STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Matúš Kvasnička, Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.  

Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava.

Priskoro na bilancovanie

S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie.

„Zákon o transformácii bol prijatý v júli 2024. Nové vedenie s riaditeľkou pani Martinou Flašíkovou nastúpilo postupne v máji až júli 2025, v rozhlase až v novembri 2025. Takže nové vedenie pracuje rok, nie dva roky. Iste uznáte, že na bilancovanie čohokoľvek je po roku práce a v terajšej ekonomickej situácii, nielen slovenskej, priskoro. Vzťahy sa však po prvotných turbulenciách, ako je to vždy, keď sa menia zažité pomery a vzťahy, upravili a sú dnes v dobrej, perspektívnej kondícii,“ hovorí pre Filmsk.sk poverený riaditeľ Slovenskej televízie Peter Begányi. Vo funkcii je od júla 2025.

Najnáročnejšou časťou procesu je dosiahnutie dohody

Radka Machalová zo spoločnosti Bright Sight Pictures produkovala okrem iných film Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Vznikol aj v koprodukcii so Slovenskou televíziou). Jej najnovším filmom je Generál Golian režiséra Juraja Štepku. V kinách je od 8. októbra a vznikol tiež v koprodukcii s STVR.

„Samotný projekt však bol schválený ešte v období RTVS a aj rokovania o koprodukcii, uzatvorenie koprodukčnej zmluvy a väčšina kľúčových procesov prebehli ešte pred transformáciou inštitúcie. Po vzniku STVR síce na projekte došlo k personálnej zmene na strane koproducenta, avšak z pohľadu realizácie filmu prebehlo nadviazanie na existujúcu spoluprácu plynulo. STVR kontinuálne pokračovala v plnení záväzkov vyplývajúcich z koprodukčnej zmluvy a v rámci štandardných produkčných procesov sme nezaznamenali žiadne komplikácie súvisiace so samotnou transformáciou inštitúcie,“ hovorí pre Filmsk.sk Machalová.

„Z mojej skúsenosti je práve obdobie prípravy projektu a dosiahnutie dohody o koprodukcii najnáročnejšou časťou celého procesu,“ dodáva s tým, že momentálne osobnú skúsenosť s fungovaním STVR po transformácii nemá, a tak nedokáže hodnotiť prípadné zmeny, ktoré nastali po vzniku STVR.

recenzia Generál Golian Ondrej Hraška vo filme Generál Golian. Foto: CinemArt SK/Igor Stančík
Ondrej Hraška vo filme Generál Golian. Foto: CinemArt SK/Igor Stančík

Ubudlo nových príležitostí?

S novým projektom sa Machalová po vzniku STVR o koprodukciu zatiaľ neuchádzala, ani sa na to podľa vlastných slov momentálne nechystá. Vysvetľuje však, že verejnoprávny vysielateľ je pre slovenskú audiovizuálnu tvorbu jedným z najdôležitejších partnerov. „Jeho účasť v koprodukciách má význam nielen z finančného hľadiska, ale aj z pohľadu dôveryhodnosti projektu a jeho ďalšieho financovania,“ hovorí Machalová.

„Medzi kolegami producentmi je citeľné, že nových koprodukčných príležitostí s STVR je podstatne menej ako v minulosti. Tento trend má už dnes negatívny dopad na vznik slovenských filmov, pretože účasť verejnoprávneho vysielateľa často rozhoduje aj o možnosti získať ďalšie zdroje financovania zo Slovenska aj zo zahraničia. Nejde len o objem peňazí, ktorým STVR disponuje, ale aj predvídateľnosť systému,“ vysvetľuje Machalová. „Producent pripravuje film v priemere tri až sedem rokov. Ak nevie, či a kedy bude verejnoprávny vysielateľ vypisovať výzvy, rozhodovať alebo vstupovať do projektov, komplikuje to celé financovanie a medzinárodné koprodukcie,“ dodáva.

Bojkot nie je riešenie

Režisér a producent Martin Šulík na otázku, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov dostatočne podporuje slovenskú filmovú tvorbu odpovedá: „Nie, nepodporuje.“ Vzápätí však dodáva: „Podľa mňa aj predtým bola podpora pôvodnej tvorby diétna.“

Na druhú časť otázky, či sa zmenili jeho vzťahy s inštitúciou po jej transformácii z RTVS na STVR odpovedá: „Ak sa pýtate na to, či majú tvorcovia bojkotovať STVR, tak si myslím, že nie. Naopak, majú sa domáhať spolupráce. STVR je verejnoprávna inštitúcia a nie súkromný podnik. Pripadá mi to ako keby dôchodcovia, ktorí nesúhlasia so štátnou politikou, vracali dôchodky. Kultúra sa financuje z peňazí nás všetkých. Ak sa rozprávam s ľuďmi po celom Slovensku, chceli by vidieť pôvodnú slovenskú tvorbu. Úlohou STVR ako verejnoprávnej inštitúcie je reflektovať život celej spoločnosti, všetkých jej vrstiev. Mala by vysielať pôvodné programy: vzdelávacie, hudobné, dokumentárne, dramatické, poéziu, športové. A mala by sa orientovať na diela, ktoré sú pre kultiváciu vedomia spoločnosti dôležité a nikdy ich nebudú vyrábať komerčné televízie.“

Martin Šulík tiež pripomína, že keby tvorcovia nakrúcali len vtedy, keď súhlasia s vedením televízie, tak by nikdy nevznikli základné diela slovenskej kinematografie. „Nebola by Barabášova Krotká, nebola by Balada o siedmich obesených, Horňákovi Buddenbrookovci, Párnického Pasca, Lutherov Mário a kúzelník. Nebolo by nič. Takže ja vyzývam scenáristov a režisérov, aby nosili do televízie dobré projekty. Nech im televízia napíše, prečo ich odmietla. Nech vedenie televízie i ministerstvo kultúry nesú zodpovednosť za to, čo sa vyrába a čo sa odmietlo. Snažme sa prelomiť nezáujem o podporu umeleckej tvorby, inak sa na devalvácii kultúry podieľame všetci,“ dodáva Šulík.

Čistky alebo výsledok auditu?

Výzvy na spomínaný bojkot spolupráce s televíziou sa objavili





Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje – prehľad výziev

Výkonná agentúra programu Kreatívna Európa zverejnila pracovný program na rok 2027. Prinášame prehľad výziev a uzávierok prvej polovice roka, predovšetkým tých, ktoré sú relevantné pre slovenské spoločnosti v audiovizuálnom sektore. Keďže ide o posledný rok platnosti programu, sú to posledné výzvy a uzávierky. Platnosť programu bola síce predĺžená do polovice roku 2028, ale už zrejme nebude priestor na dokončenie administratívnych procesov súvisiacich s vyhodnotením nových výziev. Vo väčšine výziev sa neudiali žiadne veľké zmeny. Podprogram MEDIA European Slate Development / Vývoj balíkov európskych projektov Uzávierka : 1. december 2026 Innovative Tools and Business Models / Inovatívne nástroje a obchodné modely Uzávierka : 14. január 2027 Films on the Move / Filmy v pohybe ( výberová kinodistribúcia) Uzávierka : 21. január 2027 Video Games and Immersive Content Development / Vývoj videohier a imerzných diel Uzávierka : 2. február 2027 TV and Online Content / TV a online projekty Uzávierka : 10. február 2027 Audience Development and Film Education / Vývoj publika a filmová výchova Uzávierka : 2. marec 2027 European Co-development / Vývoj koprodukčných európskych projektov Uzávierka : 2. marec 2027 European Film Distribution / Európska filmová distribúcia (automatická podpora kinodistribúcie) Uzávierka : 8. apríl 2027 Podprogram Cross – sector (medziodborová  oblasť) Media Literacy / Mediálna gramotnosť Uzávierka : 20. január...
Dve deci tušu Záber z filmu Dve deci tušu. Foto: ASFK

Chcela si doplniť obraz otca, spoznala jeho krehkosť aj démonov

O úspechoch, ale i zlyhaniach rozpráva intímna cesta českej herečky, výtvarníčky a režisérky Ester Geislerovej. V dokumentárnom filme Dve deci tušu sa pokúsila vyskladať portrét svojho predčasne zosnulého otca, japanológa a kaligrafa Petra Geislera. Film Dve deci tušu vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Premiéru mal na MFF v Karlových Varoch a po uvedení na MFF Cinematik a MFDF Jeden svet prichádza 5. novembra do slovenských kín. Z festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet si film Dve deci tušu odniesol cenu Na druhý pohľad. Udelila mu ju porota zložená zo študentov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. „Sledujeme ako si Ester prechádza komplexnou emocionálnou cestou, počas ktorej musí otca prijať takého aký je, odpustiť mu a nasledovne sa s ním rozlúčiť. Dokument zanechal pocit, že aj keď každý človek má svoje chyby, aj tak si ho vieme zapamätať vďaka pekným veciam, ktoré v živote dokázal,“ uviedla v hodnotení. Nápad nakrútiť film o otcovi prišiel, keď po jeho smrti (2009) začali uvažovať o výstave, ktorú by mu venovali. Ester Geislerová na filme pracovala s prestávkami viac ako desať rokov. V úlohe producentky jej pomáhala sestra Aňa Geislerová. „Napriek tomu, že sme každá úplne iná, neznamená to, že by sme boli nekompatibilné. Dôležitý je výsledok. Každá zvolí inú cestu, ale nakoniec dôjdeme do spoločného cieľa. Mojou úlohou je držať priamu...
Zobraziť všetky články