K najočakávanejším slovenským filmovým premiéram roka patrí druhá časť príbehu mafiána Mikuláša Černáka či animovaná snímka Keď život chutí. . V priebehu roka budú mať premiéru aj hraný film o Karolovi Duchoňovi v réžii Petra Bebjaka či Pod parou Rudolfa Biermanna. Ide o remake oscarového filmu Chlast. Uvedenia sa dočká aj dráma otca, ktorý zabudne dvojročnú dcéru v rozpálenom aute, z dielne Terezy Nvotovej. Do slovenských kín prídu aj Ťapákovci Rasťa Boroša, viaceré debuty či dva nové filmy Zuzany Piussi. Takisto dokudráma Akcia Monaco režiséra Dušana Trančíka, dokumentárny film Musíme prežiť Tomáša Krupu, portrét fotografky Miloty Havránkovej v réžii Jany Bučky Kovalčíkovej a ďalšie zaujímavé tituly.

Glorifikácia? Dvojka to vraj vyvráti

Najúspešnejším domácim filmom v slovenských kinách bol v roku 2024 MIKI Jakuba Kronera o jednom z najobávanejších slovenských mafiánskych bossov, Mikulášovi Černákovi. Pritiahol 378 577 divákov a diváčok (údaj k 30. 11. 2024). Tým sa stal tretím najnavštevovanejším slovenským filmom v ére samostatnosti a s hrubými tržbami 2 913 055 eur dokonca najúspešnejším slovenským filmom od roku 1993. Kým MIKI sleduje to, ako sa z Černáka začiatkom 90. rokov stáva mafián a ako rastie jeho vplyv, pokračovanie snímky nazvané ČERNÁK sa odohráva „v rokoch mafiánskych vojen a prepojenia politiky s organizovaným zločinom“. Do kín príde už 30. januára.

Okrem masového záujmu divákov vyvolala snímka aj polemiku, či a kedy nakrúcať filmy o „osobnostiach“ ako Černák. „Stretol som sa s kontroverziou. Aj s negatívnymi odozvami typu: prečo oslavovať grázla, máme iných a ozajstných a pozitívnych, múdrych hrdinov. Ale aj s pozitívnymi odozvami, ktoré zas hovorili, že je dobre, že ľudia vidia našu temnú minulosť, nech si to pozrú a poučia sa. Ja osobne súhlasím s názorom číslo dva. Nech ľudia vidia, v čom sme žili,“ reagoval na polemiku Gregor Hološka, ktorý si zahral jedného z Černákových mafiánskych komplicov. „Môj pocit hovorí, že ak mali diváci náhodou dojem, že jednotka hlavnú postavu glorifikuje, myslím, že dvojka to vyvráti. Je tam príliš veľa temnoty a špiny nato, aby z toho vyšiel bez ujmy,“ dodal.

Podobne sa vyjadril aj predstaviteľ samotného Černáka, herec Milan Ondrík. „MIKI bol zrod všetkého, ale v ČERNÁKovi uvidíme konkrétne situácie, ktoré si z ’90. rokov pamätáme, ktoré sa odohrali okolo celej skupiny, resp. celej slovenskej mafie. A to je na tom to zaujímavé. Niekomu to možno v MIKIm chýbalo, ale tu sa toho dočká. Pre mňa je však omnoho zaujímavejšie, že politika bola s týmito ľuďmi prepojená. Dokonca boli podporovaní vrcholnými politikmi, o čom sa veľmi málo hovorí. Takže na to sa teším asi najviac, pretože to korešponduje aj s momentálnou situáciou, ktorú na Slovensku žijeme.“ Pokračovanie prinesie aj nové postavy, ktoré stvárnili Jozef Vajda, Miroslav Hanuš, Matěj Hádek či Ivo Krešić. Film ČERNÁK vznikol v koprodukcii slovenských spoločností PubRes, Regia Civitas Productions a českej spoločnosti Europeana Production.

Hity a komplikovaný osud

Ďalším očakávaným životopisným filmom je pripravovaná novinka režiséra Petra Bebjaka Duchoň. Pripomenie 75 rokov od narodenia a 40 rokov od úmrtia legendárneho slovenského speváka Karla Duchoňa. Na plátna kín prinesie nielen jeho najväčšie hity, ale aj komplikovaný životný osud.

Scenár k filmu o „slovenskom Tomovi Jonesovi“ napísali Jiří Havelka a Róbert Mankovecký. Téma pre nich nebola nová. Už v roku 2019 mala v Slovenskom komornom divadle Martin premiéru ich inscenácia Zem pamätá, ktorá bola venovaná práve Duchoňovi a získala tri nominácie na cenu DOSKY.

„Je paradoxné, že mnohí poslucháči populárnej hudby mladšej, ale i strednej generácie považujú Duchoňa za generačne staršieho speváka ako slávne ikony slovenskej popmusic zo skupín Elán, Modus či Collegium Musicum. Janko Lehotský, Pavol Hammel, Marián Varga či Fedor Frešo boli od Duchoňa starší, Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Jožo Ráž a Vašo Patejdl len o pár rokov mladší. Duchoň naozaj pôsobil staršie, život žil naplno a veľmi rýchlo sa opotreboval. Najväčším jeho problémom však nebol alkohol. Ten bol iba dôsledkom skutočnosti, že sa mladý a talentovaný človek z veľmi jednoduchého vidieckeho prostredia nedokázal vyrovnať so slávou a úspechom,“ napísal v tom období v bulletine k hre Mankovecký.

„Karol Duchoň je legenda. Pozná ho každý, dokonca aj tí, ktorí si myslia, že nie. Naše mamy (a otcovia) majú doma jeho platne a kazety. Moja generácia ho má určite v nejakom playliste a mladí jeho hudbu poznajú z reklám a zo sociálnych sietí. Náš film vyvolá u starších spomienky a mladším dodá tvár k jeho hudbe. Keby Karol Duchoň žil dnes, bol by na titulkách časopisov, v televízii a určite by to bol influencer. Lebo tak žil – divoko, extravagantne a vášnivo,“ povedal producent Rasťo Šesták zo spoločnosti D.N.A. „Piesne Karola Duchoňa budú soundtrackom nielen k filmu, ale aj k jeho životu. K príbehu o tom, ako mu z noci na ráno svet kľačal pri nohách, ale aj o tom, ako začal strácať pôdu pod nohami. Nečakajte však žiadny bulvár. Bude to jeden veľký videoklip,“ dodal Šesták.

Príbeh muža, ktorého obrovský úspech prebudil aj jeho vnútorných démonov, príde do kín 31. júla. Tvorcovia pôvodne chceli, aby Duchoňa stvárnil Richard Autner, nakoniec sa v hlavnej úlohe predstaví Vlado Plevčík. Jeho prvú manželku Elenu stvárňuje Anna Jakab Rakovská, rodičov si zahrali Gregor Hološka a Agáta Spišáková. Vo filme účinkujú aj Tomáš Maštalír, Adrian Jastraban, Alena Pajtinková či Daniel Fischer.

Aký rodič zabudne dieťa v rozpálenom aute?

Ďalším očakávaným filmom je Otec v réžii Terezy Nvotovej. Premiéra je naplánovaná na rok 2025, presný termín však tvorcovia ešte nezverejnili.

„Príbeh otca, ktorý zabudne svoju dvojročnú dcéru v rozpálenom aute, je tak veľmi tragický, že si pravdepodobne všetci hovoríme – ,to by sa mi nemohlo stať. Aký rodič zabudne na svoje vlastné dieťa?ʻ Opak je však pravdou. Po celom svete takto zomierajú stovky detí. Fakty sú často rovnaké: inak milujúci a pozorný rodič je jedného dňa zmätený zmenou svojej dennej rutiny, zaneprázdnen, a tak… zabudne dieťa v aute,“ priblížila Nvotová v explikácii pre Audiovizuálny fond.

„Odborníci tomu hovoria syndróm zabudnutého dieťaťa – vo svete sa na základe uznanej diagnózy končia tieto prípady oslobodením, na Slovensku však nie.“ Film vychádza zo skutočnej udalosti, keď v júli 2015 otec zabudol svoju dvojročnú dcéru v rozpálenom aute a ona zomrela. Jeho priateľ Dušan Budzak o tom napísal knihu, z ktorej film vychádza. Pod scenár sa podpísali Nvotová a Budzak. Producentkou filmu je Veronika Paštéková z DANAE Production, film vzniká v koprodukcii s Českom a Poľskom.

„Keď som tento príbeh počula prvýkrát a zároveň zistila, že vôbec nie je ojedinelý, nevedela som si ho vo filme ani predstaviť. Zdalo sa mi, že by to bolo pre publikum neúnosné. Nevedela som naň však prestať myslieť. Nie kvôli samotnej tragédii, ale kvôli tomu, že to, čo sa stalo, nabúralo nejaký základný princíp, ktorému všetci tak nejak veríme. Máme pocit, že keď budeme hrať v živote férovú hru, nič zlé sa nám nemôže stať. Že katastrofy sa dejú, len keď spravíme veľkú chybu. Zabudnúť dieťa v aute, samozrejme, chyba je, no podľa vedeckých výskumov je to chyba, ktorá je zabudovaná v mozgoch nás všetkých. Tí, ktorým sa to nestalo, majú v podstate len šťastie,“ povedala Nvotová na stránkach SFÚ.

„To, že sme všetci potenciálni vrahovia vlastných detí, mi vyrazilo dych a zároveň to vo mne vyvolalo obrovskú empatiu s otcom, ktorému sa to skutočne stalo. Preto som sa nakoniec rozhodla urobiť subjektívny film, v ktorom divák prežije, aké je to byť človekom, ktorý sa stane obeťou svojho vlastného mozgu,“ dodala.

Otca vo filme stvárňuje Milan Ondrík, jeho manželku si zahrala Dominika Morávková.

Chlast po slovensky

Po úspešnom trileri Vojna policajtov, ktorý bol pre neho samostatným režijným debutom a do kín si ho prišlo pozrieť vyše 130 tisíc ľudí, nakrútil Rudolf Biermann adaptáciu oscarového hitu dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga Chlast. V ňom exceloval herec Mads Mikkelsen, ktorý s priateľmi testoval teóriu o tom, že ľudské telo najlepšie funguje s hladinou 0,5 promile alkoholu.

Biermann sa spolu so scenáristom Romanom Olekšákom a dramaturgom Petrom Kolečkom rozhodli zmeniť optiku príbehu a protagonistov vymenili za protagonistky – štyri stredoškolské učiteľky. Tie sa takisto rozhodnú otestovať teóriu nórskeho psychiatra Finna Skårderuda v praxi.

V hlavných úlohách snímky nazvanej Pod parou, ktorá sa nakrúcala vo vinárskom mestečku Mikulov, sa predstavia Hana Vagnerová, Alžbeta Ferencová, Judit Pecháček a Zuzana Bydžovská. Okrem nich si vo filme zahrali Jiří Havelka, Petr Čtvrtníček, Alexander Bárta, Martin Myšička a Leoš Noha. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii spoločností IN FILM Praha a CINETIM FILM, podieľala sa na ňom aj Česká televízia.

Alegorická freska s prvkami magického realizmu

Ťapákovci Rasťa Boroša sa inšpirovali rovnomennou knižnou predlohou Boženy Slančíkovej Timravy. „Groteskné príbehy rodiny lenivcov sú metaforou našich archetypálnych čŕt, ktoré sa stáročiami nemenia a robia z nás v tom najlepšom, ale aj najhoršom význame autentický národ,“ píše sa v anotácii k filmu.

„Keď som sa rozhodol nakrútiť Ťapákovcov, chcel som nájsť niečo, čo som si sám pre seba nazval dušou môjho národa,“ povedal režisér po svetovej premiére filmu na Medzinárodnom filmovom festivale Indie v Goa. „Film som sa rozhodol nenakrútiť ako ilúziu reality, ale ako metaforu. Ako alegóriu, je to skôr sen než realita Slovenska,“ dodal Boroš, ktorý podľa vlastných slov verí, že pravde sa priblíži viac cez metaforu než cez imitáciu reality.

„Postavy sa postupne menia na alegóriu celej našej spoločnosti, po generácie v čomsi zásadnom nemennej, odovzdanej a neschopnej kritického myslenia. A je jedno, či kauzalitu dejín okolo nás práve tvorili turecké nájazdy, nacistické a komunistické okupácie. Slovenský národ zostáva večne neprebudený,“ uviedli tvorcovia. Scenár napísal Rasťo Boroš, na výslednej podobe alegorickej fresky o láske s prvkami magického realizmu sa podpísala aj architektúra novohradskej dediny Brusník, kde sa natáčalo, a práca architekta Michala Lošonského, kostýmovej výtvarníčky Evy Miklisovej či umeleckého maskéra Martina Blizniaka. V snímke sa predstavia Milan Ondrík, Anežka Petrová, Milan Mikulčík, Samuel Teicher, Kristína Spáčová, Anna Dysko, Éva Bandor, Peter Oszlík či Jana Oľhová. Producentom filmu je spoločnosť LIPSTICK a vznikol v slovensko-česko-nemeckej koprodukcii. Podieľala sa na ňom aj STVR.

Odpustiť sám sebe

V pútnickej dedinke Litmanová sa odohráva film Anestéza, ktorý dokončuje Jaro Vojtek.

„Anestéza je dlhometrážny hraný film o mužovi, ktorý má možnosť vyviniť sa z možnej fatálnej chyby, ale odmietne to a podstupuje vnútornú púť k svojej podstate, aby si nakoniec vedel odpustiť sám a prijať veci také, aké sú,“ napísal v explikácii pre Audiovizuálny fond režisér Jaro Vojtek. Pre filmára, ktorý sa sústreďuje najmä na dokumentárne tituly, pôjde o druhý hraný film. „Základnou poetikou filmu by mal byť akýsi magický realizmus. Veľká časť obrazového stvárnenia bude vizualizáciou vnútornej krízy hlavnej postavy Dávida. Film sprítomňuje jeho pocity, stavy a iracionálne stretnutia s mŕtvym chlapcom,“ uviedol Vojtek, ktorý spolupracoval so scenáristom Marekom Leščákom. Producentom snímky je spoločnosť MPhilms, koproducentom STVR.

Z animovaných filmov spomeňme česko-slovensko-francúzsku snímku českej režisérky Kristiny Dufkovej Keď život chutí. Získala dve nominácie na Európske filmové ceny a do kín príde 30. januára. Rozhovor s jej slovenskou producentkou Agatou Novinski si môžete prečítať tu.

Debuty

Režisér Martin Gonda na seba upozornil už absolventským filmom Pura Vida. Svetovú premiéru mal v sekcii Cinéfondation na MFF Cannes 2019. Vo svojom celovečernom debute Potopa sa venuje vysídľovaniu Rusínov počas výstavby vodnej nádrže Starina. „Kvôli Starine bolo vysťahovaných 7 rusínskych dedín, ktoré boli zbúrané a natrvalo vymazané z mapy Slovenska. Niekoľko obyvateľov sa s vysťahovaním nedokázalo zmieriť a odmietali opustiť svoje domy, v ktorých sa narodili a v ktorých chceli aj umrieť. Nie nadarmo sa hovorí, že starý strom už nemožno presádzať. Keď však do dedín prestal chodiť autobus, zatvorili obchody a vypli elektrinu, odišli takmer všetci,“ napísal Gonda v režisérskej explikácii pre Audiovizuálny fond.

Hrdinkou príbehu, pod ktorý sa Gonda spolu s Dominikou Udvorkovou a Martinom Šusterom podpísal aj ako scenárista, je 15-ročná Mara. Tá sa „rozhodne pokračovať v otcovom boji proti teroru úradov, zlyhávajúcej infraštruktúre a blížiacej sa potope“. Snímka vzniká v produkcii spoločnosti Silverart a je slovensko-česko-poľsko-belgickou koprodukciou.

Celovečerný hraný debut režisérky a scenáristky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja mal premiéru na festivale v Tokiu. V roku 2025 príde aj do slovenských kín. „Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka v presskite k filmu. Predstavia sa v ňom Michal Záchenský, Eva Mores, Jana Oľhová, Dominik Vetrák, Adam Šuniar či Július Oľha.

Snímku nakrútili v slovensko-českej produkcii, slovenským producentom je spoločnosť DRYEYE Film. Koproducentom je STVR.

Režisérka Martina Buchelová zaujala už bakalárskym krátkym filmom Magic Moments, ktorý mal premiéru na festivale v Toronte. Jej celovečerný hraný debut Milovník, nie bojovník by takisto mal prísť do kín v roku 2025. Má ísť o vtipnú melodrámu, v ktorej centre je láska mladého alkoholika a dcéry konšpirátora. „Príbeh filmu Milovník, nie bojovník má viacero rovín a tém, ale najviac zo všetkého je to príbeh o láske. O tom, ako sme z lásky bezbranní aj silní a že láska sa vždy oplatí,“ napísala režisérka v explikácii pre Audiovizuálny fond.

Film by mal balansovať na hrane reality a štylizácie a inšpiráciou pre tvorcov bol napríklad Wong Kar-waiov Chungking Express či tvorba bratov Coenovcov. Buchelová do Milovníka, nie bojovníka obsadila Adama Kubalu, Michaelu Kostkovú, Františka Beleša, Jara Vojteka, Mariána Mitaša, Simonu Lewandovskú, Jaroslavu Pokornú, Adama Burčíka či Miu Sofiu Arpášovú.

Producentom filmu je spoločnosť NINJA film, snímka vzniká v slovensko-českej koprodukcii v spolupráci so STVR.

Krycie meno Monaco

Pozadie jednej z najúspešnejších eštebáckych akcií s krycím názvom Monaco poodhalí pripravovaná dokudráma režiséra Dušana Trančíka Akcia Monaco. Keď v roku 1948 pohraničníci medzi Petržalkou a Bergom zadržali mladého muža, ktorého obvinili z pokusu o nelegálne prekročenie hranice, zistili, že jeho otec je správcom na francúzskej ambasáde. To im prišlo vhod – namiesto trestu a súdu ho zaviazali spoluprácou, a získali tak na ambasáde svojho človeka. „Správca konzulátu Karol Štosek získa kľúče od trezoru, vyberá diplomatickú poštu a jeho syn Michal ju vozí do Carltonu,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond Dušan Trančík. V hoteli usadená partička „filmárov“, v skutočnosti eštebákov, tajné dokumenty fotografuje a neskôr ich využije na vykonštruované obvinenia priateľov francúzskeho konzula. Výsledkom inscenovaného politického procesu sú dva tresty smrti a drakonické väzenské tresty pre ďalších obvinených.

„Podľa vzoru sovietskych expertov z KGB a pod dohľadom sovietskej štátnej moci sa v rokoch 1945 – 53 odohral boj o podobu nášho štátneho zriadenia. Vzhľadom na súčasný politický záujem Moskvy ovplyvniť vývoj satelitných štátov bývalého Sovietskeho zväzu je cieľom nakrútiť tento film,“ napísal Trančík.

Producentom filmu je spoločnosť PubRes, film vzniká v slovensko-česko-francúzskej koprodukcii. Momentálne je v poslednej fáze postprodukcie a premiéru bude mať v roku 2025.

Novinky Zuzany Piussi a Leny Kušnierikovej

Až dva filmy uvedie v roku 2025 do slovenských kín filmárka Zuzana Piussi. Pachová stopa mala premiéru na festivale Ji.hlava a do slovenských kín príde už 6. februára. Vychádza z premisy, že ak vám chýbajú dôkazy, ale chcete zažiariť v štatistikách úspešne uzavretých kriminálnych prípadov, riešením je pes. V dokumente sa venuje kriminalistickej práci s pachovou stopou. Využíva nespochybniteľnú psiu citlivosť a schopnosť rozlišovať určité látky v stopovom množstve. Problém podľa Piussi nastáva, keď sa pachová stopa povýši na úroveň kľúčového dôkazu.

„Film sleduje príbehy justičných omylov alebo ľudí, ktorí si odpykávajú dlhé tresty a usilujú o obnovu svojho procesu. Prečo neexistujú prípady opätovného otvorenia pochybných rozsudkov, aj keď o metóde pachovej stopy oprávnene pochybujú vedecké kapacity? Ako je možné, že Česká republika je globálnym premiantom v počte vyriešených vrážd a ďaleko predstihuje aj vyspelé západné krajiny?“ píše sa v synopse filmu. Nakrútili ho v česko-slovenskej koprodukcii spoločností D1film a VIRUSfilm.

Nielen o znečistenej vode na Žitnom ostrove rozpráva snímka Ľahostajný smäd, ktorú Piussi režírovala spoločne s Lenou Kušnierikovou.

„Zistili sme, že ľudia slepo veria úradom a myslia si, že voda je prísne kontrolovaná, a ak by sa našli nejaké škodlivé látky vo vode, určite by verejní strážcovia zakročili. Ak sa začnete zaujímať o tento problém, zistíte, že vodu kontroluje Výskumný ústav vodného hospodárstva, ale aj meteorologický ústav, ale výsledky idú do archívu. Pri našom pátraní sme zistili, že už desať rokov sa vedelo, že vo vode je atrazín. Rozbory vody sa robia, ale pesticídov je vyše dvetisíc a k tomu nepoznáme ich vedľajšie účinky. Skríning vody je drahý a zbytočne šíri paniku,“ uviedli tvorkyne v režijnej explikácii pre Audiovizuálny fond.

„Aby bol dokument pútavý aj pre diváka, ktorý sa o problém nezaujíma, rozhodli sme sa ho rozdeliť do kapitol podľa miesta znečistenia a pracovať s animáciami. Ďalšou linkou vo filme je ukážka obrazu inštitúcií, ktoré majú za úlohu chrániť vodu. Vodu chráni päť ministerstiev, a keď človek začne zisťovať, kde sa stal problém, vznikne obraz Kafkovho zámku.“

Globálne otepľovanie nie je žiadna fikcia

Do kín sa tento rok dostane aj dlhoočakávaný dokument Tomáša Krupu Musíme prežiť. Prinesie štyri príbehy zo štyroch rôznych kútov sveta – Austrálie, Mongolska, USA a Grónska. Miesta, ktoré si tam tvorcovia vybrali, spája to, že sa na nich – výraznejšie, než inde – už začali prejavovať dôsledky globálneho otepľovania. Vyplývajú z nich drastické zmeny, ktoré sa podpísali na životných podmienkach ľudí v týchto destináciách, či už ide o horúčavy, suchá, dezertifikáciu alebo záplavy.

„Dlhometrážny dokumentárny film Musíme prežiť sa zaoberá jednou z najväčších výziev, ktorým bude v nadchádzajúcich rokoch čeliť celé ľudstvo. Tento film bude odpoveďou pre všetkých tých, ktorí tvrdia, že globálne otepľovanie je fikcia, a o tom, čo globálne otepľovanie znamená pre náš spôsob života na tejto planéte,“ píšu o dokumente tvorcovia. Ako dodávajú: „Klimatická zmena je východiskovým bodom dokumentárneho filmu, ale rozprávanie príbehov presiahne túto vrstvu. Má za cieľ zamyslieť sa nad tým, ako si zachovať vlastnú integritu, slobodu a dôstojnosť. A ako sa učiť z našich chýb pre lepšiu budúcnosť.“

Film produkuje spoločnosť HAILSTONE a ide o slovensko-francúzsko-rakúsku koprodukciu.

Projekt je slovensko-francúzsko-rakúska koprodukcia. Televíznymi koproducentami sú ARTE G.E.I.E., PULS4 Rakúsko a STVR.

Kde sú hranice vernosti?

„Ako dokumentaristku ma fascinuje, ako je nevera v nespočetných podobách prepletená v umení aj v histórii, ako po tisícročia mala a dodnes má dopad na dejiny i na ľudské životy. Je to fenomén, ktorý sa z diaľky či zblízka týka takmer každého z nás. Mňa a moju rodinu nevynímajúc,“ píše v režijnej explikácii pre Audiovizuálny fond režisérka Diana Fabiánová. „Nikdy nebolo ľahšie podvádzať, no vďaka novodobým technológiám neveru i odhaliť. Rodinný život, ako si ho pamätáme z detstva, je na ústupe. Ženské a mužské roly sa menia a s nimi aj vzorce správania, miera spokojnosti vo vzťahu či schopnosť otvoriť sa intimite,“ dodáva režisérka, pre ktorú je otázka nevery a snaha uchovania rodiny dôležitou témou.

Fabiánovej dokumentárny film Hranice vernosti predbežne počíta s premiérou v júni 2025 a vzniká v produkcii spoločnosti Dayhey.

V roku 2025 by mal do kín prísť aj dokument Letopis kameramana a režiséra Martina Kollara. Jeho dokumentárna esej založená na pozorovaní, na ktorej sa podieľala aj zosnulá dokumentaristka Mária Rumanová, vzniká v produkcii spoločnosti Punkchart films.

Environmentálnym témam sa venuje dokumentárny film Zóny nikoho, ktorý pripravuje trojica režisérok Lucia Kašová, Viera Čákanyová a Barbora Sliepková. Žánrovo pestrý autorský pohľad na najväčšie a najnebezpečnejšie skládky toxického odpadu na Slovensku by mal do kín prísť koncom roka 2025 alebo začiatkom roka 2026.

Milota si žije na vlastnej planétke

Medzi očakávanými titulmi je aj dokumentárny portrét fotografky Miloty Havránkovej v réžii Jany Bučky Kovalčíkovej. Predpokladaný termín premiéry je zima 2025.

„Milota predstavuje v našom filme príbeh Malého princa. Exupéry odkazuje svojho čitateľa na to, že je dôležité nazerať na svet detskými očami. Milota si žije na svojej vlastnej planétke, na ktorej jej do cesty prilietavajú rôzne udalosti, prekážky, aj v rámci dobového kontextu, ale ona zostáva slobodná vo svojom prejave. Otázkou je, do akej miery zasahuje tento slobodný tvorivý proces, jej deti, ktoré sa od detstva ocitali v bizarnosti, neobyčajnosti, výstrednosti Milotinho sveta?“ napísala režisérka v explikácii pre Audiovizuálny fond. „Chceme tiež konfrontovať Milotu minulú a Milotu súčasnú. Do príbehu vstupuje závažná udalosť. Milote diagnostikovali alzheimerovu chorobu, ktorá ju obmedzuje a zastavuje. Ženu, ktorá bola celý život v pohybe, či už v myšlienkovom, tvorivom, alebo fyzickom. Nachádzame sa v zásadnom momente zastavenia vývoja, alebo jeho premeny?“

Producentom filmu je spoločnosť FURIA FILM. Snímka vzniká v koprodukcii s Českom.