Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Strihové filmy, príťažlivosť strachu aj legendy VHS

Zuzana Goleinová

Písmo: A- | A+

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor.

Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach.

Príťažlivosť strachu

Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie filmu Upír z Nosferatu (r. F. W. Murnau, 1922) po celom svete. Nakrúcať išli aj priamo na Oravský hrad, ktorý je pôvodnou lokáciou v Murnauovom filme. Súčasťou programu tak bola špeciálna projekcia dosiaľ nepremietanej virážovanej 16mm kópie Upíra z Nosferatu so živým hudobným doprovodom.

Upírskej tematike sa venovali i dve odborné prednášky, Upír ako filmový a televízny fenomén výskumníčky Michaely Malíčkovej z UKF v Nitre a Nosferatu a zrod legendy na Oravskom hrade historika Martina Chmelíka z Oravského múzea.

Legendy VHS

V neskorom večernom programe si mohli návštevníci a návštevníčky Dní archívneho filmu pozrieť aj pôvodné filmy, ktorých sa týkala tvorba Alexandra O. Philippa. Filmy Votrelec, Texaský masaker motorovou pílou či Exorcista boli uvedené v jedinečných VHS kópiách s rýchlodabingom. Zo svojho archívu ich poskytol český zberateľ Peter Svoboda. O dejinách rýchlodabingu, teda amatérskom dabovaní „západných filmov” počas socializmu, aj o ilegálnej distribúcii takto upravených VHS kópií v Československu porozprával Petr Svodoba aj na stredajšom masterclasse. Večer ho nasledovala projekcia slovensko-českého dokumentu Králi videa (r. Lukáš Bulava, 2020), ktorý približuje tento proces aj z pohľadu samotných dabérov. Takisto porovnáva ich osobité, v niektorých prípadoch legendárne dabérske prístupy.

K archívnemu strihovému filmu

V kontexte práce (či manipulácie) s archívnym filmovým materiálom sa Dni archívneho filmu zamerali aj na žáner strihového dokumentárneho filmu. S tým súvisel tiež krst monografie Slovenský strihový film filmového vedca Martina Palúcha, ktorú vydal Slovenský filmový ústav tento rok. Spolu s redaktorom knihy Martinom Kaňuchom priblížili metodológiu výskumu, koncepciu samotnej knihy a rôzne témy, na ktoré sa zameriava – či už ide o definovanie strihovej formy, stavbu výpovede alebo recykláciu archívnych záberov v rôznych filmových dielach – aj v rôznych významových či ideologických kontextoch. Martin Palúch poznamenáva, že strihový film má dôležité miesto v slovenskej kinematografii, pričom dodáva: „Som rád, že sme knihu stihli vydať predtým, než do práce s archívnym materiálom bezprostredne vstupuje umelá inteligencia.





Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články