Dáždnik svätého Petra Záber z filmu Dáždnik svätého Petra. Foto: archív SFÚ

nový pohľad Dáždnik svätého Petra

Romantický príbeh ukazuje aj na pokrytectvo

Katarína Hrašková

Písmo: A- | A+

Legendárny príbeh o láske komplikuje v historicky prvej slovensko-maďarskej filmovej koprodukcii Dáždnik svätého Petra (1958) nevšedný dáždnik.

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Dáždnikom svätého Petra režisérov Frigyesa Bána a Vladislava Pavloviča.

Vo (fiktívnej) banskobystrickej dedinke Glogová sa z obyčajného dáždnika stáva mýtus. Údajne ochránil sirôtku pred dažďom – vraj ho zoslal svätý Peter. V skutočnosti však v rukoväti dáždnika spočíva ukrytý majetok, ktorého osud aj cesta k dedičovi zostávajú nejasné. Pátranie po pravde vedie cez rodinné konflikty, legendu aj lásku – no všetko sa nakoniec rozplynie.

Táto zdanlivo prostá zápletka umožňuje tvorcom rozohrať kritiku kolektívneho zlyhania viery,





Záber z filmu Dáždnik svätého Petra. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Wirbel Záber z filmu Wirbel. Foto: sentimentalfilm

Wirbel – film o krajine, ktorá zhltla tajomstvo

Mysteriózna česko-slovenská dráma Wirbel je celovečerným debutom režiséra Tomáša Hubáčka. V príbehu o sile krajiny, ktorý sa odohráva v českom pohraničí, sa predstavia David Švehlík, Judit Pecháček, Martin Finger či Milan Mikulčík. Film mal svetovú premiéru na IFF Art Film v Košiciach a od 9. novembra prichádza do slovenských kín. „Na začiatku pre mňa boli knihy Václava Cílka alebo Pavla Hájka, vďaka nim som objavil, že na krajinu sa môžeme pozerať inými očami. Dosť som sa zaujímal o fenomén liečenia krajiny alebo geomantiu, veľkou inšpiráciou boli tiež naše barokové komponované krajiny a tzv. ley-línie, teda záhadné priamky spájajúce staré posvätné miesta alebo výskumy venujúce sa našim dochovaným menhirom, ako je Kamenný pastýř pri Klobukoch alebo Kounovské kamenné řady,“ vysvetľuje genézu námetu režisér a scenárista Tomáš Hubáček. „Zdalo sa mi fascinujúce, že ľudia, ktorí do krajiny postavili menhir alebo sochu svätého, vnímali toto miesto ako svoj domov, ako niečo posvätné, inak by to predsa nerobili. To znamená, že mali voči krajine zodpovednosť presahujúcu dĺžku ich života. Presne tento prístup je nutný, pokiaľ ako ľudstvo nechceme vyhynúť. Dnes totiž často vidíme opačný prístup – krajina je proste zdroj surovín a po nás potopa,“ pokračuje Hubáček. Wirbel je podľa neho o krajine a tajomstve, ktoré z nej vyžaruje. A tiež o tom, ako sme...
Zobraziť všetky články