili jeho vzťahy s inštitúciou po jej transformácii z RTVS na STVR odpovedá: „Ak sa pýtate na to, či majú tvorcovia bojkotovať STVR, tak si myslím, že nie. Naopak, majú sa domáhať spolupráce. STVR je verejnoprávna inštitúcia a nie súkromný podnik. Pripadá mi to ako keby dôchodcovia, ktorí nesúhlasia so štátnou politikou, vracali dôchodky. Kultúra sa financuje s peňazí nás všetkých. Ak sa rozprávam s ľuďmi po celom Slovensku, chceli by vidieť pôvodnú slovenskú tvorbu. Úlohou STVR ako verejnoprávnej inštitúcie je reflektovať život celej spoločnosti, všetkých jej vrstiev. Mala by vysielať pôvodné programy: vzdelávacie, hudobné, dokumentárne, dramatické, poéziu, športové. A mala by sa orientovať na diela, ktoré sú pre kultiváciu vedomia spoločnosti dôležité a nikdy ich nebudú vyrábať komerčné televízie.“

Martin Šulík tiež pripomína, že keby tvorcovia nakrúcali len vtedy, keď súhlasia s vedením televízie, tak by nikdy nevznikli základné diela slovenskej kinematografie. „Nebola by Barabášova Krotká, nebola by Balada o siedmich obesených, Horňákovi Buddenbrookovci, Párnického Pasca, Lutherov Mário a kúzelník. Nebolo by nič. Takže ja vyzývam scenáristov a režisérov, aby nosili do televízie dobré projekty. Nech im televízia napíše, prečo ich odmietla. Nech vedenie televízie i ministerstvo kultúry nesú zodpovednosť za to, čo sa vyrába a čo sa odmietlo. Snažme sa prelomiť nezáujem o podporu umeleckej tvorby, inak sa na devalvácii kultúry podieľame všetci,“ dodáva Šulík.

Čistky alebo výsledok auditu?

Výzvy na spomínaný bojkot spolupráce s televíziou sa objavili





Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.   Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava. Priskoro na bilancovanie S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie. „Zákon o transformácii...
Zľava Jakub Štáfek, Tomáš Maštalír a Gusztáv Dietz vo filme Šípkari režiséra Jakuba Machalu. Foto: Continental Film

Šípkari majú radi malé krčmy a veľké sny

Do kín mieri komédia s kriminálnou zápletkou. Vybláznil sa v nej aj Tomáš Maštalír. Šípky sú zábava, to vedeli už stredovekí vojaci a lukostrelci, keď pri oddychu po boji hádzali len tak zo zábavy úlomky kopijí do sudov od vína, alebo sa pokúšali trafiť stred priečneho rezu zo zoťatého kmeňa stromu. Šípky ako obľúbená zábavka sa dostali neskôr až na kráľovské dvory. Dnes majú svoj športový imidž aj svoje majstrovstvá sveta, pričom ich výhodou je, že sa dajú hrať v každej krčme. A teraz dostali kriminálny potenciál. Českí a slovenskí filmoví tvorcovia zhodnotili, že určite stoja za komédiu s dramatickou zápletkou a nakrútili film Šípkari. Každý má svoj plán Príbeh sa točí okolo trojice kamarátov. Pepé je charizmatický štyridsiatnik s problematickou minulosťou a po prepustení z väzenia dostáva poslednú šancu dať si život do poriadku. Keď sa po roku opäť stretáva so šialeným šípkarskym géniom Milánkom, spustí sa séria nepredvídateľných udalostí. Ich zdanlivo jednoduchý plán spojí svet malých krčiem, veľkých snov, tlaku podsvetia a nevyspytateľných ľudí. Každé ďalšie rozhodnutie vyvolá lavínu nových komplikácií. Trable do tretice pomáha vyrábať Jánoš. Spoločne sa vydávajú na cestu, na ktorej tvorcovia sľubujú humor, napätie aj absurdné situácie. Česko-slovenská komédia sľubuje absurdný aj čierny humor v akcii s kriminálnou zápletkou. Tvorcovia realizovali svoju...
Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Zobraziť všetky články