Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Strihové filmy, príťažlivosť strachu aj legendy VHS

Zuzana Goleinová

Písmo: A- | A+

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor.

Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach.

Príťažlivosť strachu

Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie filmu Upír z Nosferatu (r. F. W. Murnau, 1922) po celom svete. Nakrúcať išli aj priamo na Oravský hrad, ktorý je pôvodnou lokáciou v Murnauovom filme. Súčasťou programu tak bola špeciálna projekcia dosiaľ nepremietanej virážovanej 16mm kópie Upíra z Nosferatu so živým hudobným doprovodom.

Upírskej tematike sa venovali i dve odborné prednášky, Upír ako filmový a televízny fenomén výskumníčky Michaely Malíčkovej z UKF v Nitre a Nosferatu a zrod legendy na Oravskom hrade historika Martina Chmelíka z Oravského múzea.

Legendy VHS

V neskorom večernom programe si mohli návštevníci a návštevníčky Dní archívneho filmu pozrieť aj pôvodné filmy, ktorých sa týkala tvorba Alexandra O. Philippa. Filmy Votrelec, Texaský masaker motorovou pílou či Exorcista boli uvedené v jedinečných VHS kópiách s rýchlodabingom. Zo svojho archívu ich poskytol český zberateľ Peter Svoboda. O dejinách rýchlodabingu, teda amatérskom dabovaní „západných filmov” počas socializmu, aj o ilegálnej distribúcii takto upravených VHS kópií v Československu porozprával Petr Svodoba aj na stredajšom masterclasse. Večer ho nasledovala projekcia slovensko-českého dokumentu Králi videa (r. Lukáš Bulava, 2020), ktorý približuje tento proces aj z pohľadu samotných dabérov. Takisto porovnáva ich osobité, v niektorých prípadoch legendárne dabérske prístupy.

K archívnemu strihovému filmu

V kontexte práce (či manipulácie) s archívnym filmovým materiálom sa Dni archívneho filmu zamerali aj na žáner strihového dokumentárneho filmu. S tým súvisel tiež krst monografie Slovenský strihový film filmového vedca Martina Palúcha, ktorú vydal Slovenský filmový ústav tento rok. Spolu s redaktorom knihy Martinom Kaňuchom priblížili metodológiu výskumu, koncepciu samotnej knihy a rôzne témy, na ktoré sa zameriava – či už ide o definovanie strihovej formy, stavbu výpovede alebo recykláciu archívnych záberov v rôznych filmových dielach – aj v rôznych významových či ideologických kontextoch. Martin Palúch poznamenáva, že strihový film má dôležité miesto v slovenskej kinematografii, pričom dodáva: „Som rád, že sme knihu stihli vydať predtým, než do práce s archívnym materiálom bezprostredne vstupuje umelá inteligencia.





Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Wirbel Záber z filmu Wirbel. Foto: sentimentalfilm

Wirbel – film o krajine, ktorá zhltla tajomstvo

Mysteriózna česko-slovenská dráma Wirbel je celovečerným debutom režiséra Tomáša Hubáčka. V príbehu o sile krajiny, ktorý sa odohráva v českom pohraničí, sa predstavia David Švehlík, Judit Pecháček, Martin Finger či Milan Mikulčík. Film mal svetovú premiéru na IFF Art Film v Košiciach a od 9. novembra prichádza do slovenských kín. „Na začiatku pre mňa boli knihy Václava Cílka alebo Pavla Hájka, vďaka nim som objavil, že na krajinu sa môžeme pozerať inými očami. Dosť som sa zaujímal o fenomén liečenia krajiny alebo geomantiu, veľkou inšpiráciou boli tiež naše barokové komponované krajiny a tzv. ley-línie, teda záhadné priamky spájajúce staré posvätné miesta alebo výskumy venujúce sa našim dochovaným menhirom, ako je Kamenný pastýř pri Klobukoch alebo Kounovské kamenné řady,“ vysvetľuje genézu námetu režisér a scenárista Tomáš Hubáček. „Zdalo sa mi fascinujúce, že ľudia, ktorí do krajiny postavili menhir alebo sochu svätého, vnímali toto miesto ako svoj domov, ako niečo posvätné, inak by to predsa nerobili. To znamená, že mali voči krajine zodpovednosť presahujúcu dĺžku ich života. Presne tento prístup je nutný, pokiaľ ako ľudstvo nechceme vyhynúť. Dnes totiž často vidíme opačný prístup – krajina je proste zdroj surovín a po nás potopa,“ pokračuje Hubáček. Wirbel je podľa neho o krajine a tajomstve, ktoré z nej vyžaruje. A tiež o tom, ako sme...
Zobraziť všetky články