O tom že 24. transylvánsky medzinárodný filmový festival (TIFF) v Kluži bol úspešný, svedčili vypredané sály plné predovšetkým mladých ľudí, ale aj preplnené okolité voľné priestory.
Mesto doslova žilo filmom, nebolo možné prehliadnuť výzdobu, ktorá oznamovala, že práve teraz tu prebieha filmový maratón. Aj vďaka neúnavnému organizátorovi, producentovi a filmovému režisérovi, rodákovi z Klužu Tudorovi Giurgiuovi, ktorý založil a vedie túto prehliadku filmového umenia. Počas 10 dní uviedla 200 filmov, z toho 172 dlhometrážnych a 28 krátkometrážnych. Podľa predbežných výsledkov sa jej zúčastnilo cca. 100 000 divákov.
Hlavnú cenu, dotovanú sumou 10 000 eur, si z 24. TIFF odniesol dánsko-palestínsky režisér Mahdi Fleifel za film Do neznáma. Od 17. júla ho premietajú aj v slovenských kinách. Film je drámou dvoch palestínskych utečencov žijúcich v Aténach, ktorí sú uväznení medzi malichernými podvodmi a nádejou na lepší život v Nemecku. Uprostred atmosféry zúfalstva a morálneho kompromisu jeden z nich stále viac a viac podlieha manipulácii a vykorisťovaniu ľudí okolo seba. Režisér víťazného filmu sa vyjadril aj k prebiehajúcemu izraelsko-palestínskemu konfliktu. „Problémom v Palestíne nie sú Palestínčania, ale okupácia – a tá sa musí skončiť.“
Sedem porôt 24. TIFF a slovenské koprodukcie
Filmy na festivale hodnotilo celkovo sedem porôt. Okrem hlavnej poroty to bola napríklad porota sekcie dokumentárnych filmov, samostatne v rámci Rumunských filmových dní súťažili rumunské celovečerné a krátke filmy. Cenu za najlepší rumunský celovečerný film si odniesol Nový rok, ktorý nikdy neprišiel (r. Bogdan Muresanu). Drámu z predvianočného diania v krajine v roku 1989 mohli slovenskí diváci vidieť na Febiofeste. Publikum v Kluži ho zase zvolilo za najlepší rumunský film festivalu.
Slovensko v programe zastupovali tri koprodukcie. Film Jiřího Mádla Vlny v sekcii Supernova bol uvádzaný ako český, dokumentárna snímka Svet medzi nami Marie Dvořákovej v sekcii Teen Spirit ako koprodukcia Česka a Slovenska. Jednopercentného indiána režiséra Szabolcsa Hajdua, ktorý vznikol v slovensko-maďarsko-americkej koprodukcii uvádzal festival ako maďarský v rámci Dňa maďarského filmu. Svoje promo na 24. TIFF malo v rámci samostatnej fokusovej sekcie Estónsko, ďalšia sekcia predstavila päticu britských debutov.
Veľmi populárne bolo uvádzanie filmov na voľných priestranstvách – či už na hlavnom námestí Piata Unirii, v Múzeu umenia či na hrade Bánffy. Súčasťou festivalu boli mnohé diskusie na rôzne témy aj majstrovské kurzy tých najpovolanejších. Do bohatého programu patrili aj výstavy, literárne večery, ale i jazzové koncerty. Scenáristický projekt venovaný písaniu žánrových televíznych seriálov – trilerov, fantasy či hororov tu viedla Slovenka Michaela Sabo.
Premietania s orchestrom a ocenené osobnosti
Mimoriadnemu záujmu sa na 24. TIFF tešil Formanov Amadeus (1984) premietnutý so živou hudbou – s orchestrom a zborom. Łukasz L.U.C Rostkowski s Rebel Babel Film Orchestra zase uviedol film Sedliaci (r. DK Welchman, H. Welchman) – podľa predlohy poľského spisovateľa a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Władysława Reymonta. Festival navštevujú mnohí významní domáci i zahraniční tvorcovia. Pred dvomi rokmi tu bol Oliver Stone, ktorý obdržal Cenu za celoživotné dielo. Tohto roku ju dostal významný maďarský režisér Béla Tarr. Za celoživotné dielo ocenili aj známu rumunskú herečku Emilii Dobrin a vplyvného filmového kritika Valeriana Savu.
Podľa rodáka z Klužu, hereckej ikony Rumunska Florina Piersica, pomenovali v jeho rodisku kino. Festival tento rok zrealizoval veľkú výstavu o jeho tvorbe a Piersic si od riaditeľa festivalu prevzal Cenu za excelentnosť. Z rovnakej trofeje sa tešil výnimočný dokumentarista Andrei Ujica. Za mimoriadny prínos svetovej kinematografii ocenili portugalskú herečku a režisérku Mariu de Medeiros.
Porota FIPRESCI
S potešením treba kvitovať, že informácie o 24. TIFF neboli iba na internete, ale pre domácich divákov vychádzal výpravný plnofarebný spravodaj formátu A4 Aperitiff, ktorý mapoval denné dianie na festivale a prinášal množstvo rozhovorov či úvah.
Členom medzinárodnej poroty FIPRESCI som bol spolu s mladým francúzskym filmovým kritikom Pierrom Charpillozom a významným rumunským kritikom Mihaiom Fulgerom. Storočnicu FIPRESCI si festival pripomenul nielen v katalógu, ale využil aj nás, porotcov, pri uvádzaní filmov v študentskom kultúrnom centre. A znova sme boli milo prekvapení návštevnosťou.
Porota FIPRESCI hodnotila v rámci sekcie Rumunských filmových dní osem dokumentárnych filmov, ktorých úroveň bola pomerne vyrovnaná. Po dlhšej diskusii sme sa rozhodli udeliť našu cenu experimentálnemu filmu Merman (r. Ana Lungu). Rozpráva príbeh človeka, ktorý prekračuje rumunské reálie a poukazuje na podobné osudy ľudí v bývalom socialistickom tábore.
Na záver pripájam zdôvodnenie našej poroty: „Cena FIPRESCI sa udeľuje odvážnemu a jemnému montážnemu filmu, ktorého režisérka sa vášnivo ponára do archívov, aby preskúmala osobné ašpirácie a spoločenské obmedzenia v Rumunsku medzi druhou svetovou vojnou a začiatkom 90. rokov. Pokojný a zámerne nedokonalý ženský rozprávačský hlas kontrastuje s prekvapivými a niekedy šokujúcimi odhaleniami týkajúcimi sa obsedantnej mužskej postavy filmu, ktorej komplexnosť sa postupne odhaľuje. Režisérka hravo prepája zdokumentovanú realitu s vykonštruovanou fikciou, čím nastoľuje dôležité otázky o zachytených/vytvorených obrazoch, ako aj o vplyve času na tieto obrazy. Film Any Lunguovej Merman je pútavý a stimulujúci esejistický film, na ktorý diváci len tak ľahko nezabudnú.“
