Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Strihové filmy, príťažlivosť strachu aj legendy VHS

Zuzana Goleinová

Písmo: A- | A+

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor.

Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach.

Príťažlivosť strachu

Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie filmu Upír z Nosferatu (r. F. W. Murnau, 1922) po celom svete. Nakrúcať išli aj priamo na Oravský hrad, ktorý je pôvodnou lokáciou v Murnauovom filme. Súčasťou programu tak bola špeciálna projekcia dosiaľ nepremietanej virážovanej 16mm kópie Upíra z Nosferatu so živým hudobným doprovodom.

Upírskej tematike sa venovali i dve odborné prednášky, Upír ako filmový a televízny fenomén výskumníčky Michaely Malíčkovej z UKF v Nitre a Nosferatu a zrod legendy na Oravskom hrade historika Martina Chmelíka z Oravského múzea.

Legendy VHS

V neskorom večernom programe si mohli návštevníci a návštevníčky Dní archívneho filmu pozrieť aj pôvodné filmy, ktorých sa týkala tvorba Alexandra O. Philippa. Filmy Votrelec, Texaský masaker motorovou pílou či Exorcista boli uvedené v jedinečných VHS kópiách s rýchlodabingom. Zo svojho archívu ich poskytol český zberateľ Peter Svoboda. O dejinách rýchlodabingu, teda amatérskom dabovaní „západných filmov” počas socializmu, aj o ilegálnej distribúcii takto upravených VHS kópií v Československu porozprával Petr Svodoba aj na stredajšom masterclasse. Večer ho nasledovala projekcia slovensko-českého dokumentu Králi videa (r. Lukáš Bulava, 2020), ktorý približuje tento proces aj z pohľadu samotných dabérov. Takisto porovnáva ich osobité, v niektorých prípadoch legendárne dabérske prístupy.

K archívnemu strihovému filmu

V kontexte práce (či manipulácie) s archívnym filmovým materiálom sa Dni archívneho filmu zamerali aj na žáner strihového dokumentárneho filmu. S tým súvisel tiež krst monografie Slovenský strihový film filmového vedca Martina Palúcha, ktorú vydal Slovenský filmový ústav tento rok. Spolu s redaktorom knihy Martinom Kaňuchom priblížili metodológiu výskumu, koncepciu samotnej knihy a rôzne témy, na ktoré sa zameriava – či už ide o definovanie strihovej formy, stavbu výpovede alebo recykláciu archívnych záberov v rôznych filmových dielach – aj v rôznych významových či ideologických kontextoch. Martin Palúch poznamenáva, že strihový film má dôležité miesto v slovenskej kinematografii, pričom dodáva: „Som rád, že sme knihu stihli vydať predtým, než do práce s archívnym materiálom bezprostredne vstupuje umelá inteligencia.





Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články